Vojna? Nie, Trump to urobí inak. Generál Šedivý analyzuje vyhrotený spor USA a Iránu

5. 7. 2019 0:00

ROZHOVOR „Závery poskytnuté USA dovoľujú vyvodiť, že išlo o iránske aktivity,“ hovorí generál Jiří Šedivý o napadnutí dvoch tankerov v Hormuzskom prielive, za ktoré zrejme nesie vinu Irán. Útok vraj môže byť reakciou na nedávno uvalené sankcie, Irán totiž cez prieliv nemôže exportovať svoju vlastnú ropu. A dôjde vplyvom vyhrotených nálad z posledných týždňov k otvorenému konfliktu medzi USA a Iránom? „Skôr si myslím, že USA využijú iné možnosti. Nedávno uverejnili, že vykonali odvetný kybernetický útok na armádne štruktúry. Ak tieto prostriedky zlyhajú a pokiaľ bude napätie vzrastať, môže sa stať, že USA vykonajú niekoľko leteckých útokov alebo útokov okrídlenými raketami,“ uvádza generál Šedivý s tým, že po podobnom scenári už USA v minulosti siahli. Pripomína aj americké fiasko z roku 1980, keď sa Spojené štáty pokúsili oslobodiť rukojemníkov zadržiavaných iránskymi radikálmi. Šedivý tiež chváli rozhodnutie Donalda Trumpa, ktorý pred niekoľkými dňami na poslednú chvíľu „odpískal“ vojenský úder na Irán.

Vojna? Nie, Trump to urobí inak. Generál Šedivý analyzuje vyhrotený spor USA a Iránu
Foto: TASR
Popis: Na archívnej snímke Jiří Šedivý, bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky a v súčasnosti nezávislý bezpečnostný analytik
reklama

V minulých týždňoch došlo k útoku na dva tankery v Ománskom zálive. USA vinia z útokov Irán. Dá sa v tejto chvíli preukázať, že za útokmi stojí Irán?

Celý priestor Hormuzského prielivu a nadväzujúceho Ománskeho zálivu, predovšetkým jeho priľahlej časti k Hormuzskému prielivu, je pomerne dobre monitorovaný. Je sledovaný pohyb lodí aj lietadiel. Možno teda pomerne presne určiť, kto stál za útokmi na tankery, tým skôr, že kamery zaznamenali aktivity útočníkov pri napadnutých tankeroch.

Okrem toho pravdepodobne existuje aj sústavné monitorovanie rádioprevádzky a telefonickej prevádzky, z čoho sa dá vyvodiť, kto bol za útokmi alebo kto o nich minimálne vedel a nezasiahol proti nim.

Závery poskytnuté USA dovoľujú vyvodiť záver, že išlo o iránske aktivity. Treba však preveriť, či boli útočníci v kontakte so štátnymi orgánmi Iránu, alebo išlo o teroristickú organizáciu. V tomto bode by mali USA aj Irán spolupracovať. Tým skôr, že Irán odmieta zodpovednosť za útoky. Pre vyšetrovanie by mal urobiť ústretové kroky, aby sa vylúčil podiel Iránu na útokoch.

Čo by Iránci útokom získali?

Len vo vzťahu k sankciám, ktoré USA znovu uvalili na Irán – tie spôsobujú Iránu značné hospodárske straty. Za predpokladu, že by bol za útokmi Irán ako štát, by sa dalo odvodiť, že ide o reakciu na uvalené sankcie a nemožnosť exportovať vlastnú ropu práve cestou Hormuzského prielivu.

Útokmi na tankery a tým obmedzením bezpečnosti prepravy ropy touto cestou by boli postihnuté aj ostatné štáty Perzského zálivu. Irán by tým „vyrovnal pozície“. Na druhej strane by Irán utrpel tým, že by bol vinníkom možnej ropnej krízy, ktorá by mohla nasledovať.

V každom prípade, keby bol Irán potvrdeným útočníkom, tak by v dôsledku utrpel straty Irán. Na Irán smeruje podozrenie aj preto, že už v minulosti Irán (2012) opakovane pohrozil, že uzavrie Hormuzský prieliv.

