Zamestnávatelia prevracajú oči. Minimálna mzda sa nemá vôbec zvyšovať, tvrdí Machunka

10.8.2019 9:59

ROZHOVOR Minimálna mzda 580 eur? Neprijateľné, už v minulosti rástla príliš dynamicky, hovorí viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka. Podľa neho sa firmy boja hlavne prichádzajúcej krízy a toho, že sme v minulosti dobré výsledky hospodárstva „prejedli“. Zamestnávateľom však nepomôže ani sabatikal, ktorý navrhuje Progresívne Slovensko, dodáva Machunka.

Zamestnávatelia prevracajú oči. Minimálna mzda sa nemá vôbec zvyšovať, tvrdí Machunka
Foto: TASR
Popis: Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka

Keď sme sa vo februári spolu bavili o minimálnej mzde a návrhu zvýšiť ju na 600 eur, ktorý v tom čase odprezentoval Erik Tomáš, hovorili ste, že takýto 15-percentný nárast zo súčasných 520 eur je "bezprecedentný, pretože priemerná mzda rastie na úrovni šesť percent a produktivita práce na úrovni troch percent". Dnes už vieme viac, ministerstvo oficiálne navrhlo od budúceho roka minimálku na 580 eur, čo je teda po roku nárast tejto veličiny o 11 a pol percenta. Vy ste navrhovali 552,20 eura. Ako v tomto svetle vnímate tento návrh 580 eur?

Samozrejme, že ho vnímame negatívne. Už ten náš návrh 552,20 eura je pre nás ťažký. Myslíme si, že minimálna mzda by vôbec nemala byť upravovaná predovšetkým preto, lebo v minulosti rástla veľmi rýchlym tempom a zásadne predbiehala produktivitu práce. Ďalším dôvodom je, že sa s obavami pozeráme na ďalšie obdobie, na budúci rok, keď môže vypuknúť vzhľadom na postupné znižovanie objednávok, dianie v Nemecku, ktorý je naším najdôležitejším partnerom aj vzhľadom na obchodné vojny medzi krajinami k zmene situácii a keď môže byť neakcpetovateľná pre príplatky v mzde v priemysle. A môže byť zlým signálom pre firmy, ktoré sem zvažujú prísť v budúcnosti. Tento návrh je skôr v populistickej rovine, ako by vnímal reálnu situáciu.

 

Ministerstvo práce na tieto vaše upozornenia na očakávané dianie, o ktorom hovoria aj viacerí ekonomickí analytici, vzhľadom na viaceré negatívne sa vyvíjajúce makroekonomické faktory reaguje? Zohľadňuje ich v tomto návrhu podľa vás?

Ministerstvo práce sa toho neobáva, obáva sa skôr ministerstvo hospodárstva, pretože tie informácie z rôznych podnikov má. Takže uvidíme, aké bude nakoniec rozhodnutie vlády, lebo naozaj z väčších podnikov počujeme, aká je situácia ťažká. Príkladom je hutníctvo, to je takým indikátorom prichádzajúcej krízy, keď sa pri ňom veľmi rýchlo prejaví jej nástup i koniec. A vidíme, že neprežíva dobré časy. Dochádza k znižovaniu počtu zamestnancov, k tomu pribúdajú problémy vo firmách, ktoré sú naňho naviazané a taký je aj teraz trend. Rezort práce si zatiaľ drží svoju politickú líniu.

 

Vy ste návrhy podľa vás rýchleho zvyšovania minimálnej mzdy v minulosti označili za pokus o kupovanie si voličov pred voľbami. Návrh 580 je tiež taký?

Dá sa to tak vyjadriť, ale oveľa zásadnejší je návrh Roberta Fica, že to chce dať do zákona a že dôjde od januára k zvýšeniu minimálky nad 600, a to je absolútne nepochopenie situácie, ktorá je na trhu. Už v minulosti sa nám potvrdilo, že to najhoršie pre podnikateľské prostredie nevychádza z vlády, ale z Národnej rady SR. A toto riziko tu je a my ho vnímame ako vážny problém.

