Voľba banskobystrického župana? Nad zemitým demagógom nemôže zvíťaziť uhladený metrosexuál, tvrdí Chmelár

14. 10. 2016 17:00

ROZHOVOR Vo svojich názoroch je priamy a otvorený, nehľadá zbytočné skratky ani nekľučkuje. Analytik Eduard Chmelár sa v poslednom rozhovore vyjadruje k aktuálnym politickým témam pod Tatrami.

Voľba banskobystrického župana? Nad zemitým demagógom nemôže zvíťaziť uhladený metrosexuál, tvrdí Chmelár
Foto: ReproFoto: Facebook
Popis: Eduard Chmelár
Čo sa týka budúcoročných župných volieb, strany pomaly predstavujú svojich kandidátov. Liberáli z SaS nominovali napr. Jozefa Viskupiča, Martina Klusa či Juraja Drobu. Nejasne sa vyjadril ku svojej kandidatúre aj Boris Kollár, pričom ju nevylúčil. Máte v župných voľbách svojich favoritov? Koho by ste rád videli medzi kandidátmi? 
 
Nemám žiadnych favoritov a ako analytik sa k ich šanciam môžem bližšie vyjadriť až potom, čo budú známe mená všetkých kandidátov. Vo všeobecnosti sa mi však nepáčia snahy politikov z celoslovenskej úrovne ovládať regióny a znásobovať svoje funkcie. Výhovorky, že oni to zvládnu, považujem za detinské, takáto koncentrácia moci sa musí odraziť na kvalite práce. Rovnako by som sa chcel pristaviť pri špecifikách voľby banskobystrického župana. Pri všetkej úcte k pánovi Klusovi (je to kultivovaný a vzdelaný človek), nad zemitým demagógom nemôže zvíťaziť uhladený metrosexuál. To chce chlapa, ktorý sa vie prihovoriť obyčajným ľuďom v horehronskej krčme, hovorí ich jazykom, má ich obavy a má pre nich zrozumiteľné východisko. A možno to chce energickú ženu, ktohovie. Ale toto, čo si vymysleli, je smiešne, akoby za tie roky nič nepochopili.
 
Čo hovoríte na navrhovaný jednokolový systém, ktorý chce v rámci župných volieb presadiť Smer? Je to dobré riešenie?
 
Nie. Je to nesystémové riešenie. Momentálne síce vyhovuje Smeru, ale to je veľmi krátkozraké a nezodpovedné uvažovanie, lebo môže, paradoxne, viesť k opaku svojho zámeru: môže posilniť šance extrémistov. Predstava, že povedzme 18 percent voličov rozhodne v jednokolovom systéme o županovi, je šialená, oslabuje to demokratickú legitimitu zvolených orgánov. Tento krok je vyslovene účelový. Verejná správa potrebuje komplexnú reformu, ale tej sa, žiaľ, ministerstvo vnútra venuje pramálo, v skutočnosti vôbec. Minister Kaliňák je posadnutý zvyšovaním počtu policajtov, ale na túto agendu doslova kašle.
 
Tiež sa spomínalo zlúčenie krajských volieb s komunálnymi. Aký zastávate názor v tejto otázke?
 
Za istého predpokladu je to krok správnym smerom, ale nesmie byť samoúčelný. Ja sa dlhodobo prihováram za komplexnú politickú reformu, ktorá by zahŕňala demokratizáciu verejného života. V prípade regionálnej politiky by to znamenalo, že by sa zmenil počet krajov na historické celky (Záhorie, Orava, Turiec, Liptov, Horehronie, Spiš, Šariš atď.) a v rámci nich by sa poslancami stali zvolení starostovia a primátori obcí. Aj keby bolo krajov viac, takáto verejná správa by bola lacnejšia a efektívnejšia, navyše ľudia by sa vedeli s takýmito župami lepšie stotožniť ako s dnešnými umelými vyššími územnými celkami. Veď ak napríklad Trnavský kraj siaha od Skalice až po Dunajskú Stredu, nemôžeme sa čudovať, že takúto „klobásku“ bez spoločných historických a kultúrnych väzieb si ľudia doteraz neosvojili.
 
Trenčiansky primátor Richard Rybníček je dlhodobým kritikom VÚC. Súhlasíte s jeho názorom, keď tvrdí, že VÚC sú skôr príťažou ako prínosom?
 
Richard Rybníček si dlhodobo hľadá agendu pre svoju novú stranu, ale toto je pritiahnuté za vlasy. Neviem, či si občania uvedomujú, že jeho predstava o rozdelení Slovenska na kantóny znamená dezintegráciu štátu. Stabilita štátnych inštitúcií Slovenskej republiky nie je v takom stave, aby sme si mohli dovoliť experimentovať so štruktúrami, ktoré sú našej historickej skúsenosti cudzie. Navyše pán Rybníček nedomyslel, že takáto miera decentralizácie povedie skôr k decentralizácii korupcie a oligarchie ako k demokratizácii krajiny, teda namiesto vysnívaného švajčiarskeho modelu by sme tu mali ukrajinský, až by sme sa nestačili čudovať.
 
V posledných dňoch „ožila“ aj téma Mečiarových amnestií, ktoré sa však naďalej nepodarilo zrušiť. O čom to vypovedá?  
 
O tom, že táto téma naďalej traumatizuje a rozdeľuje slovenskú spoločnosť a treba ju dôstojne ukončiť. Nie však tak, ako si to predstavuje Ján Budaj alebo Pavol Demeš. Podporujem zrušenie hanebných Mečiarových amnestií, no tento krok naplní ducha spravodlivosti až potom, keď bude súčasne zrušená aj amnestia Michala Kováča pre jeho syna. Mrzí ma, že pán prezident sa nezachoval k jeho trestnému stíhaniu tak ako napríklad poľský prezident Lech Walesa, ktorý vyhlásil, že jeho syn je dospelý a zodpovedá za svoje činy sám. Z právneho hľadiska je to citlivý problém, z morálneho však úplne jednoznačný. A zákony štátu by nemali byť len technokratickým výkladom ich litery, ale mali by byť odrazom hodnôt, ku ktorým sa spoločnosť hlási. Ak tento právny systém chráni páchateľov zločinov, stojí na perverzných základoch. Musíme sa s týmto obdobím už konečne spravodlivo a nezaujato vyrovnať, inak nedosiahneme spoločenský zmier.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr

Ďalšie články z rubriky

Hnus v ČR, robte niečo. Masaker v Ostrave: Generál Šándor o príčine, akčných filmoch a nezmysloch, ktoré padajú

0:02 Hnus v ČR, robte niečo. Masaker v Ostrave: Generál Šándor o príčine, akčných filmoch a nezmysloch, ktoré padajú

ROZHOVOR „Poviem jednu vec – my sme si mysleli, že sa to k nám nepresunie, lenže to tu už máme,“ hov…