Zjednotené Nemecko? Navrch huj... Východní Nemci idú za AfD, matematik Kechlibar uvádza dôvody

15. 9. 2019 7:02

SÚVISLOSTI MARIANA KECHLIBARA Nemecká politická scéna sa dlho dopredu obávala prvej septembrovej nedele. Krajinské voľby v Sasku a Brandenbursku, dvoch krajinách bývalej NDR, hrozili triumfom Alternatívy pre Nemecko, ktorú hlavný politický aj mediálny prúd vykresľuje ako extrémne pravicovú hrozbu pre demokraciu. Hoci nakoniec ani v jednej z krajín nezvíťazila, dosiahla v súčte oboch najlepší výsledok zo všetkých. Publicista Marian Kechlibar pre Parlamentné listy vysvetľuje, čo bude tento úspech znamenať pre ďalší politický vývoj v Nemecku.

Zjednotené Nemecko? Navrch huj... Východní Nemci idú za AfD, matematik Kechlibar uvádza dôvody
Foto: Archív MK
Popis: Český publicista Marian Kechlibar

Aká je reakcia nemeckého mainstreamu na voľby v Sasku a Brandenbursku, najmä na výsledky AfD? Prevažuje uspokojenie, že ani v jednej zo spolkových krajín nezvíťazila, alebo skôr znechutenie z jej úspešných výsledkov?

Záleží na tom, či mainstreamom myslíte tlač alebo politikov. V tlači sa začínajú objavovať realistickejšie hlasy, ktoré sa snažia analyzovať posun politiky v bývalej NDR trochu hlbšie. T. j. opúšťajú nálepkovanie a začínajú premýšľať o skutočných príčinách tohto javu: prečo toľko východných Nemcov volí protestné strany. A dospievajú k názoru, že preto, že znovuzjednotenie oboch častí Nemecka nebolo pre východnú časť krajiny takým úspechom, ako sa kedysi prezentovalo.

Východné Nemecko môže značne ťažiť z finančných fondov poskytnutých západnými daňovníkmi, ale nie všetko sa dá vyjadriť peniazmi. Mnohí východní Nemci sa dodnes cítia občanmi druhej kategórie vo vlastnej krajine a medzi tamojšími voličmi AfD si to myslí vyše 90 percent opýtaných. Ak sa potom pozrieme na také štatistiky, ako koľko percent najväčších podnikateľov či napríklad univerzitných profesorov v Nemecku sa narodilo na východe, tento dojem má nejaký reálny základ.

Politici veľmi neoslavujú. Skoro každý skončil horšie, ako chcel. Zloženie nových krajinských snemov je také, že vytvoriť funkčné koalície bude ťažké. Najmä vyhliadka na kombináciu CDU – SPD – Zelení v Sasku, takzvanú kenskú koalíciu, je komplikovaná. Očakáva sa, že rokovanie bude trvať niekoľko mesiacov.

V Brandenbursku ma zaujal úspech strany Slobodní voliči, ktorá prešla do tamojšieho krajinského snemu. Trochu ma to prekvapilo, mal som dojem, že táto strana snažiaca sa ponúkať alternatívu tradičných strán je lokálnou záležitosťou Bavorska, ktoré je v rámci NSR trochu špecifické. Je možné, že sa stane fenoménom na celonemeckej úrovni?

V Bavorsku sú Slobodní voliči zďaleka najsilnejší, ale pozvoľna sa šíria aj do iných krajín, napríklad do Hesenska alebo do Saska. Tento rok získali v Sasku 3,4 percenta, to je celkom dosť.

Slobodní voliči sa od ostatných nemeckých strán líšia hlavne svojím dôrazom na organizáciu zdola a čo najväčšiu samostatnosť regiónov. Všetko sa snažia riešiť na čo najnižšej úrovni (napríklad obecnej) a „hore“ prenášať len tie veci, pri ktorých sa miestne riešenie nedá realizovať.

To je v Nemecku, kde sa v poslednom čase dosť šíri pocit, že vrchné vrstvy politiky už nevnímajú radových voličov, príťažlivý koncept. Navyše silná regionálna základňa strany znamená, že pri voľbách nie je závislá len od jedného charizmatického politika.

Áno, domnievam sa, že Slobodní voliči majú tak v piatich – šiestich spolkových krajinách dlhodobo šancu byť nad piatimi percentami, aj keď nie všade (v Brémach či Berlíne, ktoré sú značne doľava, určite nie). Ohroziť by ich mohlo jedine to, keby do čela CDU prišiel niekto iný ako Annegret Krampová-Karrenbauerová.

Annegret Krampová-Karrenbauerová

Annegret Krampová-Karrenbauerová  Zdroj: TASR

V oboch stranách spolkovej koalície sa hovorilo, že neúspech v týchto dvoch nových spolkových krajinách môže priniesť zásadné zmeny vrátane výmen vedúcich predstaviteľov. CDU príliš neuspela, SPD najmä v Sasku vyložene pohorela. Čo sa teda deje po voľbách v týchto stranách?

CDU v Sasku skončila o niečo lepšie, ako čakala. Tam sa žiadna výmena na špici konať nebude, Michael Kretschmer zostane šéfom. On strávil posledný rok a pol neustálym cestovaním po Sasku a hovorením s voličmi, to sa počíta.

Výsledok CDU v Brandenbursku bol zlý a tamojší predseda strany Ingo Senftleben už zložil funkciu. CDU v Brandenbursku pôsobí dojmom strany, ktorá sama od seba žiadnu budúcnosť neočakáva.

SPD v Sasku skutočne skončila katastrofálne, je to jej najhorší výsledok od znovuzjednotenia Nemecka. Ale jej tamojší predseda Martin Dulig z toho zatiaľ pre seba žiadne dôsledky nevyvodil. Možno je to aj preto, že na rozdiel od Senftlebena môže počítať s účasťou v ďalšej krajinskej vláde.

