Zo Sýrie sa stalo ihrisko pre veľmoci. Hrozí vypuknutie iránsko-izraelskej vojny na jej území, hodnotí vojenský analytik

5.5.2018 0:00

ROZHOVOR O žiadne chemické zbrane alebo Sýriu ani nešlo. Bolo to vyslanie správy. V minulosti sa vysielali rakety a potom sa k tomu prilepila propagandistická story, aby sa to odôvodnilo. Dnes sa vytvorí propagandistická story a tá sa potom podporí raketovým úderom. Vraví český vojenský a bezpečnostný analytik Lukáš Visingr v rozhovore pre PL.

Zo Sýrie sa stalo ihrisko pre veľmoci. Hrozí vypuknutie iránsko-izraelskej vojny na jej území, hodnotí vojenský analytik
Foto: TASR
Popis: Ilustračná fotografia
Vojna proti Islamskému štátu v Sýrii, zdá sa, sa blíži ku koncu, ale krajina je stále zmietaná konfliktom medzi protivládnymi povstalcami, ktorých Západ nazýval umiernenou opozíciou a jednotkami prezidenta Baššára Asada. Je teda koniec vojny v Sýrii v dohľadnom čase reálny? 
 
Po prvé, označovanie za umiernenú opozíciu už ustáva a aj podľa toho, ako sa Američania správajú, je zrejmé, že si uvedomujú, že sa dopustili chyby. Áno, nejaké umiernené sily v Sýrii, samozrejme, boli, ale dnes už väčšinu slobodnej sýrskej armády tvoria islamisti, to je už asi evidentné. Takzvaná slobodná sýrska armáda sa drží už len v niektorých oblastiach na juhu a západe krajiny. Sýrsky režim teraz ovláda zhruba tri pätiny územia Sýrie a zhruba štvrtinu ovládajú prevažne Kurdi. Zvyšok je rozdelený medzi takzvanú slobodnú sýrsku armádu a skupinu Tahrír al-Šám, ktorá vznikla z bývalého frontu an-Nusra, čo je pobočka al-Káidy. Navyše sú v malých častiach krajiny aj zvyšky Islamského štátu. Slobodná sýrska armáda má na svojej strane Turecko, čo je mimoriadne dôležitý faktor. Turci sú vojensky prítomní na severe Sýrie. Treba si ale uvedomiť, že už len zhruba polovica Asadových vojsk sú Sýrčania. Druhú polovicu tvoria Iránci, Libanonci a Afganci. 
 
Pokiaľ mám teda stručne odpovedať na vašu otázku, tak nie, koniec vojny v Sýrii sa neblíži. Konflikt bude trvať pravdepodobne ešte veľmi dlho. Islamisti sa totiž môžu udržať pomerne dlhý čas a takzvaná sýrska slobodná armáda má na svojej strane Turecko a nezdá sa, že by Turci chceli rýchlo odísť. Po tretie sú tu Kurdi, ktorí majú silné pozície a majú na svojej strane Američanov a najnovšie aj Francúzov. Prirodzenou hranicou medzi Kurdami a Asadovými vojskami je teraz rieka Eufrat a zatiaľ sa nezdá, že by sa Asad hrnul do prekročenia Eufratu. Zo Sýrie sa navyše stala predsunutá základňa Iránu proti Izraelu a hrozí vypuknutie iránsko-izraelskej vojny na území Sýrie. 
 
Čo z toho vyplýva? 
 
Pre mňa z toho vyplýva jedine to, že sa zo Sýrie stalo ihrisko pre veľmoci. O samotnú Sýriu už takmer nikomu nejde. Medzi sebou tam vedú konflikt priamo alebo v zastúpení všetky možné veľmoci a Sýrčania z toho vychádzajú ako piate koleso na voze. 
 
Majú v tejto situácii Kurdi šancu na samostatnosť? 
 
