Neprejde deň, aby ste neboli v médiách, inšpirovali ste ironizujúcich divadelníkov pri písaní hry Ovčáček čtveráček, vašimi príspevkami na Twitteri sa zaoberali analytici, k vašej osobe sa vyjadrovali členovia vlády, ďalšie osobnosti, vaše mediálne vyjadrenia, čo do kvantity mediálnych výstupov, ale hlavne balansovaním na hrane toho, čo hovorca ešte môže, sú všeobecne známe. Vy nie ste klasický typ hovorcu, na tom sa určite zhodneme. Dá sa povedať, že rovnako ako prezident Miloš Zeman rozdeľujete spoločnosť. Ako to vnímate?
Určite nemôžem súhlasiť s tým, že pán prezident rozdeľuje spoločnosť. Ako sa takmer každý deň ukazuje, je to doména pražskej kaviarne, ktorá dodnes nebola schopná akceptovať výsledok slobodnej a demokratickej voľby občanov. A hlavne nie je schopná prijať opačný názor. Stačí sa koniec koncov pozrieť k našim spojencom, do USA. Tam sa „ich“ kaviareň chová rovnako. Zaznievajú vulgárne urážky novozvoleného prezidenta, urážky ľudí, ktorí mu dali svoj hlas. Situácia v USA tak kopíruje dianie v Českej republike. Ono spojenectvo médií a takzvaných elít nie je jednoducho schopné akceptovať, že ľudia majú iný názor.
Hovorca by nemal na seba strhávať príliš pozornosť, reprezentuje hlavne úrad, politika. V podstate ako modelka prezentuje na móle produkt tvorcu. Nevymklo sa vám to z tohto pohľadu trochu z rúk? Myslím v tom zmysle, že ten stav je taký, že novinári často viac rozoberajú vás ako obsah vašich informácií.
Na tom nie je nič prekvapivé. Som vojak v prvej línii, kde sa strieľa. A mojou povinnosťou je pána prezidenta brániť. To sa pražskej kaviarni nepáči, a tak na mňa znásobila svoju paľbu. S pribúdajúcimi mesiacmi sa bude táto kanonáda stupňovať a budú použité ťažké zbrane. Časť politickej scény je skrátka nervózna z predstavy, že by pán prezident mohol znovu kandidovať. O nič iné nejde.
Verejnosť vám vytýka, že nevie rozlíšiť, kedy hovoríte za seba a kedy za prezidenta ČR. Vy hovoríte, že vaša úloha je trojjediná – tlmočíte postoj prezidenta, hájite ho a hájite jeho stanoviská. Stále vraj vystupujete ako hovorca prezidenta. Túto dlhodobú kritiku iste ale vnímate, prečo to zásadnejšie neodlišujete?
Musím opraviť vaše tvrdenie. Nie som terčom výčitiek verejnosti, ale médií a takzvaných elít. Z už uvedených dôvodov. Veľmi často sa s ľuďmi stretávam a naopak, veľmi často mi vyslovujú podporu v boji za občanov zvoleného prezidenta republiky. S negatívnymi ohlasmi tvárou v tvár som sa stretol za tri roky asi tak dvakrát, trikrát. Pokiaľ ide o odlišovanie, starostlivo tak činím. Nemôžem ale za to, že niektorí novinári sú, možno zámerne, nechápaví.
Vylúčili ste svoj možný vstup do politiky v budúcnosti. Čo návrat do médií? Hovorme o prípade, že by Miloš Zeman nekandidoval v budúcej voľbe, prípadne že by nezvíťazil…
Vôbec nepremýšľam nad tým, čo by bolo keby. Považoval by som to za neslušné. Pracujem naplno pre pána prezidenta. A budúcnosť? Život vždy prináša zaujímavé výzvy, ktorými sa rád nechávam prekvapiť.
A bude pán prezident znovu kandidovať? Vyhýbate sa tej odpovedi stále, odkladáte to na marec 2017. Skúste povedať viac…
Určite viac neprezradím. Pán prezident verejne oznámi na začiatku marca budúceho roku, či bude alebo nebude znovu kandidovať.
