Vo svojej knihe Jeden rok konzervativní publicistiky píšete o neomarxizme v Nemecku. Môžete uviesť nejaké najkrikľavejšie príklady aplikácie tejto ideológie v praxi?
Napríklad feminizmus v Nemecku dospel do podoby, keď aj bez preháňania možno povedať, že po celom Nemecku existuje hustá sieť akejsi feministickej polície, ktorá dozerá na prevádzku univerzít, ministerstiev, úradov, inštitúcií aj veľkých firiem. Majú tam systém takzvaných beauftragte, poverencov, čo sú väčšinou ženy, ale niekedy aj muži. A na to majú spolkové aj krajinské zákony, podľa ktorých majú títo poverenci obrovské právomoci, čo sa týka presadzovania úplnej parity medzi mužmi a ženami vo všetkých ohľadoch. Feminizmus je integrálnou súčasťou politického verejného života.
Vedie to k tomu, že mnohí muži sú doslova zastrašení. Nevinný žartík o ženách vás dnes môže stáť kariéru. To sa už viackrát stalo. Mnohé ženy to zneužívajú. Časté sú obvinenia zo sexuálneho obťažovania. A to dokonca aj vnútri politických strán, čo často vedie ku kurióznym a trápnym situáciám a sporom. Sú tam kvóty na miesta žien na kandidátkach, a to nielen v prípade Zelených. Feminizmus v tejto podobe je nepochybne dôsledkom neomarxizmu z konca šesťdesiatych rokov. A potom existuje obludná odnož, takzvaný genderizmus, ktorý smeruje k popieraniu biologických rozdielov medzi pohlaviami.
Ďalšou vecou je sexualizácia. Sexuálna sloboda bola jedným z hesiel študentských vodcov z roku 1968. V niektorých nemeckých krajinách, napríklad v Hesensku, sa proti vôli rodičov do učebných osnov zavádza ofenzívna sexuálna výchova, ktorá neznamená, že deti budú zoznámené s biologickými záležitosťami a základne poučené, ale táto sexuálna výchova v nemeckom podaní smeruje k tomu, aby deti v ranej puberte prijímali homosexualitu alebo diferencovanú sexuálnu identitu ako niečo úplne normálne, niečo, čo si môžu ľubovoľne zvoliť a kedykoľvek zmeniť. Aby to nielen tolerovali, ale navyše prijímali ako obohatenie nemeckého spoločenského a kultúrneho života. Heslo o „sexuálnej mnohosti“ je dnes na dennom poriadku.
V Hesensku sa rodičovské zväzy postavili proti tejto ranej sexualizácii, ktorú presadzuje vláda Zelených a sociálnej demokracie, ale neuspeli. Ministerstvo skrátka rozhodlo, že je to politika tej krajiny a rodičia do toho nemajú zasahovať. Zdesení rodičia u svojich trinásť- až štrnásťročných potomkov nachádzajú učebnice sexuálnej výchovy, ktoré sú de facto učebnicami pornografie.
Vy sledujete Nemecko. Môžete uviesť aj nejaké kuriózne prípady týkajúce sa migrácie? Vieme, že polícia často nechce riešiť znásilnenia a sexuálne napadnutia alebo že migranti znásilnili maloletých chlapcov…
Pripomenul by som prípad z Freiburgu v Bádensku-Württembersku, kde afganský imigrant, ktorý prišiel v roku 2015, spáchal jednu či dve vraždy. Toto mesto si veľmi potrpí na svoju toleranciu, otvorenosť a kultúrnu a náboženskú pestrosť. Paradoxne bola tou zavraždenou mladá žena, ktorá sa angažovala v pomoci migrantom. Stala sa obeťou willkommenskultur, ktorú sama podporovala… Obyvatelia mesta z toho boli zdesení. Ale orgány mesta sa snažili celú vec postaviť do takého svetla, že ten prípad sa musí uchopiť tak, aby to nenahralo takzvaným extrémistom z Alternatívy pre Nemecko. To je všeobecný postoj elít.
A potom by som rád pripomenul, že Berlín je dnes mesto, ktoré je už z dvoch pätín neeurópske – ide o migrantov, potomkov migrantov či ľudí s takzvaným migračným pozadím. Sú tam obvody, kde má strana Zelených, čo je podľa mňa extrémistická strana, absolútnu väčšinu. Dnes je v tom meste rot-rot-grün vláda, teda koalícia SPD, Zelených a Die Linke. Táto koalícia chce Berlín, ktorý bol už predtým veľmi multikultúrny a takzvane humanistický, posunúť doľava. Osvojili si heslo, že Berlín bude dúhový, čo je odkaz na sexuálne menšiny, ktoré chcú preferovať.
Čítal som v týždenníku Junge Freiheit, ktorý pravidelne sledujem a ktorý je jedným z mála kritických týždenníkov, o berlínskych dievčatách, ktoré sa musia z nejakého dôvodu zo škôl či z práce vracať večer alebo v noci domov metrom, že majú obrovské problémy s bandami migrantov, Afričanov a Arabov, ktorí sa po metre potulujú a usporadúvajú na tie dievčatá akési hony. Tieto slečny majú obrovský problém sa im vyhnúť. Než dorazí polícia, je neskoro. Sú vo večerných hodinách vystavené nebezpečenstvu. Mnohé ženy, keď chodia behať v Berlíne, ale aj inde, musia voliť trasy, kde vedia, že sa nezdržujú skupiny migrantov. To sú ľudia, ktorí berú drogy, nemajú prácu a obťažujú ich a napádajú. Nemecko sa pod tlakom migrácie zásadne mení.