Sýrski Kurdi samostatný štát vo veľkej väčšine nechcú. Oni by sa uspokojili s istou mierou autonómie v rámci Sýrie, aby zhruba štvrtina územia, ktorú ovládajú, mala špecifický štatút. Oni by boli asi prví, kto by sa s Asadom dohodol na nejakej forme federácie alebo niečom podobnom. Je však otázne, ako je tomuto riešeniu prístupný Asad. Oficiálne tvrdí, že by do niečoho takého nešiel, ale ja si myslím, že keby na to prišlo, tak by do toho v skutočnosti išiel. Asad je pragmatik a Kurdi sú prví, kto by sa s ním dohodol. Záleží však na tom, akú budú mať vyjednávaciu pozíciu. 
 
Na čom to záleží? 
 
Existuje zaujímavá špekulácia, ktorá dáva podľa mňa celkom zmysel, že operácie proti Kurdom robia Turci s akýmsi tichým súhlasom Damasku aj Moskvy, pretože Asad by uvítal, keby Kurdi mali pri vyjednávaní čo najslabšiu pozíciu. Turci udržujú pod tlakom Kurdov a to znamená, že budú slabší pri rokovaniach a nebudú môcť chcieť až tak veľa. Na druhej strane Moskva podporuje aj Kurdov a je to veľmi komplikované. Kurdi to majú relatívne dobré v tom, že majú na svojej strane Američanov, Francúzov a Rusov. To sa málokomu pošťastí mať na svojej strane Rusko aj USA súčasne. 
 
Nedávno došlo k chemickému útoku v sýrskom meste Dúma, z ktorého obvinil Západ sýrsky režim. Aké mal Asad dôvody zaútočiť? Šlo o snahy poraziť povstalecké sily operujúce v meste? 
 
Nedá sa to úplne vylúčiť. Sú tu argumenty za to, že to spáchal Asad, aj argumenty, podľa ktorých to spáchala opozícia. V Sýrii doteraz zaznamenali zhruba 70 prípadov použitia chemických zbraní a iba približne polovica sa dá spoľahlivo pripísať na účet režimu Baššára Asada. Dá sa argumentovať oboma verziami, ale myslím si, že sa nedozvieme, ako to bolo naozaj. V týchto podmienkach je to už nemožné. Nemôžem vylúčiť, že by to Asad urobil. Pokiaľ išlo o použitie chlóru, tak zakázať používanie chlóru nie je možné, pretože je to chemikália, ktorá sa v bežnom živote používa na množstvo vecí. Asad už v minulosti použil týmto spôsobom chemické zbrane na zlomenie morálky nepriateľa a následný rýchly vojenský postup do daného mesta. To sa už reálne stalo a bol by to určitý modus operandi, ktorý by zodpovedal konaniu Asada. Na druhej strane bol aj prípad, keď povstalci použili chemické zbrane v podstate zámerne proti svojim, aby vznikli hrozné zábery a bolo možné to hodiť na Asada. Mohol to teda urobiť Asada aj opozícia, ale to sa asi nikdy nedozvieme. 
 
Rusi označili útok za zinscenovaný, spustila sa diplomatická prestrelka a USA reagovali spolu s Francúzskom a Britániou útokom na sýrske vojenské ciele. Čo si o tejto reakcii myslíte, keď prihliadneme k tomu, že bola bez mandátu BR OSN? 
 
Myslím si, že v tomto prípade o žiadne chemické zbrane alebo Sýriu ani nešlo. Bolo to vyslanie správy. Trump chcel jednoducho vyslať správu, že USA sú schopné udrieť kdekoľvek a kedykoľvek a nikto tomu nezabráni. Toto bol jasne vyslaný signál v zmysle: Ak chcete veriť rozprávkam o tom, že moc a sila USA upadá, tak si to skúste ešte raz rozmyslieť. Mohla to byť správa poslaná Iránu alebo aj Severnej Kórei, pretože sa blíži summit a, samozrejme, že to bola určitým spôsobom aj správa pre Rusko v zmysle: Nie, Sýria nie je celá vaša a ak chceme, tak tam udrieme. Na druhej strane si myslím, že to bolo s Ruskom dohodnuté, pretože Rusi vedeli kam sa bude útočiť a vedeli, kde sú bezpečné koridory. Preto vlastne ruská letecká obrana nezasiahla. Obe strany to mohli hodnotiť ako víťazstvo a správu mohli využiť aj Rusi, ktorí začali chváliť sýrsku protivzdušnú obranu za to, koľko zostrelila rakiet a urobili si reklamu sami pre seba. Je ukážka toho, že sa zo Sýrie stalo ihrisko na pretláčanie sa veľmocí a tento útok to ukazuje úplne presne. Američania chceli vyslať správu a vyslali ju. Dnes už žijeme v čase, keď sa postupy obracajú. V minulosti sa vysielali rakety a potom sa k tomu prilepila propagandistická story, aby sa to odôvodnilo. Dnes sa vytvorí propagandistická story a tá sa potom podporí raketovým úderom.
 