Robert Fico chce od januára minimálnu mzdu 600 eur. Zdroj: TASR

Rozdiel medzi vaším návrhom a návrhom ministerstva je 28 eur. Čo tento rozdiel pre vás znamená? Dá sa to nejakým spôsobom vyčísliť, keď vieme, že za minimálnu mzdu u nás pracujú zhruba štyri percentá zamestnaných ľudí? Hoci väčší problém vidíte v samotných príplatkoch za prácu.

Ale to je len tá suma minimálky, náš zásadný problém je však práve s tými príplatkami a s tým, čo je naviazané na minimálnu mzdu. Musím však zdôrazniť, že to, čo chce od nás Brusel, je 60 percent čistej mzdy a to, čo chce Fico, je 60 percent hrubej mzdy a to je zásadný rozdiel. A keby sme u nás brali Ficov návrh ako 60 percent čistej mzdy, tak je to pod 580 eur, ktoré dnes navrhuje ministerstvo. A to je vidieť, že ide o nepochopenie a účelovú, a nie o vecnú argumentáciu. 

 

Pre akú časť zamestnávateľov by bol ten pre vás najhorší scenár, ktorý ste spomínali, 607 eur, kolapsový?

Uvidíme, ako sa skončí politické handlovanie v septembri, ale každé jedno euro navyše je ohrozenie pracovných miest a to závisí aj od globálnej situácie na trhu, to však nechcem prejudikovať, v akej miere kríza príde. Realita je taká, že mzdy by mali zvyšovať zamestnávatelia, vláda ich zvyšuje na základe nejakého tlaku a potreby vo verejnej správe a to je všetko.

 

Keďže je téma minimálnej mzdy vždy veľmi citlivá, nechcete sa zamerať skôr na ovplyvňovanie práve tých príplatkov za prácu, ktoré ste spomínali?

Aj tie boli zvýšené politickým rozhodnutím a vo dvoch krokoch. V priemyselnej krajine, kde má priemysel svoje špecifickosti, napríklad nepretržitú výrobu, v prípade konjunktúry je tam tlak na vyššiu produkciu, na rôzne nadčasy, soboty a nedele. A ak ňou nechceme byť, tak to zvyšujme a hľadajme si svoju cestu, ale žiadnu alternatívu nikto neponúkol. Ak aj boli snahy, aby sme boli krajinou s vyššou pridanou hodnotou, mali znalostnú ekonomiku, tak zostali len zbožným želaním, lebo sme pre to neurobili nič. Ak by sme chceli niečo robiť, museli by sme zmeniť systém školstva, ale aj progresívne zdaňovanie, lebo kto má robiť znalostnú ekonomiku? Tí, ktorých chceme progresívne zdaňovať? To sú ľudia s vyššími príjmami a tých Smer progresívne zdaňuje. 

 

Tento návrh prichádza v čase, keď ekonómovia a analytici upozorňujú na blížiacu sa finančnú krízu, keď má Nemecko, náš najdôležitejší obchodný partner, jeden z najslabších hospodárskych rastov v Európe a hovorí sa o jeho recesii, keď medzi USA a Čínou zúri vojna ciel a negatívne sa vyvíja množstvo ďalších ekonomických faktorov. Už sme o tom hovorili. Keď hovoríte o hrozbách pri zvyšovaní minimálnej mzdy, aký to môže mať pre Slovensko vplyv okrem zamestnanosti?

Predovšetkým práve tej. Problémom je takéto zvyšovanie napríklad v zdravotníctve a to sa týka práve príplatkov za prácu dvojnásobne, pretože tam nevie štát ani dofinancovať svoje politické rozhodnutia, čo sa prejavuje aj tento rok. A politikom sa táto snaha o kupovanie voličov môže vypomstiť, lebo ak hovoríme o naplnení negatívnych scenárov, tak napríklad práve prepúšťanie býva tradične po novom roku, teda tesne pred voľbami a pri neadekvátnom zvyšovaní minimálky sa im to môže vrátiť ako bumerang.

 

Čo by ste navrhovali vláde? Ako by mala teraz hospodáriť?

