Slovenská republika mala v posledných troch voľbách do Európskeho parlamentu jednu z najnižších volebných účasti spomedzi krajín Európskej únie. Akú účasť čakáte na budúci rok?
Už od roku 2014 po mizernej 13-percentnej účasti opakujeme, že s tým musíme niečo robiť. Všetci europoslanci sa snažia a v maximálnej miere chodia po Slovensku a vysvetľujú prínos Európskej únie. Osobne sa snažím motivovať mladých ľudí, pretože ich účasť bola najnižšia. Len šesť percent mladých ľudí do veku 24 rokov prišlo v roku 2014 voliť do Európskeho parlamentu. Ak by sme si mysleli, že vysokoškoláci sú v týchto voľbách aktívni, tak opak je pravdou. Ich účasť bola len dvojpercentná. Z toho vyplýva, že je tu veľká miera skepticizmu. Aby mal volič pocit, že vie niečo ovplyvniť, musí mať spätnú väzbu od človeka, ktorého volil.
Na Slovensku však vidíme, že pokiaľ sa niečo dosiahne, tak sa to odprezentuje ako úspech domácej slovenskej politiky. Tým pádom chýba jasnejšie prepojenie medzi voličmi a europoslancami. Rozdiel v komunikácii vidíme tak pri politických stranách, ako aj pri médiách. Médiá vyhľadávajú väčšinou domácich politikov na európsku tému. V západných krajinách to ale takto nefunguje a preto tam občania vnímajú fakt, že aj málo europoslancov vie svojím zásadným postojom ovplyvniť dianie v prospech vlastnej krajiny.
Prijali by ste teda väčšiu podporu od vašej straníckej centrály?
Myslím si, že Most-Híd je európsky orientovaná strana a preto v nej nevidím deficit proeurópskosti. Ostatné politické strany však profitujú z toho, že využívajú protieurópsku náladu a rétoriku na to, aby si získavali voličov. Most-Híd je najproeurópskejšia strana aj vo vláde, aj v parlamente. Rovnakým spôsobom sme komunikovali pred voľbami a pokračujeme v tom doteraz.
Uvažujete, že by ste sa opäť uchádzali do Európskeho parlamentu?
Áno, uvažujem o tom, ale rozhodnutie padne na straníckej úrovni.
Váš kolega z frakcie EPP Pál Csáky povedal, že máte interné prieskumy, ktoré hovoria, že by sa mohli do Európskeho parlamentu dostať extrémisti, konkrétne kotlebovci. Ako to vnímate?
Za Most-Híd a aj za seba môžem povedať, že to bude neslávna zmena slovenskej delegácie. Doteraz sme slovenskí europoslanci v Európskom parlamentne fungovali jednotne a rozumne sme zastupovali slovenské záujmy. Toto však zrejme ďalej platiť nebude. Nevieme s tým nič urobiť, ale je možné, že ich pravdepodobný nástup povzbudí viac voličov prísť k urnám, podobne ako to bolo v prípade župných volieb.
Bude teda možný úspech kotlebovcov témou budúcoročných volieb do Európskeho parlamentu?
Musíme vychádzať z tých tém, na ktorých sme doteraz pracovali. Politika sa nedá robiť tak, že keď príde kampaň, tak sa rýchlo vymýšľa, o čom sa bude rozprávať. Samozrejme, že budú stále rezonovať veľké témy, ktoré sú ľahko uchopiteľné. Napríklad na otázke migrácie, ktorá Slovensko príliš nezasahuje, sa však budú priživovať extrémistické strany. Naša strana sa ale každopádne bude orientovať na proeurópsku spoluprácu a nebudeme zavádzať občanov témami, že vyriešime vyššie dôchodky z Európskej únie, keď na to Únia nemá kompetencie.
Minulý týždeň vystúpili v Európskom parlamente slovenskí farmári, ktorí hovorili o svojich problémoch s veľkými vlastníkmi pôdy či zneužívaní eurofondov. Poškodzujú agroškandály obraz Slovenska v Európskej únii?
So slovenskými farmármi sa stretla nemecká europoslankyňa Ingeborga Gräßleová, ktorá bola vedúcou vyšetrovacej misie Európskeho parlamentu na Slovensku po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Už na začiatku vyšetrovacej misie iniciovala stretnutie s farmármi pre indikácie o agromafii na východe Slovenska. Myslím si, že takéto stretnutia sú dobré na to, aby sa upozornilo na problémy aj médiá a verejnosť. Je to určite účinnejšie ako traktormi zatarasiť cesty. Europoslanec by však mal ozrejmiť farmárom, kde sú jeho kompetencie. Nie je pekné zavádzať ľudí, že z Bruselu vieme všetko vyriešiť, najmä nie veci, ktoré sú v kompetenciách národných štátov.
Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg minulý týždeň prijal pozvanie predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho, aby odpovedal na otázky spojené so škandálom zneužívania údajov milióna používateľov tejto sociálnej siete. Ako ste vnímali samotné vypočúvanie Zuckerberga?
Myslím si, že je úspech, že šéf takej svetovej firmy, ktorá pokrýva šesť percent globálnej reklamnej tržby, sa dostaví pred výbor Európskeho parlamentu LIBE, ktorý ma na starosti ochranu osobných údajov. Zároveň je to aj dôležitý signál, že Európsky parlament vie aj na globálnej úrovni reprezentovať občanov EÚ. Čo sa týka samotného výsledku, je pravda, že oveľa viac času zabrali samotné otázky ako odpovede Zuckerberga. Navyše mal aj určitý priestor úniku, kedy neodpovedal na všetky otázky priamo. To sklamalo aj mňa.
Práve takéto veľké firmy ako Facebook kritizujú, že neodvádzajú dane na území štátu, kde vykonávajú svoju činnosť. V januári to kritizoval aj slovenský minister financií Peter Kažimír. Čo môže z toho pohľadu spraviť Európsky parlament?
Z hľadiska Európskej únie by bolo veľmi výhodné, aby sa členské krajiny dohodli na jednotnom systéme zdaňovania. Na druhej strane je Slovensko stále lákavým, ak nie daňovým rajom, tak aspoň daňovo zaujímavým miestom a je to jeden z dôležitých argumentov, aby k nám prichádzali investori. Slovenská vláda by teda išla proti svojim vlastným záujmom, keby podporovala jednotnú sadzbu v rámci Európskej únie.