 
Môžu sa podľa vás už aj tak zlé vzťahy Ruska a USA ešte zhoršovať v otázke riešenia konfliktu v Sýrii? 
 
Ťažko povedať. Je dôležité si uvedomiť, že tu nejde o ideológie. Ani USA, ani Rusko nemajú ideologickú motiváciu. Ide tu o čisté, racionálne geopolitické záujmy. Rusi si potrebujú Sýriu udržať kvôli prístavu Tartús, pretože to je ich hlavná základňa operácií v Stredozemnom mori. Bez Tartúsu by nemohli v oblasti fungovať a to je hlavný dôvod, prečo do Sýrie vôbec išli. Pre Američanov Sýria až taká dôležitá nie je. Pre nich je to z hľadiska dôležitosti na desiatom mieste, ale už tam vstúpili, niečo do toho investovali a utrpeli straty. Keď už sa tam začali angažovať, tak si chcú svoj vplyv udržať. Keď sa na to pozriem z pohľadu Donalda Trumpa: Je to obchodovateľné. To znamená, že je to vec, o ktorej sa dá hovoriť. Rusko a USA môžu v tomto smere uzavrieť dohodu. Napríklad o tom, že USA sa stiahnu zo Sýrie, ale výmenou za to Rusko zase ustúpi niekde inde, kde je to dôležitejšie pre Američanov. 
 
Po Sýrii sa objavila aj ďalšia konfliktná zóna a tou je Irán. Izrael uverejnil informácie, že Irán mal klamať Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu o svojom programe a prezident Donald Trump zvažuje vypovedať jadrovú dohodu. Je to príprava na ďalší konflikt, tentokrát v Iráne?
 
Je to dosť možné. Barack Obama sa snažil, z pre mňa nepochopiteľných dôvodov, zmierovať s Iránom a prakticky pri tom obetoval americké aliancie s Izraelom, ako aj s bohatými sunnitskými štátmi. Obetoval ich na oltár dohody s Iránom a Izrael, ako aj Saudská Arábia a ďalšie sunnitské krajiny sa od začiatku stavali proti tejto dohode, ale Barack Obama z pre mňa záhadného dôvodu túto dohodu pretlačil navzdory všetkým spojencom USA v regióne. Donald Trump v tomto smere úplne otočil. On chce udržiavať tie tradičné americké spojenectvá s Izraelom aj so Saudskou Arábiou, Egyptom a ďalšími štátmi v regióne. Preto Trump dohodu s Iránom od začiatku kritizuje a snaží sa obmedzovať vplyv Iránu v regióne, pretože Iránci sa na Blízkom východe rozťahujú nevídaným spôsobom. Nielen v Sýrii, ale aj v Jemene a Iraku. Trump s tým chce celkom logicky niečo urobiť. Mimochodom, objavili sa informácie, že v objektoch, na ktoré uskutočnili raketové útoky západní spojenci, pracovali Iránci. Už tento útok mohol byť preto vedený v snahe obmedziť iránsky vplyv v Sýrii. 
 
Zdá sa, že sa Saudská Arábia sa stále viac zbližuje s Izraelom, ktorý útočí na pozície iránskej armády bojujúcej po boku Asadových jednotiek v Sýrii. Viete si predstaviť ešte užšiu spoluprácu medzi týmito krajinami?
 