Posledný mesiac – dva: rozsudok o Ferdinandovi Peroutkovi, viacverziový odlet na pohreb Michala Kováča, Jiří Brady a vyznamenanie, interpretácia toho, čo kto (ne)povedal ministrovi Hermanovi, obvinenie Českej televízie, ktorá mala kamery v hľadisku, v ktorom bola prvá dáma, americký veľvyslanec na oslavách 28. októbra, antioslavy k tomuto výročiu… Pri čom zo spomenutého pripúšťate vy svoj omyl?
Keď sa pomýlite alebo zbytočne niekoho obviníte, je slušnosťou sa ospravedlniť. A preto som sa verejne ospravedlnil pracovníkom Riadenia letovej prevádzky. Pokiaľ ide o rozsudok vo veci Ferdinanda Peroutku, mám z neho radosť, pretože súd uznal dôkazy, ktoré som pripravil. A konštatoval, že Ferdinand Peroutka bol fascinovaný nacizmom ako králik pohľadom kobry. V prípade kauzy Brady sa jasne ukázalo, že tým, kto prichádzal s nepravdami a celú vec účelovo politizoval, bol minister Herman. V prípade Českej televízie je vec jasná. Vstupenky pre pani Zemanovú boli zakúpené 20. 10. A ejhľa, v ten istý deň bolo Českou televíziou dohodnuté nakrúcanie – na deň, keď mala do divadla zavítať paní Zemanová. Záverom k veľvyslancovi USA, tam bola chyba na strane prezidentského protokolu, čo bolo jasne vysvetlené v tlačovej správe z minulého týždňa. Summa summarum, ide opäť o obdobnú situáciu ako v USA, kde mainstreamové médiá pitvali každý krok, výrok a počin Donalda Trumpa. A odpoveď týmto médiám vystavili voliči.
Ako v takýchto situáciách prebieha dohoda, čo sa bude rozoberať? Poradíte sa s prezidentom alebo s jeho poradcami? Koľko ľudí má na mediálne výstupy vplyv?
Mediálne výstupy riešim výhradne s pánom prezidentom. Veľmi často podrobne preberáme rôzne otázky týkajúce sa domácej i zahraničnej politiky. Nesmierne ma nedávno pobavili Lidové noviny, ktoré venovali celé dve tlačené strany mojim tweetom. Pán prezident si tento sumár pozorne prečítal a nevyslovil jedinú výčitku.
Uveďme príklad: „Bola by to skvelá voľba, uviedol na sociálnej sieti v reakcii hovorca českého prezidenta Miloša Zemana Jiří Ovčáček.“ Konzultovali ste tento názor s ministerstvom zahraničia?
Neexistuje jediný dôvod pre takýto postup. Nežijeme v štáte, kde by prejavy pána prezidenta alebo ďalšie vyjadrenia k aktuálnym otázkam mali schvaľovať akékoľvek ministerstvá. To už by bolo ako za časov ÚV KSČ.
Videl som vás v televíznej diskusii, kde ste pred moderátorom Veselovským obhajovali pozíciu prezidenta pri otázke, ako zredukoval pitie alkoholu, respektíve, či pije. Tieto situácie zrejme nie sú úplne vďačné, no zvládli ste to veľmi dobre. Čo vás vie pri novinároch rozhodiť?
Obočie výrazne pozdvihnem len v okamihu, keď sa v médiách dočítam čisté klamstvo. V poslednom čase to bol komentár pána prezidenta k americkým voľbám, keď popisoval, v akej prebiehajú vyhrotenej atmosfére. Nič viac. Niektoré médiá sa pokúsili vyvolať umelý škandál, že vraj uráža kandidátku na prezidenta USA (Miloš Zeman vtedy ako príklad zopakoval vtip o H. Clintonovej v zmysle, že keď nedokázala uspokojiť manžela, sotva dokáže uspokojiť USA – pozn. redakcie). Také nečisté postupy ale budú v budúcom roku pribúdať a budú veľmi, veľmi časté. Preto je nutné oslovovať priamo občanov. Chystám v tomto smere nový projekt.
