Žije sa v Bratislave naozaj najlepšie? Ekonómka odhaľuje, ako je to so životnou úrovňou na Slovensku naozaj

25. 2. 2017 18:30

ROZHOVOR To, že v Bratislave dostanú zamestnanci za vykonanú prácu najvyššiu plácu, je dlhodobo platným faktom. Či je však kvalita života ľudí z hlavného mesta aj najlepšia na Slovensku, je už druhá vec. Ako pripomína banková analytička Poštovej banky Jana Glasová, vykonať takéto hodnotenie je veľmi ťažké, keďže „do hry“ vstupujú okrem platov aj ďalšie premenné. Viac už v nasledujúcom rozhovore.

Žije sa v Bratislave naozaj najlepšie? Ekonómka odhaľuje, ako je to so životnou úrovňou na Slovensku naozaj
Foto: TASR
Popis: Ilustračná fotografia
reklama

Dlhodobo platí v rámci Slovenska akési nepísané pravidlo, čím ďalej na východ človek ide, tým narazí na väčšiu chudobu. Je to naozaj tak alebo ide len o príliš povrchné zjednodušenie?

Áno, z mzdového hľadiska môžeme povedať, že je to naozaj tak. Keď si porovnáme mzdový vývoj, uvidíme, že priemerná mzda na Slovensku v  III. kvartáli minulého roka bola na úrovni 889 eur. Toto je naozaj ale iba priemerné číslo a v skutočnosti platí, že veľa Slovákov na túto mzdu nesiahne, lebo pod zvyšovanie tejto mzdy sa významnou mierou podpisuje aj Bratislavský kraj, kde priemerná mzda predstavovala až 1116 eur. 

Ktoré sú najchudobnejšie regióny Slovenska a ide v týchto častiach Slovenska o dlhodobý stav? Pod Tatrami je, bohužiaľ, stále dosť „hladových dolín“. Podarilo sa však (napr. v dôsledku investícií) nejaký z týchto krízových regiónov v poslednom období takpovediac hospodársky ozdraviť?
 
Toto vám neviem povedať, či sa podarilo niektoré konkrétne miesta ozdraviť, keďže nemám takéto informácie. Skôr si však myslím, že nie, hoci nejaké čiastkové úspechy možno dosiahli. Viac viem povedať z toho mzdového hľadiska v rámci regionálnych rozdielov.
 
Možno by som ešte pre úplnosť dodala, že najvyššia priemerná mzda je v Bratislavskom kraji a najnižšia v Prešovskom kraji.
 
Známy ekonomický analytik Ronald Ižip v našom rozhovore vyslovil pred pár dňami presvedčenie, že „nie je dôležité, aby rástla minimálna mzda, ale aby rástla mzda priemerná“. Súhlasíte s týmto názorom?
 
Určite áno. Rast priemernej mzdy je pre hospodárstvo dôležitejší ako rast minimálnej mzdy. Dôvod je ten, že keď rastie priemerná mzda, tak sa zlepšuje aj celková ekonomická situácia v krajine. Pričom pri minimálnej mzde sa to týka len určitého okruhu obyvateľstva.
 
Celý rozhovor s R. Ižipom TU
 
Čo Košice ako metropola východu? Tu asi univerzálna formulka o „chudobnom východe“ príliš neplatí, však? Ak by sme dali do pomeru platy verzus náklady, je životná úroveň v Košiciach porovnateľná so západom krajiny?
 
V podstate áno. Ak by sme chceli porovnať Bratislavu s niektorým iným slovenským mestom, tak asi najlepšie by sa dalo to porovnanie spraviť s Košicami, kde je tá situácia na trhu práce oveľa lepšia ako v ostatných východoslovenských mestách a tým pádom aj tie zárobky sú tam lepšie.Vo všeobecnosti platí, že s nižšou nezamestnanosťou idú ruka v ruke aj vyššie zárobky a súčasne aj lepšia životná úroveň.
 
 
Vo všeobecnosti platí, že ľudia z východu republiky dostanú najvyššie platy za svoju prácu v Košiciach. Zdroj: Košice Staré Mesto
 
Ak by ste mali ale povedať čisto ´polopatisticky´, kde sa na Slovensku „najlepšie žije“, naozaj platí, že Bratislava, respektíve západ Slovenska hrajú v rámci životnej úrovne prím?
 
Nedá sa to tak úplne jednoznačne povedať, keďže každý človek má na túto vec svoj subjektívny pohľad. Inak sa pozerá na jednotlivé oblasti života a inak aj posudzuje individuálnu kvalitu života, respektíve životnej úrovne.
 
Ak by sme sa ale na to pozreli z toho mzdového hľadiska, tak určite najväčšie zárobky sú v našom hlavnom meste a pri takomto uhle pohľadu je tu aj tá životná úroveň najvyššia. Na druhej strane ale treba mať na pamäti aj druhú stranu mince. V Bratislave sú napr. najvyššie ceny nehnuteľností, ktoré vedú k tomu, že obyvatelia Bratislavy potom musia mať najvyššie objemy hypoték alebo úverov na  bývanie. Takže aj tá zadlženosť je tu v porovnaní s inými regiónmi vyššia. Rovnako tak platí, že v Bratislave sú v priemere drahšie služby ako v iných našich krajoch. Takže nie je to len o tých mzdách, ale hlavne o nákladoch.    
 
