Pred pár týždňami sme boli svedkami dúhového pochodu LGBTI komunity a zároveň pochodu Hrdí na rodinu. Vy ste napísali, že na nažívanie muža s mužom a ženy so ženou nemôže byť táto komunita hrdá a že to nie je „pride“ (hrdosť) ale „shame“ (hanba). Ako teda vnímate požiadavky LGBTI ľudí, ktoré zazneli aj na PRIDE?
Každý človek ako jednotlivec má rovnakú ľudskú dôstojnosť. Aj ľudia z LGBTI komunity môžu byť právom hrdí na to, že sú ľudské osoby. Môžu byť hrdí na všetko dobré, čo v ich životoch je. Homosexuálne spolužitie to však určite nie je. Som totiž presvedčený, že to nie je nič dobré, nič hodné pochvaly. Je to v rozpore s prirodzenosťou človeka. A je to nemorálne. Rovnako ako manželská nevera, opustenie manželského partnera či rôzne sexuálne úchylky. Dnes ako by sme sa to báli povedať.
V posledných rokoch vidíme vo svete dokonca aj snahy o legitimizáciu pedofílie, čo považujem za absolútne neprijateľné a za obrovský škandál. Osobne urobím všetko pre to, aby takéto trendy na Slovensku nemali ani najmenšiu šancu. Musíme sa však spamätať skôr, ako bude neskoro. Ide totiž o klasickú „salámovú metódu“. Najprv hovoria LGBTI lobisti o nenásilí, tolerancii, administratívnych problémoch. Ak sa im to podarí, nasleduje masírovanie verejnej mienky a ďalšie požiadavky, ktoré sa nikdy nezastavia.
Práve som sa vrátil z Holandska. Nemusíme nič predpokladať a domnievať sa. V západnej Európe na vlastné oči vidíme, ako to prebieha aj s otrasným výsledkom, s predstihom niekoľkých rokov. Ako v nejakom laboratóriu. Je len na nás, či sa necháme obalamutiť, alebo to rázne stopneme a povieme nie. Oprávnenou požiadavkou je úcta ku každému človekovi a nenásilie. Pod to sa kedykoľvek podpíšem.
Na Západe však vidíme, že súhlas s registrovanými partnerstvami vedie nezastaviteľne o pár rokov k adopciám detí homosexuálnymi pármi. S tým nikdy nebudem súhlasiť. Dieťa potrebuje otca i matku. A preto nemôžem nikdy súhlasiť ani s registrovanými partnerstvami. Ak si títo ľudia v súkromí žijú podľa svojich tendencií a neobťažujú s tým spoločnosť, je to na ich svedomí. Nemám najmenšiu potrebu sa im do toho miešať. Ak chcú však uznanie a podporu spoločnosti, s tým nesúhlasím. Exkluzívne uznanie a podporu si zaslúži celoživotné manželstvo muža a ženy a otcovstvo i materstvo. Ibaže by sme chceli ako spoločnosť spáchať samovraždu. A to ja nechcem.
Na dúhovom pochode vystúpila aj Mária Patakyová, ktorú tvrdo kritizovala SNS. Súhlasíte s ich kritikou voči ochrankyni práv?
Súhlasím. SNS má však tiež maslo na hlave z dôvodu, že nomináciu takéhoto človeka na post ombudsmana ako koaličný partner dovolila. Pritom boli aj iné, oveľa lepšie možnosti. A v prípade Mosta a v osobe jeho predsedu vidíme, kam sa môže dostať po rokoch v politike kresťanský demokrat, keď začne pristupovať v týchto veciach na kompromisy.
Boli by ste ochotný pristúpiť možno na zmenu Občianskeho zákonníka, ktorý by dovoľoval napríklad nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie jednému z partnerov homosexuálneho páru?
