Je téma imigrácie, islamu a terorizmu zneužívaná v predvolebnej kampani slovenských a ďalších európskych politikov?
Väčšina európskych politikov sa toho zhostila zodpovedne. Nespájala imigráciu priamo s teroristickými útokmi ani to vôbec nespomínala. Niektorí radikálni politici najmä z nacionalistických zoskupení a strán však toto využívajú pre vlastné politické zisky. Mrzí ma, že sa to deje aj u nás. Jasne sa proti tomuto spájaniu nevyjadrovala skoro ani jedna politická strana. Zvlášť je to zaujímavé zo strany premiéra. Táto téma vyvoláva strach medzi ľuďmi a dajú sa ňou chvíľu zakrývať aj iné, vnútropoliticky a hospodársky dôležitejšie veci.
Tak to premiér prehnal, keď povedal, že monitorujeme všetkých moslimov?
To rozhodne. Monitorovať všetkých moslimov nie je ani treba. Nemožno spájať moslimské náboženstvo automaticky s terorizmom, skôr ide o radikálov islamistických, ktorí posväcujú výrokmi z Koránu všetko možné.
Podľa prieskumov 60 až 80 percent egyptských moslimov verí, že vystúpenie z islamu si zaslúži trest smrti. V Británii to má byť asi 35 percent. Naozaj sa islam a terorizmus nedá spájať?
Automaticky sa to nedá. Nie všetci moslimovia, aj keď majú radikálne názory, sa stávajú teroristami. Je rozdiel medzi radikalizmom, extrémizmom a potom ich priamym napojením na teroristické bunky a organizácie. Takže by som to takto nezjednodušoval, aj keď je to veľký problém najmä medzi tými, ktorí sa cítia byť vykorenení, neuznaní v rôznych autoritárskych režimoch v arabských krajinách, kde je veľká korupcia a rodinkárstvo. Kde sú aj zablokované cesty vzdelaných ľudí, aby sa mohli realizovať. Potom aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa dávajú na cestu teroristických činov. Dokazuje to aj 11. september 2001. Tí štyria teroristi-piloti, čo absolvovali výcvik v Spojených štátoch, neboli žiadni chudobní neznalí ľudia, ale vysokoškolsky vzdelaní ľudia, fanatici, ktorí svoje schopnosti dali do teroristických služieb.
Terorizmus preto nemožno spájať ani s ekonomicky zlým postavením alebo biedou, lebo tam nie je ten priamy kauzálny vzťah. Je to komplikované.
Mnohí práve tvrdia, že islam ako náboženstvo je nepodstatným faktorom pri motivácii teroristov, že na vine sú v skutočnosti socio-ekonomické faktory. Vy s tým teda nesúhlasíte?
Nie je tam príčina, súvislosť. Biednych a nevzdelaných teroristické skupiny ani nepotrebujú, lebo tam musia byť ľudia na určitej inteligenčnej úrovni a práve čím sú schopnejší a rozhľadenejší, tým je väčšia istota, že úspešne vykonajú svoje akcie. Tieto operácie nie sú väčšinou vedené osamotenými jedincami, väčšie útoky sa pripravujú dopredu a je tam aj určitý výber ľudí schopných to vykonať. To nemôžu byť nejakí bezdomovci alebo ľudia na nižšej vzdelanostnej úrovni.
Je hrozba terorizmu dnes väčšia ako v minulosti?
Globálne sa to nedá zodpovedne posúdiť. Napríklad útok proti ruskému lietadlu súvisí s pomstou Islamského štátu proti krajinám, ktoré bojujú proti nemu. S výbušninou v ruskom lietadle súvisia aj samovražedné útoky v Bejrúte, kde zahynulo vyše 40 ľudí v šiítskej štvrti. Šiíti totiž spoločne s iránskymi revolučnými gardami a ruskou stranou bojujú spolu s režimom Bašára Asada proti opozícii. Tieto útoky sú teda odvetou. S týmto, samozrejme, súvisí aj útok v Paríži. Je tam spoločná jednotiaca idea, útok proti krajinám, ktoré v pevnejšej alebo voľnejšej koalícii bojujú proti Islamskému štátu.
Často zaznieva z úst bezpečnostných analytikov, že to už bude s islamistickým terorizmom iba horšie. Aký je váš názor?
