Zavádzanie demokracie? Generál Šedivý prekvapivo o USA, Trumpovi, Iraku aj minulosti

16. 1. 2020 17:29

ROZHOVOR „Ak spoločnosť akceptuje diktátora alebo diktátorský režim, tak by sme nemali hovoriť, že je to nesprávne, a nemali by sme chcieť robiť poriadok, lebo tá spoločnosť si musí nájsť, skôr alebo neskôr, cestu sama,“ komentuje zahraničné dianie bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky generál Jiří Šedivý. V rozhovore pre Parlamentné listy tiež skritizoval Európsku úniu aj NATO za neschopnosť akcie, ktorá vedie k tomu, že Spojené štáty americké na rozhodnutie o útoku nepotrebujú žiadny súhlas a konajú samy za seba.

Zavádzanie demokracie? Generál Šedivý prekvapivo o USA, Trumpovi, Iraku aj minulosti
Foto: Hans Štembera
Popis: Generál v zálohe Jiří Šedivý, bývalý náčelník Generálneho štábu Armády ČR
reklama

Ako hodnotíte leteckú akciu Spojených štátov pri Bagdade, keď zomrel generál Kásem Solejmání, veliteľ elitných jednotiek Iránu, a zástupca veliteľa šiítskych milícií Abú Mahdí Muhandis? Aký je váš pohľad?

Myslím, že akcia nebola dostatočne dobre premyslená a predovšetkým neboli domyslené dôsledky, ktoré sa už ďalší deň ukazujú ako pomerne nepriaznivé, a to celkové zvyšovanie napätia v regióne.

Uvidíme, ako sa bude rokovať, ale pravdepodobne bude trvať dlho, kým sa situácia dostane do nejakej stabilnej a akceptovateľnej úrovne.

Kásem Solejmání

Kásem Solejmání. Zdroj: TASR

V každom prípade došlo k útoku na diplomatov na cudzom území. Čo o tom hovorí medzinárodné právo? Počúvam v rozhovoroch, že išlo o teroristický útok, vraždu. Ako to vidíte vy?

Nepovažoval by som to úplne za vraždu, ale v každom prípade, pokiaľ sa tento útok odohral na území iného suverénneho štátu – hoci Spojené štáty majú určitú zmluvu s irackým režimom o aktivitách na ich území – a pokiaľ nebola iracká vláda informovaná, že taký útok bude vykonaný, potom to nezodpovedá medzinárodnému právu.

Skutočne treba uviesť, že to bolo za limitom, ktorý je všeobecne považovaný za akceptovateľný.

Vy sám ste pred chvíľou spomenuli, že neboli pravdepodobne zo strany Spojených štátov domyslené niektoré dôsledky. Zo strany Iránu aj Iraku zaznieva volanie po odplate a pomste. Sú to práve tieto hrozby, ktoré neboli domyslené, alebo aké ste mali ešte na mysli?

Treba vidieť, že generál Solejmání skutočne bol predstaviteľom krajného radikálneho riešenia situácie a bezpečnosti v tomto priestore. Jeho aktivity určite boli veľmi blízko k teroristickým aktivitám. Napokon, on ako šéf revolučnej gardy má za sebou určité rozhodovania, ktoré sa viažu prípadne aj na teroristické aktivity, takže vec nie je čierno-biela.

Ale v každom prípade je nutné zvážiť, do akej miery útok vyriešil situáciu, ktorú Spojené štáty americké cítili ako akútnu. Úlohu generála Solejmáního videli takú významnú, predpokladali, že jeho likvidáciou sa im podarí v dôsledku situáciu upokojiť. To bol pravdepodobne akýsi cieľ stanovený prezidentom Trumpom a spolupracovníkmi, ale v krátkodobom horizonte sa skrátka nepodaril.

Donald Trump

Donald Trump. Zdroj: TASR

Potom je úplne evidentné, že neinformovanie nielen irackej vlády, ale ani spojencov – v tomto prípade Severoatlantickej aliancie – bolo nesprávnym krokom.

Špekuluje sa, že Donald Trump chcel vojakov aj tak z oblasti stiahnuť a že táto akcia mu má pomôcť. Môže na tom byť niečo pravdy?

Myslím, že nie. Prezident Trump dlhodobo hovorí, že chce z tohto teritória odísť, ale táto konkrétna akcia do toho nezapadá. Ide o riešenie iného problému.

Celkovo, z pohľadu Spojených štátov amerických a taktiky, keď prezident Trump vykonáva sťahovanie vojakov z dlhodobých vojen, ktoré vedú či už na Strednom východe, alebo v Afganistane a kdekoľvek inde, je taká úvaha podľa mňa nesprávna. Tento jednotlivý krok s tým pravdepodobne nemá nič spoločné.

Kuvajtské noviny Al Rai tvrdia, že Solejmání do Bagdadu letel na pozvanie irackého premiéra na základe žiadosti Trumpa začať rozhovory. Teda išlo zrejme o jasný scenár a pascu, ako Solejmáního zlikvidovať.

