Že Západ v Sýrii prehral? Veď tam vlastne ani nebojoval, hovorí český ľudovec

11.8.2018 10:30

ROZHOVOR „Vojna sa ešte neskončila. Bude to trvať dlho, kým sa táto krajina dá dohromady,“ myslí si o Sýrii podpredseda KDU-ČSL Ondřej Benešík, ktorý dúfa, že súčasné utlmenie konfliktu nie je len tichom pred búrkou. „Máme nevyriešených Kurdov, Asada, máme tam ťažkú intervenciu Turecka. Sú to veci, ktoré sú veľkým potenciálom pre ďalšie násilie,“ obáva sa. Vojenská angažovanosť Západu vo vojne v Sýrii bola podľa neho v porovnaní s inými malá. „Západ tam poriadne ani nebojoval. Tvrdiť, že Západ tam prehral, záleží na uhle pohľadu,“ konštatuje v rozhovore pre PL.

Že Západ v Sýrii prehral? Veď tam vlastne ani nebojoval, hovorí český ľudovec
Foto: Zuzana Koulová
Popis: Ondřej Benešík

Ako vidíte súčasnú situáciu v Sýrii, dá sa povedať, že sa tam vojna v podstate už skončila?

Myslím si, že tá vojna sa neskončila. Urovnať tam vzťahy bude zložité. Ale je to teraz určite v útlme. Nejaké celkové riešenie je však ešte ďaleko. Tých znepriatelených strán, krívd zo zverstiev je na všetkých možných stranách toľko, že bude trvať veľmi dlho, kým sa dá táto krajina nejako dohromady. Nehľadiac na to, že ten konflikt ako taký sa rozhodne neskončil.

Ale možno tam zaznamenať určité upokojenie?

To áno, ale dúfam, že to nie je ticho pred búrkou. Čiastočne je to aj preto, že je to teraz mimo mediálneho diania, aj keď ku skutočnému upokojeniu, samozrejme, došlo. Nemyslím si však, že je všetko vyriešené a že sa ten konflikt nemôže zase rozhorieť. Nehovorím, že naplno, tak, ako bol, ale máme nevyriešených Kurdov, Asada, máme tam ťažkú intervenciu Turecka. Sú to veci, ktoré sú veľkým potenciálom pre ďalšie násilie.

Bašár Asad

Baššár Asad  Zdroj: TASR

Hovoríte skepticky. Nie je optimistický fakt, že je na tom území porazený Islamský štát? Alebo nie je?

Ťažko povedať. Islamský štát fungoval na nejakom území.

Áno, to myslím, teda území Sýrie a Iraku...

Pokiaľ viem, tak tam ešte nejaké kapsy sú. Nie je úplne jednoduché rozlíšiť, či tam náhodou nie je väčšie množstvo spiacich bojovníkov. Opticky sa zdá, že Islamský štát ako inštitúcia je vo veľkom útlme a defenzíve, nemá silu, aby vyvíjal nejaké väčšie akcie. Otázka je, aký je tam spiaci potenciál pre nejaké znovuobnovenie. To netuším. Je to otázka skôr pre našu veľvyslankyňu v Sýrii, ktorá by o tom mala vedieť viac, a spravodajské služby.

Aby som nebol taký optimista, tak Islamský štát sa objavuje aj inde, napríklad v Afganistane...

Áno. Je to koncept. Najväčšie podhubie, samozrejme, bude v krajinách, kde je tomu značná časť ľudí naklonená. Všetci vieme, že je to tento región. Afganistan doriešený nie je, zažili sme to niekoľkokrát s Al-Káidou a bin Ládinom, ako sa po tomto regióne dokázal sťahovať.

Skončila sa už migračná vlna zo Sýrie, ktorá kulminovala hlavne v roku 2015?