Už sme premrhali aj to, čo sme mohli premrhať. Napríklad z hľadiska rozpočtového hospodárenia sme mali byť ďaleko striedmejší, dávno sme mali mať vyrovnaný rozpočet a byť pripravení na krízu a mať vatu, aby sme mohli v horších časoch stimulovať rast ekonomiky verejnými výdajmi, ale to nemáme. Preto, lebo sme to rozdávali na rôzne politické benefity, ako sú vlaky zadarmo a iné nápady, ktoré ale nepriniesli nič. Dá sa rozumne investovať a potom z toho žiť. Napríklad do rozvoja infraštruktúry, ale došlo k obyčajnému prejedaniu peňazí. Nič nie je zadarmo, ani kuchárky v škole nevaria zadarmo, ale reálne to niekto musí zaplatiť a to ľudia zo svojich daní. Práve politika v tejto veci spravila veľa zlého.

 

Dá sa teda povedať, že politici sa nepoučili z krízy v roku 2008?

Nepoučili sa a žijú z ruky do úst. Nevidia za hranicu volebného obdobia a ani ich to nezaujíma. Modlia sa, aby tie negatíva prišli až po voľbách.

 

Ďalšou Jóbovou zvesťou pre zamestnávateľov je pripravovaný návrh rozšíriť povinnosť zamestnávateľov poskytnúť dovolenkové poukazy pre zamestnancov na všetkých, nielen na tých zamestnávajúcich 49 a viac pracovníkov. Pre mnohé firmy to bude problém. Máte už signály od podnikateľov, aké to bude mať dôsledky?

Vždy sa to môže skončiť na dohode zamestnanca a zamestnávateľa, či ten benefit bude znamenať zníženie odmien, alebo v akej podobe to bude. Týmto však strácame možnosť takejto dohody, pretože nie každý zamestnanec možno potrebuje takýto benefit a možno by skôr potreboval niečo iné, možno si doma niečo opraviť a podobne. A to sú veci, ktoré by štát nemal regulovať a nechať zamestnávateľov motivovať ľudí tak, ako to oni potrebujú.

 

 

Pomaly sa končí platnosť koaličnej zmluvy, strany koalície idú „samé na seba“. Budete v tejto veci ešte lobovať, aby návrh neprešiel?

Na každý návrh z parlamentu budeme reagovať odborne, budeme upozorňovať na riziká, na zodpovednosť, ktorú majú politici, ako aj na to, ako často uprednostňujú svoje politické body na úkor štátu. A mrzí ma to aj pri takzvaných nových politikoch. Ak by tu mal platiť návrh pána Trubana na sabatikal (myšlienka spočíva v tom, že od každodenného niekoľkoročného pracovného stereotypu zamestnanca by ho mohla oslobodiť niekoľkomesačná pracovná pauza, musel by s ňou však súhlasiť zamestnávateľ – pozn. PL.sk), tak to je tiež niečo, čo je v starých koľajach súčasných politikov, zvyšovať si body u voličov na úkor zamestnávateľov a to nie je to, čo my očakávame od novej politickej garnitúry, za ktorú sa oni pasujú.

Slovenskému turizmu sa začalo dariť aj vďaka zamestnaneckým rekreačným poukazom. Zdroj: TASR

Turizmu na Slovensku sa však darí lepšie ako kedykoľvek predtým. Výrazným spôsobom rastie hlavne domáci cestovný ruch, keď sa počet Slovákov dovolenkujúcich doma zvýšil o takmer 10 percent na viac ako 800-tisíc ľudí. Politici hovoria o úspechu poukazov, respektíve súčasnom modeli rekreácií. Teší vás z pohľadu zamestnávateľov aspoň tento fakt?

Samozrejme, áno. My sme túto myšlienku podporovali, pokiaľ by to malo byť dobrovoľné. A efekt, ktorý priniesli, vnímame pozitívne. Ale nemôže to ísť tak, že sa jeden sektor bude dotovať na úkor iných sektorov. To nie je dobré riešenie.

Autor: Ľudovít Kusal

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Socialistická mentalita. Všetci tí „elfovia“ v skutočnosti len robia bordel. Naša nová kniha v niektorých kruhoch vyvolá hystériu, obáva sa Markéta Šichtařová

0:03 Socialistická mentalita. Všetci tí „elfovia“ v skutočnosti len robia bordel. Naša nová kniha v niektorých kruhoch vyvolá hystériu, obáva sa Markéta Šichtařová

ROZHOVOR Veľký knižný štvrtok v Česku je slávnostnou premiérou najočakávanejších titulov jesennej se…