To je len fikcia. Trump chcel a požadoval od irackého režimu, a to niekoľkokrát za sebou v minulosti, aby obmedzili aktivity iránskych milícií a revolučných gárd na svojom území. A aby sa tento problém uviedol do normálu. Iracká vláda si bude plne ovládať vlastné teritórium, Irán nebude zasahovať do ich právomocí a ovládať útoky na irackom území.

Ale že by Trump požiadal generála Solejmáního, aby letel do Iraku na rozhovory, s cieľom vylákať ho tam, kde vykoná úder, je veľmi špekulatívne. Pokiaľ by to tak bolo a preukázalo by sa to ako pravdivé, bolo by to veľmi nerozumné a nesprávne.

Hovorí sa tiež o konci vojny v Iraku. Aké sú podľa vás výsledky diania v Iraku, ktoré sa začalo zvrhnutím Saddáma Husajna a nasledoval vznik Islamského štátu zloženého tiež z bývalých Saddámových generálov?

Je to, samozrejme, veľmi diskutabilné a dnes sa o tom veľa hovorí, ale Saddám Husajn bol diktátorom a zločincom vo svojom štáte a bol hrozbou pre svoje okolie. Pokusy ovládnuť Kuvajt a predtým vojny, ktoré viedol s Iránom, a destabilizácia v celom regióne boli úplne evidentné.

Pokiaľ nebola iracká spoločnosť schopná zbaviť sa Saddáma Husajna, tak krok, ktorý vykonal v tom čase prezident George Bush mladší, bol vedený so správnym úmyslom, hoci dnes ho za to kritizujú, ale v tomto prípade neprávom.

Problém je, že iracká spoločnosť, ako dostala šancu po tom, ako bol Saddám Husajn zvrhnutý, a de facto sa dostali zo sunnitského krídla islamu oproti väčšinovému šiítskemu, ktorý je v Iraku – tak nové vedenie Iraku nebolo schopné nájsť taký spôsob riadenia štátu, ktorý by iracká spoločnosť akceptovala. To bol problém, ktorý nevyrieši žiadna vojenská intervencia, ani Američania, ani nikto iný.

Saddám Husajn

Saddám Husajn. Zdroj: TASR

Dnes sa ukazuje, že intervencia v prospech niektorého režimového krídla akejkoľvek spoločnosti, pod dojmom, že tým dáme šancu demokratického riadenia spoločnosti, pravdepodobne nie je správna.

Ak spoločnosť akceptuje diktátora alebo diktátorský režim, tak by sme nemali hovoriť, že je to nesprávne, a nemali by sme chcieť robiť poriadok, pretože tá spoločnosť si musí nájsť, skôr alebo neskôr, cestu sama. Skôr alebo neskôr je každý dobrý úmysel nakoniec odsúdený. To je okrem iného aj prípad Afganistanu.

A čo teda reakcia Európy na celú udalosť? Európa sa pred rokmi snažila o dohodu s Iránom, ale nič sa nestalo. Do toho Trump zasiahol. Ako by mali reagovať štáty Európy?

Je stále zreteľnejšie, že Európa hrá čoraz menšiu úlohu, menej významnú. Zvyšuje sa dramatický rozdiel medzi kvalitou Európy, či už v politickom riadení, v schopnosti prijímať zásadné rozhodnutia a v investovaní do vlastných ozbrojených síl, na rozdiel od Američanov, ktorí nepotrebujú na svoje aktivity súhlas nikoho, ani Severoatlantickej aliancie, ani európskych spojencov.

To je obrovský problém. Európa sa nachádza v pozícii, že de facto nie je schopná nájsť politické riešenie.

Sťažujeme sa, že k nám prúdia tisíce a tisíce utečencov, robia problém v Taliansku, vo Francúzsku a zaťažujú celú Európu, lepšie povedané, juhozápadnú časť Európy. Napriek tomu nie sme schopní niečo urobiť, aby sme zaviedli poriadok, keď sme ten režim predtým narušili.

Dnes tam nastupujú Turci pravdepodobne s Rusmi, ktorí si tam poriadok urobia a v neprospech Európy. A zase sa budeme sťažovať, že sa dialo niečo, čo je pre nás nepriaznivé.

To je problém aj vzťahov Spojených štátov amerických a Európy. Európa to bude kritizovať, ale neurobí nič, aby vyriešila problém na Strednom východe, neurobí nič, aby vyriešila problém s Iránom a s jadrovým programom.

Takže neakcieschopnosť Európskej únie?

Hlboká kríza. A ako povedal Macron, mozgová smrť NATO, Európskej únie a európskych spojencov je okrem iného tým jedným zo zdrojov problémov, čo momentálne prichádza s tým, že Spojené štáty sa nepozerajú na to, čo budú hovoriť európski spojenci, a riešia si to po svojom.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Zuzana Koulová
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Harabin: Nevylučujem návrat. Je desivé ako Fiačan a Pčolinský zdemolovali cez súdnictvo štát. Ešte Lipšic na prokuratúru a sme horší než Burundi

23:59 Harabin: Nevylučujem návrat. Je desivé ako Fiačan a Pčolinský zdemolovali cez súdnictvo štát. Ešte Lipšic na prokuratúru a sme horší než Burundi

Najkontroverznejší sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin nevylučuje, že sa do talára vráti. “Teraz …