Niektorí označujú rok 2015, ktorý je za nami, za najzložitejší rok od Nežnej revolúcie. Masová nelegálna migrácia, občianska vojna na Ukrajine, Sýria, Turecko a ISIL, grécka kríza, teroristické útoky a hrozba, že budú pokračovať… Bol podľa vás rok 2015 niečím prelomový?
Áno, prelomový bol v tom, že sme si uvedomili riziká, ktoré sa objavili.
Témou číslo jedna sa stala migračná kríza. Do Európy sa dostávajú státisíce ľudí, o ktorých údajne nič nevieme. Keď sa s odstupom pozrieme na priebeh krízy v roku 2015, čo sa dá v tomto kontexte považovať za úspech Európskej únie a v čom naopak európskej elity zlyhali?
Za úspech sa dá považovať to, že Európa si uvedomila, že musí nevyhnutne kontrolovať vonkajšie schengenské hranice. Úspechom sú prebiehajúce strategické rokovania s Tureckom. Bolo zadržaných niekoľko tisíc osôb, ktoré sa podieľali na nekalej činnosti v súvislosti s migráciou, začala sa rozbiehať migračná politika, niekoľko tisíc ľudí bolo vrátených späť a tak ďalej. Európske elity však zlyhali na celej čiare v rýchlosti reakcie na migračnú krízu.
V súvislosti s migračnou krízou sa aj česká politická scéna začala polarizovať. Atmosféra uplynulých dní aspoň z hľadiska médií pôsobí tak, že každý v ČR nenávidí Zemana, a to vrátane premiéra republiky, ktorý ho obvinil zo šírenia nenávisti. Zeman vraj rozdeľuje národ, spolčuje sa s extrémistami. Je to naozaj tak? A bude také názorové rozdelenie v spoločnosti gradovať?
Žiaľ, pán prezident vo svojich výrokoch predčí aj výroky napríklad pani Le Penovej či predstaviteľov Pegidy, ktorí sú vnímaní ako extrémisti. To, že takéto výroky rozdeľujú, je prirodzenou reakciou. Verím, že Európa má šancu aj na budúci demokratický vývoj, avšak len za predpokladu, že predstavitelia demokratických strán preukážu, že dokážu riešiť otázky, ktoré sa v uplynulých mesiacoch objavili ako nové.
Stabilitou Európskej únie zatriasla tiež dlhová kríza v Grécku, keď sa rozhodovalo o jeho ďalšom pôsobení v eurozóne. Výsledkom je, že Grécko dostalo preklenovací úver, zostáva v eurozóne, zavádza reformy. Ako hodnotíte tento stav? Prinesie to riešenie problému Grécka? Zostane Grécko v eurozóne a v prípade, že áno, je to dobré?
Je veľmi dobré, že sa podarilo nájsť riešenie na ekonomickú situáciu v Grécku, a dúfam, že bude môcť zostať v eurozóne. Aj napriek slovám mnohých kritikov sa ukázalo, že krajiny, ktoré začali šetriť a urobili rozsiahle reformy, ako sú napríklad Írsko a Portugalsko, dokázali svoju krízu prekonať.
Ako sa v uplynulom roku zmenilo postavenie Ruska vo svete a ako situáciu ovplyvnili nedávne udalosti ako konflikt s Tureckom alebo bombardovanie cieľov v Sýrii smerujúce proti radikálom z Islamského štátu?
Postavenie Ruska vo svete v uplynulom roku nemôžem hodnotiť kladne. Najskôr blokovalo na pôde Bezpečnostnej rady OSN prijatie rezolúcie, ktoré by európskym krajinám umožnilo účinne bojovať s pašerákmi ľudí pri líbyjských brehoch. V priebehu roka sa objavovali informácie, že finančne podporuje hnutia, ako sú Pegida, Syriza či Národný front Marine Le Penovej; a nakoniec vstupom do konfliktu v oblasti Sýrie namiesto útokov proti Islamskému štátu zhoršilo napätie v tejto oblasti. Samozrejme, stále platí, že Rusko okupuje Krym a jeho vojaci bojujú na východe Ukrajiny, ako už otvorene priznal prezident Putin.