Ešte k americkému veľvyslancovi v Česku Andrewovi Schapirovi. Vy ste jeho predpokladaný blížiaci sa koniec v úrade označili za najkrajší darček k vašim narodeninám. Toto je zrejme váš názor, keďže hovoríte v súvislosti so svojou osobou. Je to v súlade s protokolom? Aby úradník hodnotil diplomata? Prípadne, ak je to názor prezidenta, prečo to jasne neoddelíte?
Pokiaľ by som citoval pána prezidenta, uviedol by som to. Jednoduché. Mimochodom, sám pán veľvyslanec už vyhlásil, že post opustí. Pre česko-americké vzťahy to bude priaznivá správa. A pokiaľ by sa skutočne stala veľvyslankyňou USA v Českej republike pani Ivana Trumpová, bol by to vynikajúci krok v prospech vzťahov oboch krajín. Pretože my potrebujeme vysoko priateľské vzťahy s USA.
Váš nadriadený vám dáva voľnosť, musíte sa ale držať v názorových hraniciach Hradu. Ten tón, respektíve forma, ktorú použijete, je váš výber?
Vojak v prvej línii je občas drsnejší, občas miernejší. Záleží na situácii na bojisku.
Predtým ste boli novinárom. Akú známku by ste dali Jiřímu Ovčáčkovi, hovorcovi? Nemyslím klišé o tom, že by vás mal hodnotiť niekto iný…
A práve toto klišé je mojou odpoveďou. Som ďaleko od toho sa sám hodnotiť.
Máte nejaký vzor medzi hovorcami?
Nemám. Medzi mojimi politickými vzormi sú Margaret Thatcherová alebo Edvard Beneš. Ich fotografie mám v kancelárii. Viem, čo nechcem. A to je robiť PR. Pretože PR podľa môjho názoru patrí do firemnej sféry a v politike je využívané iba tými politikmi, ktorí sú v dlhodobom horizonte neúspešní.
Ešte začiatkom roku ste v rozhovore pre iDnes hovorili, že neveríte, že si Američania vyberú vyhraneného Donalda Trumpa, dokonca ste zdôraznili, že by to voči USA nebolo korektné vyjadrovať názor, kto bude prezidentom. Neskôr, pred voľbami, ste chodili s odznakom Trumpa na verejnosti. To nebol príklad konzistentného názoru. Čo vám ukázali tieto voľby a čo sa z nich dá aplikovať vo voľbách prezidenta ČR v roku 2018?
Situácia sa od počiatku roku veľmi rýchlo, dynamicky vyvíjala a verte, že som ju starostlivo sledoval. V posledných mesiacoch som už bez toho, aby som to verejne hovoril, veril vo víťazstvo Donalda Trumpa. A v momente, keď mu podporu verejne vyslovil pán prezident, urobil som vzápätí to isté. Rád a z vnútorného presvedčenia. Pikantné je, že v septembri nás za to oboch napádali médiá bytostne presvedčené, že vyhrá paní Clintonová. Poučenie z amerických volieb pre Českú republiku, ale nielen pre ňu, je zásadné. Spolupatričnosť médií a takzvaných elít vedia občania poraziť. Ľud sa ozval a prehovoril.
Svet volá po iných politikoch, po niečom novom. Vieme ale skôr to, čo nechceme, a nevieme, čo chceme. Čo hovoríte na tento fenomén?
Nesúhlasím s tým. Ľudia veľmi dobre vedia, čo chcú. Dôstojnosť a slobodu. Odmietajú, aby im niekto neustále kázal, urážal ich a nadradene poučoval. Ako sa hovorí v jednej poviedke Šimka a Grossmanna: „To je kolobeh života,“ vyhlásil opäť filozof. Ale ľudia už nemali náladu na filozofiu a ušliapali ho.
