Koľko Slovákov žije, resp. pracuje v zahraničí?
V zahraničí žije okolo 300- až 350-tisíc občanov Slovenska. Ďalšia časť Slovákov môže pracovať v zahraničí, prípadne jazdiť na služobné cesty zo Slovenska do iných štátov. Ale tí pracujú podľa slovenského Zákonníka práce. Takže 300- až 350-tisíc ľudí je zamestnaných v iných krajinách Európskej únie podľa Zákonníka práce danej krajiny, v ktorej žijú.
V akých odboroch sú najčastejšie zamestnaní a do akých krajín najčastejšie Slováci cestujú za prácou?
Bohužiaľ, je veľmi ťažké získať štatistiky o Slovákoch, ktorí už dlhodobo pôsobia v zahraničí. Naozaj sa nedá povedať, koľko percent ľudí, ktorí päť, desať rokov žijú v Anglicku alebo v Írsku, pracuje na akých pozíciách. Vieme o tých, ktorí dochádzajú do okolitých krajín, napríklad okolo 40- až 50-tisíc Slovákov dochádza ako opatrovateľ/ka do Rakúska alebo Nemecka.
Kto najčastejšie odchádza do zahraničia – študenti, rodiny…?
Je tam viacero skupín. Tá najväčšia sú zrejme tí, ktorí idú študovať na vysoké školy do iných krajín, najmä do Česka. Ide o 50-tisíc mladých Slovákov – vysokoškolákov, ktorí študujú na vysokých školách v iných krajinách Európskej únie, najmä v Českej republike, kde je zhruba 25-tisíc Slovákov. Tí z veľkej časti následne zostanú pracovať v mestách, kde študovali, a relatívne málo ľudí sa vráti naspäť na Slovensko. Predsa len, keď už päť rokov študovali v Brne alebo Prahe, tak si tam našli svoje zázemie a brigády, ktoré potom transformovali na zamestnanie.
Druhá veľká skupina boli tí, čo odchádzali po našom vstupe do Európskej únie do Veľkej Británie alebo Írska, pričom väčšina z nich tam pôsobí už roky a zabývali sa v danej krajine.
Potom je skupina ľudí, ktorí dochádzajú na týždňovky do susedných krajín – tradične napríklad z Oravy na Ostravsko, do Českej republiky alebo z juhu Slovenska do Maďarska.
Ministerstvo práce a rezort zahraničných vecí predložili na vládu Komplexný postup pre návrat Slovákov pracujúcich v zahraničí späť na Slovensko – čo na tento dokument hovoríte ako odborník?
Treba sa snažiť, aby ľudia, ktorí pracujú alebo študujú v zahraničí, sa vrátili naspäť na Slovensko. Jednak tým dokážu utriediť slovenský trh práce, rovnako dokážu priniesť nejaké skúsenosti späť na Slovensko, tu ich zúročiť a posunúť našu ekonomiku k lepšiemu. V neposlednom rade dokážu trochu vykryť straty, nerovnováhy, ktoré sú na slovenskom trhu práce – hovorím o regiónoch, kde tých voľných pracovných miest je na niektorých pozíciách oveľa viac ako voľných ľudí, ktorí sú schopní pracovať.
Samozrejme, je potom druhá vec, ako to dosiahnuť. Dá sa to marketingovo-reklamnými aktivitami a lepšou informovanosťou ľudí o tom, aké sú platy a pracovné podmienky na Slovensku. Keď niekto odchádzal pred desiatimi rokmi do Veľkej Británie, tie rozdiely v platoch boli naozaj veľké, teraz sú o polovicu menšie, takže ten rozdiel sa znížil.
Okrem toho treba aj ďalšie aktivity. Napríklad, keď sa Slováci vrátia naspäť do krajiny, aby sa naozaj mali kam presťahovať, aby tu mali dostupné služby – od „funkčného“ obvodného lekára a zubára cez škôlky, školy pre deti až po naozaj schopné dochádzanie do zamestnania autobusom alebo bicyklom.
Je niečo, čo vám v tomto dokumente chýba?
Chýba tam ambícia priblížiť kvalitu života na Slovensku k tej, akú majú napríklad v Holandsku, Anglicku. Ak zoberieme do úvahy, že ľudia sa sťahujú zväčša, keď sa im udeje nejaký šok, či už pozitívny, alebo negatívny – narodia sa im deti alebo ich prepustia z roboty, tak človek viac-menej rozmýšla v tom okamihu o tom, že zmení svoje dlhodobé bydlisko. Ale napríklad, ak zoberieme práve deti, na Slovensku je úplne chronický nedostatok jaslí a veľký nedostatok škôlok. Čiže ak sa rodine narodí dieťa v Holandsku, Anglicku alebo vo Francúzsku, tak rozmýšľa, či dá dieťa do škôlky tam, kde vie, že škôlka bude (v tomto prípade hovorím o jeho terajšej domovskej krajine) alebo pôjde na Slovensko, kde tých škôlok a jaslí veľa nie je. Ak by sa dokázala zvýšiť dostupnosť škôlok a zabezpečiť aspoň nejaké jasle, tak by sa dokázalo prilákať relatívne veľa mladých ľudí, ktorí už čerstvo majú deti.