Nie som ochotný nijakým spôsobom legitimizovať homosexuálne spolužitie dvoch osôb tak, aby z neho vyplývali nejaké privilégiá porovnateľné s manželstvom. Nepotrebujem však robiť nikomu napriek. Ak by bol v parlamente návrh zákona, ktorý by zjednodušoval skupine ľudí napríklad prístup k zdravotnej dokumentácii, nebol by som proti. Ak ide o súkromnú dohodu jednotlivcov, blízkych osôb, príbuzných, priateľov, susedov, nech sa páči. Ak by v tom bol aj homosexuálny vzťah, je to ich vec. Pokladal by som za spoločensky škodlivú diskrimináciu, ak by mali takéto zvýhodnenie iba páry z dôvodu ich homosexuálneho spolunažívania. Ak oni, tak potom všetci. Prečo nie napríklad dve dobré priateľky, vdovy, susedky v paneláku? Mimochodom, už aj dnes sú podľa Občianskeho zákonníka SR niektoré takéto veci možné.
LGBTI lobby nepostupuje v tomto poctivo, ale zavádza a snaží sa emocionálne manipulovať spoločnosťou. Im nejde o zdravotnú dokumentáciu, ale o akceptáciu homosexuálneho spolunažívania spoločnosťou na úrovni manželstva a prirodzenej rodiny. Pre našu spoločnosť je však absolútne kľúčové, aby manželstvo muža a ženy a rodina otec, matka, deti zostali jedinými privilegovanými vzťahmi v spoločnosti. Všetky ostatné vzťahy sú súkromnou vecou jednotlivcov a nemajú mať prečo právo na privilegovanú podporu. Samozrejme, je potrebné poskytnúť sociálnu pomoc aj neúplným rodinám s deťmi.
Často vás obviňujú z bigotnosti či homofóbie. Je vôbec možná diskusia medzi konzervatívcami a liberálmi o týchto hodnotových otázkach?
Som presvedčený veriaci kresťan-katolík. Ak sú moja viera a moje absolútne stotožnenie sa s Bibliou a s učením Cirkvi dôvodom, prečo ma niekto označuje, že som bigotný homofób, som na to hrdý. V žiadnom prípade to však neznamená, že by som sa cítil oprávnený nad kohokoľvek sa povyšovať. To by bolo veľmi hlúpe. Stokrát som si vypočul názory druhej strany a diskusia s nimi mi pomohla lepšie im porozumieť.
Ale aj medzi liberálmi je rozdiel. Keď vidím, že niekto je naozaj úprimne presvedčený o opačnom názore, aj keď podľa mňa mylnom, ale je otvorený a hľadá pravdu, diskusia s ním má zmysel a aj mňa vedie k uvedomeniu si mojich nesprávnych úsudkov. U niektorých tzv. liberálov však vidím zaslepenosť a zúrivosť až priam nenávisť voči všetkému kresťanskému. A myslím si, že cieľom malej skupiny z nich je doslova rozbitie manželstva a rodiny. To sú však extrémy. S takýmito nemá význam diskutovať. Treba ich vytlačiť na okraj ako všetkých extrémistov. Ľudia s liberálnymi názormi nie sú nepriatelia a majú svoje miesto v spoločnosti i v politike. Extrémnych liberálov však netreba nijakým spôsobom legitimizovať.
V júni poslanci v parlamente odmietli hlasovať za návrh z dielne ĽSNS týkajúci sa sprísnenia interrupcií. Zároveň ste sa vy osobne rozhodli pripraviť vlastný zákon, ktorý predložíte na najbližšej schôdzi. Ako ste na tom s prípravou a v čom bude váš zákon lepší ako kotlebovcov?
Interrupcia je ukončenie nevinného ľudského života, zabitie dieťaťa. Teda niečo, s čím nemôžem v žiadnom prípade súhlasiť. Hoci je pre mňa ĽSNS politicky neprijateľná, interrupcie, špeciálne tie „na požiadanie“, bez uvedenia vážneho dôvodu, považujem za veľký škandál.