Nedá sa to takto jednoznačne povedať. Bude to závisieť aj od toho, či európske štáty, Ruská federácia a Turecko prekonajú politické prekážky, ktoré bránia v tom, aby bol ISIS porazený. Existujú jednoducho problémy s rozdielnymi cieľmi. Turci majú problémy s Kurdmi, Rusko, Irán a Sýria chcú udržať Asada pri moci a tak ďalej. Toto sú hlavné prekážky. Pri koordinovanom úsilí by nebol problém poraziť IS. Terorizmus sa nedá zlikvidovať, ale dá sa zefektívniť práca spravodajských služieb tak, aby sa pri produktívnej výmene informácií, prípadne pri ich zhodnocovaní, predišlo mnohým útokom. Britská tajná služba MI5 napríklad zabránila siedmim veľkým pripravovaným teroristickým útokom v Británii. Terorizmus však ako taký nevymizne, či už islamistický, separatistický, alebo terorizmus jednotlivcov, ktorí sa pod vplyvom propagandistických videí a časopisov autoradikalizujú.
Väčšina útočníkov v Paríži mala občianstvo krajín EÚ. Skutočne stačí poraziť Islamský štát? Nie je dôležitejšie zakročiť proti radikálnym mešitám a madrasám?
Súvisí to všetko navzájom. Treba poraziť Islamský štát a jeho odnože a skupiny, ktoré sa k nemu hlásia. Zároveň sa teraz budú Francúzi snažiť vychovávať si vlastných imámov a zabrániť, aby do mešít vo Francúzsku chodili kázať tí imámovia zo Saudskej Arábie a ďalších krajín, ktorí sú stúpencami radikálnych interpretácií a odnoží islamu, ako je napríklad wahhábizmus. Protiteroristické úsilie musí byť zamerané aj týmto smerom a, samozrejme, nemôže byť založené na nenávisti voči moslimom, lebo záleží aj od ich zapadnutia do kultúrno-politického prostredia konkrétnej európskej krajiny, ktorá môže byť domovom pre druhú a tretiu generáciu moslimov, ktorá sa narodila prisťahovalcom zo Stredného východu. Nie je preto možné jednoznačne povedať, že po vojenskej porážke alebo likvidácii vodcov teroristických skupín sa to skončí. Súvisia s tým aj iné opatrenia, aby sa čo najmenej ľudí cítilo vykorenených, odcudzených a žijúcich v cudzom prostredí.
Hovorí sa, že druhá a tretia generácia moslimských imigrantov na Západe je menej integrovaná. Je to pravda?
Týka sa to rozhodne nie všetkých, ale najmä tých ľudí z predmestí veľkých miest, kde si nájdu zábavku v zapaľovaní áut, vykrádaní obchodov, pouličnej kriminalite, alebo sa dostanú do závislosti od drog a do siete s ich obchodovaním. U nás, našťastie, táto motivácia chýba, ale tiež máme riziká s ozbrojencami a vojakmi mimo armády, ktorí poskytujú vojenský výcvik. Môže to byť podobné ako v Nemecku, kde existovala skupina priateľov branného športu. Tí môžu disponovať výzbrojou, ktorú majú ukrytú na rôznych miestach. Ja by som preto tieto riziká nevidel len medzi moslimami, je potrebné sa pozrieť aj na riziká radikalizácie v našom prostredí.
Tvrdíte teda, že teroristi nemusia vzísť iba z moslimského prostredia, ale napríklad aj z krajne pravicových kruhov a podobne?
Presne tak. Súčasťou spoločného úsilia by mala byť efektívna vnútorná politika efektívnej socializácie, ktorá umožní ľuďom zapadnúť a stotožniť sa so spoločnosťou a jej hodnotami.
Hrozí, že sa po udalostiach vo Francúzsku stane Le Penová prezidentkou?
Myslím si, že nie. Väčšie nádeje má Nicolas Sarkozy, ktorý sa môže vrátiť do vrcholovej funkcie a stať sa prezidentom. Je však možné, že vďaka šikovnej predvolebnej kampani a rétorike pribudnú hlasy Národnému frontu a ďalším podobným stranám v Európe. Naozaj však neverím, že sa Le Penová stane prezidentkou.