Evidentne je už veľmi oslabená. Ak porovnáme čísla migrácie z tohto regiónu do Európy spred dvoch, troch rokov, tak tie súčasné sú zlomkové. Ale máme tu práve otázku potenciálu rozhorenia sa tohto konfliktu. Znovu opakujem, že nejaký optimista z krátkodobého hľadiska – čo sa týka urovnania tohto konfliktu – nie som. A ak k tomu dôjde, aké to urovnanie bude? Čo si budeme hovoriť, časť obyvateľov utiekla pred Islamským štátom, ale časť pred Asadom. Islamský štát Sýriu neovládne, ale vplyv Asada je, samozrejme, veľký. Je otázka, ako sa bude vyrovnávať so svojimi konkurentmi, odporcami, nepriateľmi.

Vracajú sa alebo uvažujú utečenci zo Sýrie o tom, že by sa vrátili späť domov?

Určite sa nájde časť ľudí, ktorí sa budú chcieť vrátiť tam, kde sú doma. Tí, ktorí skutočne utekali pred vojnovým konfliktom a teraz je situácia v mieste, kde žili, únosná, tak prečo by sa nevrátili. Keď tam máte napríklad dom, nejakú perspektívu, poznáte to tam. Potom je tu otázka ekonomických migrantov, ktorí však podľa mňa väčšinou neboli zo Sýrie. Tí ten konflikt len využili. Títo ľudia išli do Európy za lepším životom a tým je v podstate jedno, aká je situácia v Sýrii. Musíme teda rozlišovať.

Konkrétne pri Sýrii sa naozaj dali nájsť skupiny ľudí, ktorí skutočne utekali pred vojnou...

Áno, jasné. Ale záleží na tom, pred kým utekali. Keď niekto bojoval proti Asadovi a potom utiekol, tak sa bude ťažko vracať tam, kde to má Asad pod kontrolou. Paušálne hodnotiť situáciu je veľmi ťažké, situácia v Sýrii nie je homogénna.

Analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová tvrdí, že v Sýrii Západ prehral. Dá sa to takto natvrdo povedať?

Ak vezmeme tú premisu, že Západ tú vojnu chcel, vyvolal a viedol, tak sa na tom dá nájsť kus pravdy. Ale keď sa pozriete na angažovanosť Západu v Sýrii, tak bola úplne minimálna. Západ tam poriadne ani nebojoval.

Skôr sa to teda v Sýrii skončilo tak, ako si Západ úplne neprial?

Otázka je, čo myslíme tým Západom. Českú republiku pokladám za súčasť Západu a názory politického spektra na to, ako by to tam malo vyzerať, sú rôzne. To isté nájdete aj inde – v Nemecku, Británii, Francúzsku aj v USA. Hovoriť, že Západ mal nejaký jeden paušálny názor, je zavádzajúce. Tak to nebolo. Veľký problém bol v tom, že opozícia proti Asadovi dostala akúsi nádej, že sa môže posunúť k liberálnej demokracii, a ak dôjde k zvrhnutiu Asadovho režimu, že Sýria bude demokracia takmer západného štýlu. Čo si podľa mňa mnoho politikov na Západe vôbec nemyslelo vzhľadom na úplne iné etnické, politické, náboženské, kultúrne podhubie v tej krajine. Nebudem špekulovať, do akej miery, kto a či vôbec zo Západu priživoval arabskú jar. V každom prípade je pravda, že vojenská angažovanosť Západu v porovnaní s inými bola dosť malá. Tvrdiť, že Západ tam prehral, záleží na uhle pohľadu. Nemyslím si, že Česká republika v Sýrii prehrala.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Oldřich Szaban
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Presviedčal sovietskych vojakov, že žiadna kontrarevolúcia u nás nie je. Doma potom dostal facku. Veľvyslanec Weiss spomína na august 1968

0:01 Presviedčal sovietskych vojakov, že žiadna kontrarevolúcia u nás nie je. Doma potom dostal facku. Veľvyslanec Weiss spomína na august 1968

ROZHOVOR Ľudia už vtedy veľmi túžili po zmene a po tom, aby Gorbačov povedal: „Vráťte sa k tomu, čo …