Iránci 20. júna zostrelili americký prieskumný dron, ktorý sa pohyboval nad Hormuzským prielivom. Irán tvrdí, že dron sa nachádzal nad jeho územím, Američania oponujú, že letel v medzinárodnom vzdušnom priestore. Mal Irán právo dron zostreliť? Prekročila v tomto prípade niektorá zo strán obvyklé medze?

Ak by preukázateľne letel bezpilotný prostriedok nad územím Iránu, potom by mal po pokuse o nadviazanie komunikácie s letiacim aparátom nasledovať pokus o komunikáciu so zodpovedajúcou autoritou USA (alebo zastupujúcou USA v Iráne).

Po zlyhaní pokusov o komunikáciu mal Irán právo prostriedok „Global Hawk“ zostreliť. Iná situácia je v prípade, že bezpilotný prostriedok letel nad medzinárodnými vodami. V takom prípade je zostrelenie amerického dronu aktom nepriateľstva, na ktorý môžu USA zodpovedajúcim spôsobom reagovať.

Hormuzský prieliv je nepríliš široký, v najužšom mieste 54 km, a tieto prieskumné prostriedky sa bežne pohybujú nad 10 – 15 km vysoko, miesto dopadu trosiek spravidla nemožno stotožniť s miestom zostrelenia a dopad trosiek dronu na územie Iránu ešte nevypovedá všetko o realite. USA preukázateľne mali v tomto priestore aj prieskumné pilotované lietadlo P3. Majú teda určite presné informácie o tom, kde sa prieskumný prostriedok pohyboval.

Minulý týždeň sa v iránskom parlamente skandovalo Smrť Amerike, padali slová o USA ako skutočnom svetovom pôvodcovi terorizmu. Domnievate sa, že vojna visí na vlásku?

Je všeobecne známe, že napätie medzi oboma štátmi stúpa ako dôsledok vypovedania zmluvy o obmedzení výroby jadrových materiálov na výrobu jadrovej zbrane. Aj napriek uvedenému skandovaniu v iránskom parlamente nemám dojem, že by to mal byť dôvod na vojnu medzi USA a Iránom.

Vedenie USA dobre vie, že by sa USA opäť dostali do podobnej situácie, ako to bolo po druhej vojne v Perzskom zálive alebo v Afganistane. V pamäti lídrov USA je aj fiasko pokusu o oslobodenie 52 rukojemníkov, ktorých zadržiavali iránski radikáli v rokoch 1979 – 1981. Tento pokus v roku 1980 stál životy ôsmich vojakov USA a pošramotenú povesť USA.

Skôr si myslím, že USA využijú iné možnosti. Nedávno uverejnili, že vykonali odvetný kybernetický útok na armádne štruktúry. Ak tieto prostriedky zlyhajú a pokiaľ bude napätie vzrastať, môže sa stať, že USA vykonajú niekoľko leteckých útokov alebo útokov okrídlenými raketami. Tento scenár bol už niekoľkokrát použitý.

Americký prezident Donald Trump na poslednú chvíľu odpískal letecké údery na Irán, vraj po zistení, že by cenou za ich vykonanie bolo 150 ľudských životov. Prerástol by taký zásah do vojny medzi oboma štátmi?

Predovšetkým, bolo to rozumné rozhodnutie. Určite by to znamenalo dramatické zvýšenie napätia, až na hranicu vzájomnej vojny, lepšie povedané, ozbrojeného konfliktu. Ale vychádzam z vyjadrenia prezidenta Trumpa, že vojnu s Iránom nechce. Možno vyvodiť aj záver, že by sa významne zhoršila pozícia Izraela v tomto regióne.

Donald Trump

Donald Trump Zdroj: TASR

Akú rolu v celom spore má podľa vás bezpečnostný poradca Bieleho domu John Bolton? O ňom sa často hovorí, že je tzv. hawk, teda zástanca vojenskej intervencie.