Na druhej strane, ak človek robí už niekoľko rokov v nejakom sektore, tak by mal mať možnosť uznať si to ako vzdelanie na Slovensku. Ak niekto napríklad robil desať rokov elektrikára, tak má mať možnosť uznať si to ako formálne vzdelávanie a po nejakom preskúšaní dostať za to oficiálny diplom. To na Slovensku ešte stále nefunguje. Stále nevieme dať človeku certifikát o tom, že vie danú prácu robiť, keď napríklad niekoľko rokov žil v Anglicku a prešiel nejakým testom. Stále je problém s uznávaním diplomov, ktorí Slováci žijúci v zahraničí získali pri formálnom vzdelávaní vo veľkej časti krajín Európskej únie.
Strana SaS tvrdí, že Lajčák pri “lákaní” Slovákov zo zahraničia pozabudol na zmenu štýlu vládnutia a Slováci majú na prácu v zahraničí vlastné dôvody a nepotrebujú na návrat benefity a finančné stimuly zo strany vlády. Súhlasíte si ich vyjadrením?
Áno, keď sa niekto sťahoval do zahraničia, mal na to isté dôvody. Mohli to byť dôvody dočasné, že chcel vyskúšať niečo nové, žiť v inej krajine, naučiť sa cudzí jazyk. To sa na Slovensku robí naozaj veľmi ťažko. Alebo ide o ľudí, ktorí sa presťahovali preto, že ekonomická situácia v regióne, kde bývali, bola veľmi zlá a nemali pracovné možnosti. Preto sa rozhodovali, či sa presťahujú na západné Slovensko, alebo do zahraničia, napríklad do Prahy alebo Mníchova.
Takže v tom čase, keď sa človek sťahoval, mal nejaké dôvody na odchod z domoviny, ktoré sa medzitým mohli zmeniť. Napríklad ekonomická situácia sa zmenila, za ten čas, čo tam býval, sa naučil cudzí jazyk, získal nové zručnosti. Z toho pohľadu by snaha zo strany štátu o to, aby sa vrátili do svojej rodnej krajiny, nemala byť taká, aby umelo menili svoje bydliská. Vláda by ale mala mať snahu zlepšiť im podmienky na Slovensku a tým pádom uľahčiť rozhodovanie, či sa vrátia naspäť, alebo nie.
Čo by najviac presvedčilo ľudí, aby sa vrátili domov? Sú to mzdy alebo niečo iné?
Jedna vec je výška platu, druhá vec sú pracovné podmienky, teda či sú na Slovensku porovnateľné s tými, kde momentálne robí. Rozmýšľajú, či sa im napríklad nestane to, čo vedcom, ktorí prichádzajú zo zahraničných univerzít ku nám do krajiny. Zrazu musia robiť množstvo administratívnej roboty, čo predtým nemuseli a nemajú čas venovať sa vede.
Alebo tí, ktorí boli zamestnaní v zahraničných podnikoch a začnú pracovať v slovenskom podniku, musia zrazu robiť veľa nadčasov. Prípadne závaži aj fakt, že v zahraničí dochádzali do zamestnania na bicykli po cyklotrase a do roboty na Slovensku ju nemajú.
Takže z pohľadu roboty sú menej spokojní. Nejde iba o výšku platu, ale aj o tie iné podmienky, ktoré som vymenoval. Treba si uvedomiť, že človek relatívne malú časť svojho života pracuje. Našťastie. Takže je namieste otázka, ako trávi ten ostatný čas mimo roboty a mu ten život zlepšiť. Nielen pre tých, ktorí sa vrátili, ale pre všetkých.
Ako na celkový príchod Slovákov zo zahraničia môže pôsobiť napríklad blížiaci sa odchod Veľkej Británie a Severného Írska a prechodné obdobie brexitu alebo situácia v Rakúsku týkajúca sa zahraničných pracovníkov?
Brexit bude zmena, ktorá sa už začala. Vznikla tam zlá nálada, domáci majú cudzincov oveľa menej radi ako doteraz. Tá atmosféra po brexite vo Veľkej Británii tam už je, prejavuje sa aj v štatistikách. Otázka je, aká bude legaslatíva za tých približne deväť mesiacov. Tým, že tam panuje neistota, tak čoraz menej ľudí sa sťahuje do Británie. Tí, ktorí tam sú, ešte nemajú dôvod nejako výraznejšie sa sťahovať naspäť.
Druhá vec je, že podľa dostupných informácií väčšina z nich má nárok na britské občianstvo, ale na Slovensku sme prijali zákon, podľa ktorého o slovenské prídu. Tým pádom daným ľuďom dávame ultimátum – či ostanú žiť navždy v Británii, alebo sa navždy vrátia na Slovensko, pričom im nedávame tie otvorené dvierka, že by mohli mať obe občianstva.
Ako to vidíte do budúcnosti – odíde zo Slovenska čoraz viac ľudí alebo naopak, čoraz viac príde?
Tým, že klesajú najmladšie populačné ročníky, je menej mladých ľudí, ktorí rozmýšľajú o odchode do zahraničia. Z praktického hľadiska by počet občanov Slovenska, ktorí sú v zahraničí, mal klesať, lebo tí, ktorí tam už sú, tam ešte nejaký čas ostanú, narodia sa im deti a až potom sa vrátia. Takže čisto z demografického hľadiska by počet Slovákov odchádzajúcich do zahraničia mal klesať a mal by sa zvýšiť počet tých, ktorí sa vrátia do našej krajiny.