Aký výsledok volieb v Nemecku očakávate? Šance AfD a súboj Merkelová vs Schulz…
V Nemecku sú v marci a v máji troje krajinské voľby v Sársku, Šlezvicku-Holštajnsku a najľudnatejšej spolkovej krajine Severnom Porýní-Vestfálsku. Na jeseň budú spolkové voľby. Alternatíva pre Nemecko sa ocitla v pomerne zložitej situácii vzhľadom na vnútorné spory. Dochádza ku konfliktu dvoch krídel. Vyvolal to prejav jedného z krajinských predsedov z východného Nemecka. V januári jeho prejav v Drážďanoch vyvolal veľké pohoršenie po celom Nemecku a rozštiepil vedenie AfD aj jej členskú základňu.
Tento človek, volá sa Björn Höcke, napadol to, čo tvorí podstatu historicko-politického vnímania sa Nemcov a Nemecka. Vyzval na obrat v chápaní nemeckých dejín, a to v tom zmysle, že sa nemajú stále sústrediť na holokaust a nemeckú vinu z čias druhej svetovej vojny, ale že treba hľadať aj pozitívnu nemeckú tradíciu. Tým nechcel holokaust z učebníc vymazať. Len povedal, že je to nevyrovnané, že Nemcom stále chýba pozitívna historická tradícia. Nadviazal v podstate na to, čo v osemdesiatych rokoch hovorila časť historikov v rámci takzvaného sporu historikov, ktorý sa viedol na tú istú tému. Ale vzhľadom na ten posun doľava, ktorý sa odohral v uplynulých 30 rokoch, sa ten postoj, ktorý bol predtým akceptovaný, dnes ocitol na extrémistickom okraji.
Časť vedenia AfD z toho bola zdesená, pretože sa obávala, že tieto postoje umožnia mainstreamu definitívne ocajchovať AfD ako pravicovo extrémistickú a že verejnosť uverí tomu, že AfD je extrémistická, alebo dokonca nacistická. Vedenie AfD navrhlo, aby bol Höcke vylúčený. Ešte musí prebehnúť nejaké zmierovacie konanie vnútri strany. Je to však veľká vnútrostranícka kríza, ktorá Alternatívu pre Nemecko ochromila a mainstreamu nesmierne nahrala.
Obvinenie elít a médií, že ide o nacistov a rasistov, je, samozrejme, falošné, ale, bohužiaľ, Nemci sú za uplynulé desiatky rokov takí prevychovaní, že veľká časť verejnosti je ochotná tomu uveriť. A ak máme veriť prieskumom, tak AfD čísla v ostatných týždňoch klesajú, aj keď sa drží na zhruba desiatich percentách, takže do Spolkového snemu sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostane. Ale tie nádeje, že by mohla mať 15 až 18 percent, sa momentálne zdajú byť dosť nereálne. Obávam sa, že veľké minuloročné úspechy z krajinských volieb sa asi opakovať nebudú. O tom svedčia aj čerstvé výsledky z krajinských volieb.
Mám informáciu z Nemecka, že nemecký štát financuje skrze rôzne nadácie takzvaných bojovníkov proti fašizmu a demonštrácie organizované Antifou, že funguje spolupráca štátnych zložiek s radikálnou ľavicou proti AfD a dochádza k akýmsi poloteroristickým alebo fyzickým útokom na AfD…
Teraz čítam knihu, ktorá sa volá Links-Staat, teda Ľavicový štát, a tá presne hovorí o previazanosti Antify, radikálne ľavicových bojových oddielov, so štátnymi štruktúrami. Autori v nej detailne mapujú napríklad situáciu v Berlíne či v Mníchove, kde nejde len o štátne štruktúry, ale aj o mestské správy. Bavorsko je síce dlhé desaťročia pod vládou CSU, ale Mníchov je už desaťročia pevne v rukách sociálnej demokracie. Veľké mestá sú liberálnejšie, vidiek volí CSU. SPD otvorene financuje a dotuje tieto radikálne ľavicové bojové oddiely. A nejde len o Antifu. Ide o organizácie, ktoré sa kryjú tým, že sa nazývajú „vzdelávacie“ či „podporujúce demokraciu a právny štát“. A v skutočnosti je ich hlavný cieľ boj proti takzvanému pravicovému extrémizmu, čo sú v ich ponímaní kritici imigrácie.
Hustota tejto siete je šokujúca. Za komunizmu existovali Zväzarm, Zväz československo-sovietskeho priateľstva a tak ďalej, ktoré boli v prípade potreby mobilizované v boji proti imperializmu, no v Nemecku je to oveľa horšie. AfD je hlavný terč všetkých týchto aktivít. V Mníchove je takmer nemožné si prenajať nejakú sálu či hotel na akciu AfD, pretože tieto štruktúry a orgány mesta robia všetko pre to, aby vyhrážkami, násilím a bojkotom odradili všetkých súkromných prevádzkovateľov týchto zariadení od toho, aby AfD poskytli prenájom.