Svoj návrh zákona pripravujem aj z dôvodu odstránenia námietky politickej neprijateľnosti predkladateľa (ĽSNS). V prípade môjho návrhu už nebudeme musieť zbytočne debatovať o predkladateľovi, ale budeme sa môcť sústrediť na podstatu problému. A tým je zabíjanie nenarodených detí.
Zákon pripravujem s viacerými skupinami odborníkov, aktivistov a právnikov. Podrobnosti sa ešte dolaďujú a budem o nich včas informovať verejnosť. Hlavným motívom môjho návrhu je však vyrovnanie sa s potratmi bez uvedenia vážneho dôvodu, ktoré tvoria absolútnou väčšinu dnes vykonávaných potratov. Ide o tisíce detských životov. Zároveň s týmto návrhom pracujeme aj na zákonoch podporujúcich rodičov, lebo je neprijateľné, aby v 21. storočí musela žena podstupovať potrat z ekonomických alebo sociálnych dôvodov. Tieto veci vieme riešiť predsa aj inak.
Návrh ĽSNS odmietali viacerí podporiť, hoc s ním súhlasili, najmä preto, že s fašistami a extrémistami sa nehlasuje. Je to adekvátny argument alebo je dôležitejší cieľ a výsledok, bez ohľadu na to, kto zákon predkladá?
Za návrhy ĽSNS štandardne nehlasujem, práve preto, aby som vyjadril zásadný nesúhlas s ich ideológiou. Potraty bez uvedenia vážneho dôvodu však považujem za ešte väčší extrém a preto som bol pripravený zahlasovať za ich obmedzenie bez ohľadu na to, kto tento zákon predkladá.
Kotlebovcov prišiel podporiť do parlamentu aj známy kňaz Marián Kuffa, ktorého za to dosť kritizovali. Dokonca publicista Michal Havran o ňom napísal, že je vyšinutý metafyzický predátor a že patrí do cirkusu. Ako ste vnímali kritiku na Kuffu? Mala by sa ho aj cirkev viacej zastať?
Marián Kuffa neprišiel podporiť kotlebovcov, ale zastavenie zabíjania nenarodených detí. Prišiel by rovnako, aj keby tento zákon predkladal niekto iný. Pán Havran nesiaha otcovi Kuffovi ani po členky. On produkuje len rečičky, ale Maroš Kuffa zachránil tisíce ľudí a ich dôstojnosť. Cirkev nie sú len biskupi, ale celé spoločenstvo veriacich. A medzi nami sa pozdvihlo množstvo hlasov na podporu Maroša Kuffu. A aj hovorca Konferencie biskupov Slovenska sa vyjadril v tejto súvislosti o otcovi Kuffovi a jeho činnosti pozitívne. Považujem to za dostatočné.
V marci ste sa neúspešne uchádzali o post predsedu KDH, pričom ste odmietli miesto podpredsedu. Ako teraz vidíte svoju budúcnosť v KDH a v parlamente? Budete chcieť kandidovať za KDH aj vo voľbách?
Myslím si, že každý človek by si mal stáť za svojím slovom. Ja som ešte pred voľbou predsedu KDH vyhlásil, že za KDH v najbližších voľbách kandidovať nebudem, pokiaľ bude mať súčasného predsedu. Tak to, samozrejme, platí. Pre mňa je vyjadrovanie sa a konanie pána predsedu neprijateľné a nestotožňujem sa ani so smerovaním KDH pod jeho vedením. Rešpektujem výsledky snemu, ale bolo by zvláštne, ak by som svojou aktívnou účasťou v predsedníctve alebo prijatím miesta na kandidátke podporoval niečo, čo je v rozpore s mojím svedomím i politickým presvedčením. Navyše by som bol prvýkrát na kandidátke, ktorú by som nevolil.
V posledných parlamentných voľbách som dostal silný mandát od svojich voličov a ten sa budem snažiť naplniť. Patrím medzi desiatich najaktívnejších poslancov v parlamente a v tom budem aj pokračovať. Budem sa do konca volebného obdobia ako nezaradený poslanec venovať najmä témam rodiny a ochrany života.