Bývalý dlhoročný novinár Mladej fronty, odborník na rusko-ukrajinské vzťahy aj Francúzsko Milan Syruček uviedol: „Som vnútorne presvedčený, že vlna utečencov nebola živelná, ale bola to prvá etapa tohto boja, za ktorou nasledovala druhá etapa – teroristické útoky. Potom môže prísť tretia etapa, ktorá zasiahne napríklad aj USA; to zase z hľadiska mocenskej pozície. Je to teda ideologický boj, ktorý nepotrebuje sofistikované zbrane, ale fanatikov.“ Čo si o takej klasifikácii myslíte?
Nemyslím si, že sa dá súčasný alebo budúci vývoj takto rozdeliť na jednotlivé etapy, ani to, že všetko, čo sa odohráva, je riadené z nejakého jedného centra. Faktom však je, že obdobie, do ktorého vstupujeme, má a bude mať mnohé riziká a európske krajiny sa na túto novú, zmenenú situáciu musia zodpovedne pripraviť. Verím, že to zvládneme.
Aby sme ekonomické témy poňali širšie… Prebúdza sa v tieni migračnej krízy nádejne ekonomika EÚ a USA? Alebo stále smerujeme k štrukturálnemu problému – únik pracovných miest na východ, ďalšie straty vďaka robotizácii a automatizácii, znižovanie životnej úrovne, zadlženie?
Ekonomiky Európskej únie aj USA si počínajú slušne, ale aj v tejto situácii si musíme uvedomiť, že podľa zákonitosti ekonomických cyklov v budúcnosti opäť musí prísť kríza. Na to musíme byť vždy pripravení, preto je znepokojujúce, že napríklad aj naša vláda v čase hospodárskeho rastu hospodári s vysokým deficitom.
Po ekonomickej stránke vraj predbieha Spojené štáty Čína. Napríklad podľa politológa Oskara Krejčího „je striedanie hegemóna najcitlivejšie obdobie v medzinárodných vzťahoch, kedy najviac hrozí veľká vojna“. Ako sa ekonomická sila či slabosť Spojených štátov môže prejaviť na medzinárodných vzťahoch?
Spojené štáty zatiaľ ešte stále zostávajú hegemónom. Nepochybne však platí, že pri zmene hegemóna vzniká obdobie s najväčšou hrozbou.
Ako výrazne ovplyvní globálny vývoj výsledky, ale aj priebeh a predvolebnú kampaň prezidentských volieb v Spojených štátoch amerických? Vyhrá „normálny“ kandidát alebo napríklad Donald Trump či Bernie Sanders?
Aj súčasný reprezentant výrazne ovplyvnil globálny vývoj; a v mnohých oblastiach sa obávam, že nie pozitívne. Nepochybne aj nová voľba bude mať zásadný vplyv na situáciu vo svete. Ako Európanka verím, že sa Američanom podarí vybrať „normálneho“ kandidáta.
Aká je vaša prognóza budúceho vývoja Európy v roku 2016? Poradíme si s migračnou krízou alebo sa nakoniec staneme obeťou džihádu, európska civilizácia nastúpi cestu k postupnému zániku a spáchame samovraždu, ako varujú niektorí analytici?
Verím, že aj túto krízu zvládneme a aj ako civilizácia obstojíme. Nezáleží však len na vonkajších vplyvoch, ale aj na tom, aký bude demografický vývoj v samotnej Európe a ako si budeme sami vedomí hodnôt, na ktorých stojíme.
Čas od času padne termín „vojna“. Či už svetová, alebo lokálna. Zaznelo, že Rusko môže napadnúť Pobaltie. Amerika Rusko. Čína Ameriku. Amerika Čínu. Irán Izrael. Izrael Irán… Máme sa mať na základe týchto dejov na pozore? Alebo sa dá očakávať upokojenie situácie v Sýrii či na Ukrajine?
Áno, riziká vojnových konfliktov sa zvyšujú vo všetkých spomínaných oblastiach a niekde už vojna prebieha. Európske štáty však musia konať tak, aby prispeli k deeskalácii konfliktu, čo v niektorých prípadoch môže byť aj prostredníctvom vojenskej akcie. V každom prípade musia byť európske krajiny na možný vojnový konflikt pripravené.
