Americkými aj svetovými médiami prebehli informácie, že Hillary Clintonová by rada vytvorila v Sýrii bezletovú zónu. Nehrozí tak medzi Američanmi a Rusmi vojenská konfrontácia? Je vôbec vytvorenie takejto zóny uskutočniteľné?
Na príklade Líbye vidíme, že bezletová zóna vlastne obsahuje aj útoky na pozemné odpaľovacie zariadenia a na celú obrnenú techniku, ktorá sa pohybuje po zemi. Čiže bezletová zóna nie je exaktne definovaná. S Ruskom by to mohlo znamenať problém, lebo Rusko je krajina, ktorá už má na Strednom východe z tých spojencov „roztrhané“ vzťahy. Napríklad s Líbyou, Irakom, Alžírskom či komunistickým Jemenom a bude si asi brániť svoju poslednú enklávu.
Takže tam môže prísť k určitým šumom, no nemyslím si, že k vojne. K určitým diplomatickým stretom medzi Ruskom a Spojenými štátmi tam prísť môže. Možno aj vojenským stretom, hoci to nie je isté. Akonáhle sa táto bezletová zóna naozaj vytvorí a bude vyhlásená, tak je tiež otázne, či bude vyhlásená s povolením Ruska. To asi nie, takže bude vyhlásená v Bezpečnostnej rade OSN bez povolenia stáleho člena, čiže to bude niečo ako v Iraku – bude to niečo bez konsenzu celej Bezpečnostnej rady OSN. Čo vnesie ďalší zmätok do už tak nedostatočne funkčnej organizácie, ako je Organizácia spojených národov.
V posledných dňoch tiež americké médiá znova vo väčšej miere otvorili Clintonovej „e-mailovú kauzu“. Je načasovanie, respektíve opätovné znovuotvorenie tejto kauzy politicky motivované?
Nemyslím si. Tá aféra nie je krátka a Clintonovej sa vyčíta už dlhšie. Z našej optiky je trochu absurdná, keďže potrestaniahodné by bolo skôr používanie štátneho e-mailu na súkromné účely. Ona však využívala súkromný e-mail na to, aby v nich prenikli nejaké informácie o štátnej politike, takže je v tom rozdiel. Zrejme tu porušila, keď už nie zákony, tak predpisy.
Či to ale bude stačiť Trumpovi a republikánom, aby ju zosadili z momentálnej pozície vedúcej jednotky, sa nevie. Skôr si ale myslím, že nie, lebo aj Trump si narobil kopu iných nepriateľov a to, čo on vykonal a povedal, tak prebije takýto priestupok Hillary Clintonovej.
Ak by Clintonová vyhrala, tak by urobila v americkej politike revolúciu a bola by prvou ženou-prezidentkou. Vo verejnej mienke zatiaľ Trumpa poráža. Ten si proti sebe poštval prisťahovalcov aj ženy, čo je veľmi variabilná jednotka. Pritom ženy zväčša neprajú víťazstvo inej žene. Túto skúsenosť si mohla z Ukrajiny „odviesť“ Julia Tymošenková. To znamená, že nie je automatické, že ženy budú voliť Clintonovú, no zatiaľ to tak vyzerá a triumf Donalda Trumpa ani nie je v európskom záujme. Naopak, pre Európu je ako nevyspytateľný človek dosť rizikovým prezidentom.
Viac o názoroch amerických voličov TU
Ako spomínate, Trump je nevyspytateľný, kontroverzný a tým pádom aj dosť rizikový. Na druhej strane ani Clintonová nepôsobí ako pacifistka, ktorá sa štíti vojenskej operácie. Kto je vlastne z nich dvoch tou „mierovejšou cestou“?
Trump v podstate útočí na staré americké hodnoty, ktoré idú ešte pred prvú svetovú vojnu. To sú hodnoty izolacionizmu a Spojené štáty majú teraz za sebou dve „náročné“ vojny, jednu v Afganistane a jednu v Iraku. Preto si myslím, že momentálne americká spoločnosť nie je ochotná robiť zo svojej krajiny „policajta“ tých krajín, ktoré nie sú schopné urobiť si poriadok doma na vlastnom území. Dnes je americká spoločnosť vojnami unavená. Ona bude reagovať na vojnu ako v prípade Afganistanu – ak by boli Spojené štáty priamo ohrozené. Potom je súhlas verejnosti, ako aj oboch komôr parlamentu, jednoznačný.
Viac o názoroch amerických voličov TU
Inak je myšlienka typu „ruky preč od sveta, nech sa stará svet o seba sám“ pre časť Američanov veľmi príťažlivá. Ale neviem, či je aj realistická. Clintonová má v tomto väčšiu víziu a bude pokračovať v kontinuite americkej politiky tak, ako ju Američania započali už počas prvej svetovej vojny. To znamená, že sa „zamiešajú“ do svetových problémov.
V roku 2012 hlasovalo vo voľbách 125 miliónov ľudí (65 miliónov pre Obamu, 60 miliónov pre Romneyho), pričom až 53 % voličov boli ženy. Bude účasť v týchto voľbách vyššia?
V amerických voľbách je to tak, že najmä v posledných dňoch sa vyťahujú tzv. špinavé karty. Na Trumpa vytiahli teraz toto (urážlivé výroky na adresu žien – pozn. red.). Pritom tie výroky sú staré 20 rokov a boli už vlastne polozabudnuté. A pôsobí to hlavne v prvých dňoch po zverejnení, no takto to v USA chodí. Čiže si myslím, že momentálne je tá ženská časť voličstva, najmä moderná a mladšia, naladená protitrumpovsky. Trump si tiež proti sebe postavil už tradične prodemokratickú židovskú menšinu tým, že mal niekoľko neobozretných vyjadrení, ktoré kritici označovali za antisionistické, respektíve priamo za antisemitské. V tradícii svojej dvojzmyselnosti to však Trump neskôr poprel.
Ešte uvidíme, aké tromfy vytiahne ktorá strana. Trump už išiel do extrému – proti Obamovi, proti Clintonovej. Navrhoval trestné stíhanie, čo už je na hrane akýchsi amerických pravidiel. Bude teda hrať vabank. Či sa mu to podarí, to nevie v tejto chvíli nikto povedať. Čím bude volebná účasť vyššia, tým väčšiu šancu Trump má.
Do akej miery sa dá veriť prieskumom verejnej mienky? Na jednej strane sa hovorí, že Clintonová je v prieskumoch lepšia, no aj pred britským referendom hovorili prieskumy o tom, že brexit nehrozí…
Toto si netrúfam odhadnúť. Prieskumy verejnej mienky sa rýchlo menia. Hovorím tu len o osobnom pocite a akejsi empírii, ktorú mám. A tie mi vravia, že vo všeobecnosti Trump stráca. V každom prípade by ale Trumpovo víťazstvo pre NATO a Európu bolo prehrou, keďže sa bude pohybovať z jedného extrému do druhého. Veľmi veľa však dokáže spraviť poradcovský tím a ľudia, ktorých by si Trump vybral. Ani Reagan nebol v politike nejaký „lumen“, ale dokázal si vytvoriť skvelý tím poradcov. Ak sa to podarí aj Trumpovi, tak je možné, že nebude až taký neúspešný.
