Zase si budeme načas vážiť dobré bydlo. Bez hlúpostí ako gender alebo zelený alarmizmus, dúfa Šichtařová. Ak sa toho nevzdáme, bude nás Čína ďalej valcovať

23. 3. 2020 23:59

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ „Nevyhlasujte žiadne dotácie, dávky, záruky, bezúročné pôžičky, garantované úvery a ďalšie nespravodlivé sprostosti – odpustite všetkým bez výnimky dane z príjmu!“ Markéta Šichtařová tento svoj apel na politikov zdôvodňuje tým, že odpustiť dane je jediná pomoc, ktorá dáva zmysel a ktorá je skutočne spravodlivá – nie jedným dať a druhým vziať. „Ak budeme rozdávať dary za to, že štát znehybnil ekonomiku, potom tým budú trpieť nevinní, ktorí dokázali vlastnými silami aj také ťažké obdobie ustáť, pretože im budeme musieť vziať.“

Zase si budeme načas vážiť dobré bydlo. Bez hlúpostí ako gender alebo zelený alarmizmus, dúfa Šichtařová. Ak sa toho nevzdáme, bude nás Čína ďalej valcovať
Foto: Archív M. Š.
Popis: Markéta Šichtařová
reklama

Na vládu sa v tejto mimoriadnej situácii valí jedna požiadavka za druhou, komu a v akom objeme by mala pomôcť, a to či už od odborov, Hospodárskej komory ČR alebo ODS, ktorá by dopriala každému daňovníkovi niekoľkotisícovú jednorazovú dávku, zmrazila by pôžičky a vyplácala by kompenzačné príspevky pre SZČO. Vláda už vyhlásila biliónový vládny program na podporu českej ekonomiky v čase koronavírusovej krízy. Na priamu pomoc by malo ísť 100 miliárd (v prepočte 3,678 miliardy eur), na záruky 900 miliárd korún (v prepočte 33,099 miliardy eur). Kam by mala podpora predovšetkým smerovať a kde má najväčšie opodstatnenie?

Pozrite, štát a istá časť obyvateľov tu dokonale prevrátili príčinu a následok. Postavili logiku na hlavu.

Keď niekomu štát v súčasnosti niečo „venuje“, lebo ho označí za „núdzneho“, potom tým likvidujeme spravodlivosť – pretože musíme niekomu inému vziať. Je to volanie po tom, aby sme dávali ľuďom prácu, a súčasne s tým robíme všetko pre to, aby prácu už nebolo odkiaľ brať, pretože ekonomiku likvidujeme.

Ak budeme rozdávať dary za to, že štát znehybnil ekonomiku, potom tým budú trpieť nevinní, ktorí dokázali vlastnými silami aj také ťažké obdobie ustáť, pretože im budeme musieť vziať.

Jediná pomoc, ktorá dáva zmysel a ktorá je skutočne spravodlivá, je – nie jedným dať a druhým vziať, ale odpustiť všetkým bez výnimky dane. Dane sú niečo, čo si štát nezaslúžene berie ako výpalné. Teraz má príležitosť sa pochlapiť a dane ľuďom nechať. Tým pomôže všetkým a odčiní to, že sa v minulosti správal ako dráb, ktorý ľudí o dane oberal.

Nevyhlasujte žiadne dotácie, dávky, záruky, bezúročné pôžičky, garantované úvery a ďalšie nespravodlivé sprostosti – odpustite všetkým bez výnimky dane z príjmu! A videli by ste, ako sa ekonomika rýchlo vzchopí! Ekonomika je organizmus, ktorý má obrovskú samoopravnú schopnosť. Len ho musíme nechať žiť.

Zatiaľ čo zo všetkých strán znie „štát, daj“, výnimočne sa objaví hlas, že sme v kapitalizme, že podnikanie je riziko a prečo si v tých najlepších možných finančných rokoch, čo spoločnosť prežívala, ľudia aj firmy neurobili nejaký vankúš, že predsa v čase najväčšej konjunktúry nemohli žiť takzvane z ruky do huby. Existujú nejaké všeobecné odporúčania, akú veľkú rezervu na možné „horšie časy“ si treba vytvoriť a až potom si dopriavať statky, ktoré nie sú nevyhnutné?