Zaujímavou kapitolou je tiež migrácia za prácou. Mnoho ľudí z východu je ochotných odísť za prácou do Bratislavy, no napr. ľudia z Oravy či Kysúc veľa razy volia radšej až smer Veľká Británia. Iste, nedá sa to paušalizovať, no napriek tomu - existuje na tento jav nejaké odôvodnenie?
 
Nejaké odborné ekonomické odôvodnenie na toto neexistuje. Asi je to skôr o tom spomínanom pohľade konkrétnych ľudí na život, prípadne, kde je aký trend v regióne, napr. aj v rámci sťahovania za prácou.
 
Faktom je, že keď už aj človek z východu príde do Bratislavy,  tak to je dosť veľká zmena, no stále sa bavíme  o jednom štáte. To sťahovanie do zahraničia je už náročnejšie, ale zase z hľadiska vyšších zárobkov to určite môže byť zaujímavé.
 
Na jednej strane je na Slovensku stále veľa nezamestnaných, no na strane druhej počuť čoraz častejšie hlasy, že nám chýba v mnohých odvetviach naliehavo ľudský kapitál. O odborníkoch ani nehovoriac. Čo spraviť, aby sa tento nepríjemný problém vôbec začal efektívne riešiť?
 
V súčasnosti naozaj platí, že mnoho firiem sa borí s  problémom nájsť vhodných a kvalifikovaných zamestnancov do svojich podnikov. Azda takým najdôležitejším riešením daného problému je prepájanie nášho vzdelávacieho systému a trhu práce. A to takým spôsobom, aby zo školských lavíc skutočne vychádzali absolventi, o ktorých je na trhu práce záujem. Skrátka, aby naše školy nechŕlili absolventov, ktorí budú mať problém sa na trhu uplatniť, ale naopak takých ľudí, ktorí dokážu uspokojiť požiadavky domácich zamestnávateľov. Či už sa bavíme o zručných remeselníkoch, robotníkoch, alebo absolventoch škôl technického zamerania.
 
A tiež netreba zabúdať na rôzne formy rekvalifikačných kurzov, aby ľudia vedeli lepšie prispôsobiť a využiť svoje zručnosti i nadobudnuté kvalifikáciu v prospech firiem a investorov, ktorých tu na Slovensku máme.
 
Štát pritom v posledných rokoch ohlásil príchod viacerých strategických investorov. Budú na Slovensko prichádzať čoraz vo väčších množstvách robotníci z krajín ako Rumunsko, Srbsko či Bulharsko?
 
Áno, predpokladá sa, že táto migrácia za prácou bude aj naďalej pokračovať, no netreba to brať vyslovene negatívne, lebo na Slovensko prichádzajú pracovníci, ktorých tu máme naozaj nedostatok, pričom títo ľudia dokážu zaplniť voľné pozície na našom pracovnom trhu. Takže to pomôže aj Slovensku, keďže zamestnávanie cudzincov napomôže, že sa dá aj vďaka tomu viac vyrábať, prípadne rozbehnúť novú výrobu, čo je prospešné nielen pre konkrétnu firmu, ale aj pre našu ekonomiku.
 
V opačnom prípade by mohlo hroziť, že investor presunie výrobu do inej krajiny, kde nebude mať taký problém s hľadaním vhodným zamestnancov. Samozrejme, ak by sem prichádzali z týchto krajín občania, ktorí sa ani u nás nevedia pracovne uplatniť, tak to by pre naše hospodárstvo prospešné nebolo. 
 
A vyvíjajú aj samosprávy, respektíve štát dostatočné úsilie na to, aby motivovali dlhodobo nezamestnaných nájsť si prácu?
 
Boj s dlhodobou nezamestnanosťou je veľmi náročný proces. Navyše ide o dlhodobú záležitosť, ktorá sa nedá vyriešiť zo dňa na deň. Niektoré projekty boli úspešné viac, iné menej. Ako som však už spomenula, za kľúčové riešenie považujem lepšie prepojenie školského systému s trhom práce a potrebami zamestnávateľov. To je azda najlepší nástroj na boj proti dlhodobej nezamestnanosti, lebo práve v postihnutej skupine dlhodobo nezamestnaných ľudí je vysoké množstvo ľudí s nedostatočným vzdelaním.   
 

Banková analytička Jana Glasová. Zdroj: archív JG

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Beňová: Cítim sa trochu trápne za niektorých kolegov… O čo ide? Čo očakáva od Fica. A čo od Pellegriniho

23:59 Beňová: Cítim sa trochu trápne za niektorých kolegov… O čo ide? Čo očakáva od Fica. A čo od Pellegriniho

Europoslankyňa za Smer-SD Monika Beňová priznala, že sa za niektorých kolegov cíti trochu trápne. Os…