To nie je žiadna novinka. Oni sa takto zbližujú už niekoľko rokov. Ten proces prebieha už nejaký čas. Izrael sa s niektorými bohatými sunnitskými štátmi, primárne so Saudskou Arábiou, začína zbližovať. Obchodné styky sa rozvíjajú už nejaký čas, ale je tu otázka, či by S. Arábia bola ochotná uznať existenciu Izraela. Viem si to predstaviť, že by k tomu mohlo dôjsť v priebehu niekoľkých rokov. Mohli by uzavrieť mierovú dohodu a Saudi by uznali Izrael. A nie je to o tom, že by sa Saudi naučili Izraelčanov nejak „milovať“. To vôbec nie. To je len pragmatická, realistická kalkulácia, pretože majú jednoznačne spoločného nepriateľa. Iránsky vplyv v regióne tak veľmi expanduje, mimochodom aj pre jadrovú dohodu, lebo ako padli rôzne embargá a sankcie, tak Irán sa akokeby nadychuje a začína rozťahovať chápadlá na všetky strany. Je preto logické, že ako sa rozťahuje Irán, tak sa jeho protivníci – Izrael a Saudská Arábia – začínajú naopak zbližovať a to sa deje už roky. Keďže ich Obama hodil takpovediac cez palubu, tak ich situácia donútila, aby si k sebe začali hľadať cestu. 
 
Bolo by prípadné vypovedanie jadrovej dohody s Iránom ešte väčší problém na Blízkom východe ako vojna v Sýrii?
 
Ťažko povedať, čo by okamžité vypovedanie dohody spôsobilo. Množstvo odborníkov tvrdí, že Irán by v tej chvíli okamžite obnovil jadrový program a začal by jadrové zbrane vyrábať ďalej. To ale vravia ľudia, ktorí naivne veria, že Irán tú dohodu dodržiava. Je viac než pravdepodobné, že Irán tú dohodu porušuje. To, čo prezentoval Benajmin Netanjahu, bola prezentácia projektu, ktorý síce skončil v roku 2003, ale v istej skrytej podobe pokračoval ďalej. Irán dlho tvrdil, že žiaden projekt jadrových zbraní nemá. To bola lož. Práve na základe toho, že toto bolo odhalené, bola uzavretá aj dohoda s Iránom. Netanjahu hovoril o projekte, ktorý sa už skončil, to bola minulá záležitosť, ale ukázal tým, že Irán opakovane klamal Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu. Z toho dôvodu bola uzavretá medzinárodná dohoda, ale stále existujú náznaky, že Irán dohodu porušuje a jadrový program iba utlmil a presunul ho iba do väčšieho utajenia a pokračuje v ňom aj naďalej.
 
Lukáš Visingr, bezpečnostný a vojenský analytik (zdroj: archív L.Visingra)
 
Určujúce je to, že Izraelčania dali opakovane najavo, že nedovolia, aby mal Irán jadrovú bombu, a Trump to dal najavo tiež. Nebyť rôznych izraelských sabotážnych akcií, útokov a atentátov, tak Irán by jadrovú bombu možno už mal roky. Izraelu sa podarilo ich jadrový program výrazne spomaliť a narušiť, ale dohoda spôsobila len to, že program utlmili, ale úplne nezrušili. Myslím si, že Iránci by k jadrovej bombe dospeli tak či tak. Záleží len na tom, ako dlho by to trvalo. Pokiaľ by Izraelčania dospeli k záveru, že už sa blížia k tej červenej čiare, tak by podnikli veľkú vojenskú operáciu, pri ktorej by ten program zlikvidovali a je dosť možné, že s americkou podporou. 
 
Globálny vplyv USA sa nedá poprieť ani v prípade udalostí na Kórejskom polostrove. Myslíte si, že dosiahnutie mierovej konferencie bolo zásluhou Spojených štátov alebo skôr diplomacie juhokórejského prezidenta?
 