Obávam sa, že v plnokrvnom kapitalizme už dávno nie sme... Skôr by som to formulovala tak, že hoci ľudia po celom svete v poslednom desaťročí stratili hromadne rozum a podľahli liberálno-ľavicovým ideológiám, ešte stále u nás zostalo pomerne dosť ľudí, ktorí si zachovali zvyšky rozumu, ďalej podnikajú, preberajú ochotne zodpovednosť sami za seba a pomáhajú ďalej udržať ten dojem, že žijeme viac-menej v kapitalizme. U nás ich je oveľa viac ako v západnej či severnej Európe.

Ale pokiaľ ide o vašu otázku: súčasná situácia krásne ukazuje, že tí, ktorí sa spoliehajú na štát a veria, že štát sa o nich kedykoľvek postará, sa mýlia. Stačí, že štát cez noc vyhlási núdzový stav alebo zákaz vychádzania, a zrazu máme problém nakúpiť si, máme problém, že sa ocitneme bez príjmov. Na štát sa spoliehať nedá. Nikdy a za žiadnych okolností. Štát je len zhlukom pár volených politikov a mnohých nikým nevolených úradníkov, jeho motivácia postarať sa o vás bude vždy menšia ako vaša motivácia.

Takže, vždy a za všetkých okolností by sme mali mať zásobu peňazí, prípadne nejakých trvanlivých potravín, prípadne liekov, zhruba na tri mesiace. A to aj v časoch dobrých. Aj v dobrých časoch sa môže čokoľvek zo dňa na deň pokaziť.

Asi viac ako to, že ČNB znížila úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu, ma zaujalo, že člen bankovej rady Aleš Michl navrhuje, aby Česká národná banka, ktorá vlani zarobila vďaka investíciám devízových rezerv okolo 60 miliárd korún (v prepočte 2,207 miliardy eur), časť týchto peňazí využila na boj proti koronavírusu. Odporúča buď pre Česko niečo nakúpiť, alebo napríklad polovicu minuloročného zisku mimoriadne odviesť do štátneho rozpočtu. Čo na túto veľmi netradičnú úvahu hovoríte?

To máte tak. ČNB si naemitovala skrze intervencie peniaze. To nie je ďaleko od slova „vytlačila“. Potom sa jej skrze intervencie tieto peniaze zhodnotili a priniesli zisk. Ale pretože peniaze boli „vytlačené“, je svojím spôsobom „vytlačený“ aj tento zisk.

Ekonomika je uzavretý systém. Ako keď sústavu bazénikov naplníte vodou. Jeden bazénik síce naplníte tým, keď z iného bazénika vodu vypustíte, ale viac vody tým do systému nedostanete. Bohatstvo nevytvoríte tým, keď centrálna banka naemituje peniaze alebo použije fiktívny zisk.

Ekonomika nie je v problémoch preto, že nás postihla pandémia, ale preto, že nikto dopredu nemal zásoby. Pretože v ekonomike je obrovské množstvo zombie firiem, ktoré nedokážu prežiť, keď musia na pár dní zatvoriť. Toto je podstata toho zázračného „rastu“, nad ktorým sa v uplynulých rokoch všetci radovali, keď ja som tvrdila, že sme v systémovej kríze a rastieme len na papieri. Keď som hovorila o tom, že budúca kríza bude „iná“ a že ju nemá zmysel odďaľovať, hovorila som o tom, že ekonomika vykazuje fiktívne, nie skutočné bohatstvo, že stojí na hlinených nohách.

Nenechajme sa mýliť tým, že keď vláda alebo centrálna banka nasype do ekonomiky viac peňazí, systému pomôžeme. Prosperitu nemožno vytvoriť tým, že vytlačíme viac peňazí – prosperitu možno vytvoriť len tým, že pracujeme.

Nápad použiť zisk ČNB je teda pekný, ale je to stavanie vzdušných zámkov.

Je po rokoch, keď sa slovo globalizácia skloňovalo vo všetkých pádoch, možné, že by od nej svet aj v dôsledku pandémie koronavírusu ustúpil a vrátil by sa k lokálnej ekonomike, čo by však so sebou nieslo, že svetová ekonomika už neporastie takým dynamickým tempom ako doteraz?

Už v knihe Robot na konci tunelu som predpovedala, že ekonomiky sa budú viac lokalizovať, a vtedy nikto o koronavíruse ešte nič nevedel. Prečo to hovorím: Myslím, že to skutočne nastane, a to aj vtedy, ak by sa pandémia teoreticky rýchlo prehnala a všetci sa otrepali.