Fenoménom posledného roku je v Nemecku vzostup Zelených, ktorí už podľa niektorých prieskumov majú na spolkovej úrovni vyhrávať voľby. Krajiny bývalej NDR však na tento trend príliš nenaskočili. Čo ukázali voľby v Sasku a Brandenbursku Zeleným?

Zelení získali o niečo slabšie výsledky, ako čakali. Podpora Zelených sa jednoznačne koncentruje do veľkých miest, ako je Lipsko. Naopak veľmi zlé výsledky mali v Lužici, ktorej ekonomika dlho stála na ťažbe hnedého uhlia.

Ukázalo sa, že Zelení dokážu preťahovať časť voličov SPD, na východe však nemajú ani zďaleka taký silný vplyv medzi mladými ako na západe NSR. Ak sa pozrieme na výsledky niekoľkých posledných volieb podľa vekových kategórií, tak vo vekovej vrstve 18 – 30 Zelení na západe úplne kraľujú, zatiaľ čo v Sasku a Brandenbursku mali medzi mladými zhruba rovnaké výsledky ako AfD.

Celkovo je pozícia Zelených vo východnom Nemecku slabá, čo zodpovedá aj nedávno zverejnenému výskumu názorov mladých. V celom Nemecku sa agentúra Allensbach pýtala mladých vo veku 15 – 24 rokov, aké problémy považujú za najzávažnejšie. Na západe skončili na čele rebríčka „klimatické zmeny“, zatiaľ čo na východe strach pred rastúcim násilím a kriminalitou.

Rozdiel vidieť aj v prístupe k islamu: 40 % mladých východných Nemcov považuje nárast vplyvu islamu v Nemecku za problém, zatiaľ čo len 29 % mladých západných Nemcov si myslí to isté.

Voľby priniesli aj menší mediálny škandál, keď istú televíznu reportérku zo Saska kritizovali, že si dovolila v otázke vôbec hypoteticky pripustiť, že by teoreticky mohla v Drážďanoch vzniknúť väčšinová koalícia CDU a AfD. To už je na tom politická korektnosť v Nemecku tak, že sa na niektoré veci človek nesmie ani pýtať?

Vidíte sám, nie?

Téma možnej koalície medzi CDU a AfD vzbudzuje emocionálne reakcie ako nič iné. Ona by totiž na tom východe číselne fungovala. Či by fungovala prakticky, to je iná otázka. AfD je značne založená na odpore voči Merkelovej, takže tí členovia CDU, ktorí by boli za, by zároveň museli „zaprieť“ svoju mnohoročnú predsedníčku a kancelárku.

Tento problém napríklad v Rakúsku medzi ľudovcami a slobodnými nebol. Sú to konkurenčné partaje, ale ich vzťahy nie sú vyhrotene negatívne.

Pred pár dňami unikol do verejného priestoru interný dokument zo sasko-anhaltskej CDU (tam voľby neboli), v ktorom sa miestni členovia kriticky vyjadrujú k tomu, ako ich zákaz spolupráce s AfD tlačí do kúta so Zelenými, od ktorých začínajú byť závislí „na milosť a nemilosť“. To je nepríjemná pozícia pre každého, byť vydierateľný len tým, že na alternatívu nesmie ani pomyslieť.

Ale AfD by s prípadným spoluvládnutím mala určité problémy, nie, že nie. Momentálne je to protestný spolok, ktorý priťahuje každého, kto má proti súčasnému smerovaniu Nemecka výhrady. V tomto zmysle funguje ako hromozvod pre nahnevaných ľudí. Keby však mala začať riešiť úplne konkrétne úlohy typu dôchodkovej reformy, ihneď by sa ukázalo, že vnútri existuje široké spektrum názorov, ktoré sa navzájom dostanú do sporu.

Ak sa pamätáte napríklad na vrchol protiislamského hnutia v ČR, vtedy išlo tiež o značne širokú koalíciu od klasických liberálov, ktorí videli politický obsah islamu ako neprijateľný, až po ľudí, pre ktorých išlo o čistý oportunizmus. Keby mali dohromady založiť konzistentnú politickú stranu, ťažko by pre ňu spisovali program.

Priniesli voľby v Sasku a Brandenbursku ešte niečo, čo vás zaujalo a čo médiá nespomínajú?

Pomerne málo sa hovorí, aká vysoká bola volebná účasť. V Sasku prišli voliť dve tretiny všetkých voličov, o pol milióna ľudí viac ako pri minulých krajinských voľbách v roku 2014. Rovnako silno vzrástla účasť v Brandenbursku (zo 47,9 na 61,3 percent). A veľa tých mobilizovaných voličov volilo podľa prieskumov práve AfD. Nedá sa teda povedať, že by vysoký zisk tejto strany bol náhoda; nespokojnosť so stavom vecí je v oboch spolkových krajinách preukázateľne veľká.


Marian Kechlibar je autor kníh Zapomenuté příběhy a Zapomenuté příběhy 2, ktoré si môžete kúpiť na jeho e-shope Kechlibar.net.

    

Autor: Jakub Vosáhlo

 

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jakub Vosáhlo
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Harabin naznačil, čo ukazujú jeho prieskumy: Nemám obavy, tvrdí. Vysvetľuje Kotlebu, hovorí aj o ultraliberálno-úchyláckom bloku

0:01 Harabin naznačil, čo ukazujú jeho prieskumy: Nemám obavy, tvrdí. Vysvetľuje Kotlebu, hovorí aj o ultraliberálno-úchyláckom bloku

Bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin zaznamenáva relatívne úspešné ťaženie so svojou poli…