Určite bol v skupine, s ktorou prezident Trump konzultoval vykonanie úderu alebo v čom nájsť iný spôsob odvety. To sa potvrdilo hneď ďalší deň, keď USA ohlásili vykonanie kybernetického útoku na Irán. Nebolo to v prípade USA prvýkrát.

Špekuluje sa, že v roku 2009 vykonali USA útok na centrifúgy v iránskom Natanze s cieľom obmedziť ich prevádzku. Útok bol vykonaný vírusom Stuxnet. Rola bezpečnostného poradcu Johna Boltona je zjavne veľmi silná. On varoval, že by Irán pomerne umiernenú odpoveď USA nemal považovať za americkú slabosť.

Ďalšie sankcie uvalené na Irán ukazujú, že USA svoj tlak zosilňujú inými – ekonomickými prostriedkami. Vo výsledku môžu mať kybernetické útoky rovnako devastujúce dosahy na Irán ako vykonanie vojenského úderu.

John Bolton

John Bolton  Zdroj: TASR

Minulý týždeň v pondelok prezident Trump oznámil, že proti Iránu zavádza nové sankcie. Veľvyslanec USA pri OSN Jonathan Cohen uviedol, že Washington sa teraz pokúša dostať Irán pomocou ekonomických a diplomatických krokov späť k rokovaciemu stolu. Iránsky veľvyslanec pri OSN Madžíd Tacht Ravančí však označil americké sankcie za hospodársky terorizmus a Biely dom označil za „mentálne retardovaný“. Čo by mohlo zmierniť napätie medzi oboma štátmi?

Riešenie by sa mohlo nájsť vo vzájomnom dialógu. Ten nemusí byť vedený priamo, ale cez nejakého prostredníka. Súčasný stav však ukazuje pomerne malú pravdepodobnosť, že k zmierlivému riešeniu dôjde skoro. Podmienky, ktoré si kladú obe strany, sú také diametrálne odlišné, že takmer vylučujú rýchle a účinné riešenie.

Bola by situácia výrazne iná, keby v Bielom dome sedel zástupca Demokratickej strany, teda napríklad Hillary Clintonová?

Asi áno. V duchu toho, ako fungoval prezident Obama a jeho administratíva, by v tichosti tolerovala aktivity Iránu vo vývoji ďalšej triády jadrových zbraní. Tou je vývoj a následná výroba balistických rakiet, ktoré by spoľahlivo doniesli jadrovú nálož do požadovanej vzdialenosti. Iránci doteraz nemajú kvalitný raketový nosič.

Teda podľa zmluvy, ktorú uzavrel prezident Obama, v ktorého administratíve bola Hillary Clintonová ministerkou zahraničia. Som presvedčený, že by Hillary Clintonová postupovala rovnako a príliš by sa neodlišovala. Lenže to by viedlo k tomu, že skôr či neskôr by mal Irán balistické rakety s dosahom tisíce kilometrov.

Potom by potreboval dokončiť vývoj miniaturizácie jadrovej nálože, ktorá by bola nesená uvedenými raketami. V súčasnosti má Irán rakety oveľa menšieho dosahu alebo nie sú také spoľahlivé, za aké sa považujú.

Hillary Clintonová a Barack Obama

Hillary Clintonová a Barack Obama  Zdroj: TASR

Donald Trump vlani za USA odstúpil od iránskej jadrovej dohody. Ako sa tento krok javí s ročným odstupom?

Zatiaľ je predbežné robiť závery z niekoľkých, hoci kontroverzných, krokov prezidenta Trumpa. Môže sa stať, že v budúcnosti dosiahne očakávaný cieľ a Irán obmedzí svoje snahy o získanie jadrových schopností. Dnes je to skôr málo predstaviteľná budúcnosť.

autor: Marek Korejs

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Danko: Matovič potrebuje niečo iné ako vládu. To vieme všetci. Žitňanská dostala rezort do vienka a neurobila ani mäkké f

10:15 Danko: Matovič potrebuje niečo iné ako vládu. To vieme všetci. Žitňanská dostala rezort do vienka a neurobila ani mäkké f

ROZHOVOR Problémom Slovenska je zanedbaná infraštruktúra. Potrebná je zmena systému sociálnych dávok…