Tá lokalizácia však nebude spočívať v tom, že by firma z Japonska nemohla zamestnávať na diaľku Francúzov a Američanov, oboch sediacich doma v obývačke. Ale bude spočívať skôr v tom, že mnoho ľudí začne preferovať lokálne potraviny alebo lokálne výrobky. Všelijaké známky to naznačujú už dlhší čas.

Už sa objavili názory, že to, čo bolo pred koronavírusom, po ňom platiť nebude, predovšetkým teda Green Deal, zelená politika EÚ. Dá sa pri očakávanom ekonomickom prepade čakať zmena priorít alebo už bol do zelenej cesty investovaný taký značný politický aj finančný kapitál, že už z nej nemožno zísť? Azda by predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po priznaní, „že my všetci, ktorí nie sme experti, sme na začiatku koronavírus podcenili“, mohla prísť s vetou, „že my všetci, ktorí nie sme experti, sme potrebnosť zelenej cesty precenili“?

Veľmi by som si to priala. Bolo by logické, aby svet opustil hlúposti typu gendrov, alarmizmu a ďalšie.

Ursula von der Leyenová

Ursula von der Leyenová. Zdroj: TASR

Ono to vždy v dejinách funguje tak, že ľudstvo potrebuje nejako zamestnať mozgové bunky aj svoj strach. Náš psychický systém je nastavený tak, že prílišná prosperita aj pocit bezpečia škodia – to ukázal už slávny myší experiment pána Calhouna. Keď nemusíme čeliť ani v náznaku boju o svoj život, degenerujeme. Ale keď je ľudstvo zamestnané napríklad vojnou alebo nejakou inou nepohodou, začnú si zrazu po jej skončení ľudia zase načas vážiť dobré bydlo.

Myslím, že tieto hlúposti typu adorácie 250 pohlaví vznikli práve z toho, že sme svoje mozgy nezamestnávali niečím vážnejším. Bolo by teda pomerne logické, aby po skončení pandémie ľudia zase začali uvažovať racionálne a nechali plávať zelený alarmizmus.

Lenže, má to háčik. Vôbec si nie som istá, či táto pandémia bude stačiť na to, aby sa ľudia znormalizovali. Mám podozrenie, že je to ešte pomerne malá facka, ktorá nebude stačiť na to, aby si ľudia zase začali vážiť dobré bydlo. Možno na to, aby Európa nechala plávať alarmizmus, bude potrebovať ešte väčšie ponaučenie. Ale dúfam, že sa mýlim.

Vo chvíli, keď sa Česko, ale aj ďalšie európske krajiny vrátane takého kruto skúšaného Talianska spoliehajú pri dodávkach rúšok, respirátorov a ďalšieho zdravotníckeho materiálu takmer výhradne na Čínu, bije bývalý predseda Vojenského výboru NATO generál Petr Pavel na poplach s tým, že je bezpečnostné riziko byť takí závislí od dovozu z Číny. Keď to Západ s presunom výroby skoro všetkého do Číny prehnal, pretože všetko bolo také lacné, aké ťažké môže byť otočiť kormidlom, aby sa určitý objem výroby vrátil späť napríklad do Európy?

Veľmi ťažké. Prečo by niekto v Európe vyrábal rúška, keď ich vedľa tých čínskych nepredá? A ako by ich mohol predať, keď sú drahšie? A ako by mohli zlacnieť, keď máme v Európe také vysoké dane, takú vysokú ochranu zamestnancov, taký rozbujnený štátny sektor?

Petr Pavel

Petr Pavel. Zdroj: Daniela Černá

Európa má, čo chcela. Tak si bahnila vo svojom socializme, až stratila konkurencieschopnosť. Zmierme sa s konštatovaním, že ak sa Európa svojho socializmu nevzdá, Čína ju bude ďalej ekonomicky valcovať. A neurobíme s tým ani ň.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Expert Čapo: Kríza na realitnom trhu sa prejavila aj v Bratislave. Reálne klesol dopyt

15:35 Expert Čapo: Kríza na realitnom trhu sa prejavila aj v Bratislave. Reálne klesol dopyt

Prepad cien z dôvody koronakrízy nehrozí, ale ich dynamický rast je na chvíľku minulosťou, hodnotí s…