Je to súhra viacerých faktorov. Tomu asi nikto neverí, že by Kim Čong Una osvietil duch svätý a on sa rozhodol, že bude dobrý kamarát so svetom. To, samozrejme, nie. Po prvé je KĽDR pod najväčším tlakom embárg a začína to krajine už veľmi prekážať. Za posledných niekoľko rokov sa totiž severokórejská ekonomika zdvihla. Bolo to vidieť minimálne na tom, že aspoň Pchongjang sa rozvíja a ľudia si tam žijú lepšie ako pred desiatimi alebo pätnástimi rokmi. Pokrok je tam vidieť, ale pod vplyvom sankcií sa to zase začalo kaziť. Kim Čong Un nie je idiot a uvedomuje si, že keby sankcie pokračovali dostatočne dlho, tak by mohli Severnú Kóreu skutočne „uškrtiť“. To je jeden dôvod, ale súčasne sa Kim Čong Un cíti byť silný preto, že urobil celý rad raketových testov a má silné karty, s ktorými môže vyjednávať. Má v rukách silné aj slabé karty, uvedomuje si to a s tým ide do tohto vyjednávania. Osobne som dosť skeptický voči výsledkom nadchádzajúceho summitu. Veľa ľudí je v tomto skeptických a neveria, že by sa podarilo niečo dosiahnuť, pretože ak je americkým cieľom dosiahnuť, aby sa Severná Kórea vzdala jadrových zbraní, tak vyzerá veľmi nepravdepodobne, že by došlo k úplnej denuklearizácii. Kim Čong Un o ničom takom nikdy nehovoril.
 
Severokórejské poňatie pojmu denuklearizácia znamená, že sa KĽDR vzdá svojich jadrových zbraní ako súčasť procesu celosvetového jadrového odzbrojenia. To je veľmi dôležitý detail. Kim Čong Un nikdy neponúkol, že sa vzdá svojich jadrových zbraní napríklad výmenou za to, že sa Američania stiahnu z Južnej Kórey. Američania však dali jasne najavo, že chcú, aby sa KĽDR vzdala nielen jadrových, ale aj chemických a biologických zbraní a programu rakiet dlhého doletu. Teraz sa ponúka otázka, či je to zoznam požiadaviek, ktoré sú neprekročiteľné, alebo je to nejaká séria, o ktorej sa dá potom rokovať. Zdá sa však, že Trump to myslí s denuklearizáciou vážne a chce, aby sa Kim Čong Un vzdal jadrových zbraní kompletne, nezvrátiteľne a preukázateľne. Na to však pravdepodobne Kim Čong Un nepristúpi a preto som skeptický voči summitu s USA, lebo Trump dal tiež najavo, že ak sa mu vyjednávanie nebude páčiť, tak sa jednoducho zdvihne a odíde. 
 
Myslíte, že to Trump skutočne urobí, keď sa mu nebude páčiť postoj severokórejského vodcu? 
 
Trump je veľmi tvrdý a schopný vyjednávač a schopný vyjednávač musí byť schopný ukončiť vyjednávanie, ak vidí, že k ničomu nevedie. Čo by nasledovalo potom, ťažko povedať. Dokážem si predstaviť sankcie, ktoré by USA mohli uvaliť jednostranne a začali by si ich vynucovať blokádou pobrežia KĽDR. Samozrejme, existuje spojenie po súši, takže Severná Kórea sa nedá úplne odrezať, ale námorný obchod je pre ňu veľmi dôležitý a ak by sa dostali pod americkú blokádu, tak by im to veľmi ublížilo. Nehovoriac o tom, že by sa s tým určite snažili niečo urobiť a mohlo by sa to stať rozbuškou pre ďalšiu vojnu. Na stole je potom už len jeden variant. Preto sa veľa ľudí bojí, že summit zlyhá a Trump povie: „Vidíte, skúsili sme, čo sa dalo, mierové prostriedky nefungujú, musíme stlačiť červený gombík.“
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Tomáš Pilz
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Bilčík zo Spolu: V poslednom čase je oveľa viac počuť tých, ktorí spochybňujú slovenskú zahraničnú a európsku politickú orientáciu

0:01 Bilčík zo Spolu: V poslednom čase je oveľa viac počuť tých, ktorí spochybňujú slovenskú zahraničnú a európsku politickú orientáciu

ROZHOVOR V parlamentných voľbách v roku 2016 kandidoval za stranu Sieť, z ktorej po vytvorení terajš…