Vojenský analytik: Trump nemôže a ani nebude pred Putinom vystupovať ako slaboch so srdcom na dlani. A pritlačí aj na Európu

10.11.2016 12:00

ROZHOVOR Dobojované a rozhodnuté. Ostrá prezidentská kampaň v Spojených štátoch je minulosťou, novým americkým prezidentom bude, možno trošku prekvapujúco, Donald Trump. Čo to znamená pre bezpečnosť USA, respektíve sveta? Vzrastie s Trumpom pri kormidle globálna bezpečnosť alebo skôr naopak? Vojenský analytik Lukáš Visingr ponúkol Parlamentným listom svoj odborný pohľad na vec.

Vojenský analytik: Trump nemôže a ani nebude pred Putinom vystupovať ako slaboch so srdcom na dlani. A pritlačí aj na Európu
Foto: SITA
Popis: Donald Trump

Pred pár dňami ste nám v rozhovore povedali, že si prajete Trumpovo víťazstvo. Predvolebné prieskumy však favorizovali jeho súperku. Čakali ste Trumpov triumf alebo to bolo skôr len vaše želanie?  

Ako som vravel už predtým, netrúfal som si robiť akékoľvek prognózy. A to hlavne pre prieskumy verejnej mienky, ktoré už neraz úplne zlyhali. To sme mohli nedávno vidieť pri brexite, respektíve českých krajských voľbách. Ale ukazuje sa, že niekde je problém. Pokiaľ opomeniem alternatívu, že prieskumy sú, ako sa u nás povie, „cinknuté“, teda zmanipulované, na čom asi trochu pravdy bude, tak skrátka tá metodika je niekde zlá. Pri brexite, ako aj pri Trumpovi sa možno prejavila aj neochota voličov, že ľudia nechceli priamo povedať: „Áno, budem hlasovať za brexit,“ prípadne: „Áno, budem voliť Trumpa.“ Opakujem však, niečo v tých prieskumoch nie je dobré. A pokiaľ zlyhávajú pri takých dôležitých udalostiach, ako sú americké prezidentské voľby alebo brexit, bude sa musieť nájsť nejaká systémová náprava.

Kde hľadať príčiny Trumpovho triumfu? Prečo sa Amerika nakoniec rozhodla preňho?

Povedal by som, že to je podobné v Európe aj Amerike. Na scénu tu vstupuje akási zmena v podobe nespokojnosti, dokonca až „naštvanosti“ voličov, ktorí začínajú mať pocit, a, bohužiaľ, oprávnene, že väčšina „mainstreamových“ politikov nerieši ich problémy. Pritom politici neustále prednášajú svoje krásne prejavy, vízie, plány, iniciatívy, projekty ku všetkému možnému, no na reálnom živote obyčajných ľudí sa to neodráža. Tí ľudia skrátka nemajú pocit, že by sa ich život nejakým spôsobom zlepšoval. Toto sa v Amerike prejavilo už v roku 2008, keď vcelku presvedčivo vyhral Barack Obama, ktorý mal v skutočnosti minimálne politické skúsenosti. Ale aj tak dali Obamovi šancu, pretože ich presvedčil, že on prinesie tú veľkú zmenu. Nepriniesol ju. Naopak, vo veľa veciach sklamal. Nesplnil očakávania ani nádej, ktorá bola doňho vkladaná.

Teraz Trump prišiel tiež s víziou zmeny, no iným spôsobom, je totiž úplným opakom Baracka Obamu. Trump nemá žiadne politické skúsenosti, no má zase skúsenosti z iných oblastí.

Zhodou okolností som dnes ráno čítal komentár istej Trupovej podporovateľky, ktorá povedala niečo v zmysle: „Predstavte si, že máte dom, do ktorého vám stále zateká. Musíte zavolať z firmy opravára, ktorý tvrdí, že to opraví, no len si vezme od vás peniaze, pričom do domu vám naďalej stále zateká. Tak zavoláte opravára z konkurenčnej, no výsledok je rovnaký a stále sa nič nedeje. A takto to robíte dlhé roky. No a potom zrazu príde chlapík, ktorý je síce úplne z iného kraja, no má už za sebou veľa spravených domov. Síce rozpráva ako dláždič, no má za sebou výsledky. Tak sa rozhodnete dať mu šancu.“

A toto je aj Trumpov prípad. Republikánsku stranu využil ako nejakú pomocnú štruktúru, ktorá mu pomôže vstúpiť do boja. Nie je to kandidát demokraticko-republikánskeho establišmentu, no uspel a dokázal v podstate rozbiť Obamovu víťaznú koalíciu a dokázal postaviť proti nej vlastnú koalíciu.

Tu je potreba si uvedomiť, že za Trumpa hlasovala štvrtina Hispáncov. Môže to byť prekvapivé, ale je to tak. Zaňho zahlasovali aj skupiny, od ktorých sa to vôbec neočakávalo. Napríklad aj mladí a vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Jednoducho štandardné tvrdenie, že Trumpa volia málo vzdelaní, manuálne pracujúci belosi, je pravdivá len do čiastočnej, respektíve nepatrnej miery.

Naopak, oslovil voličov naprieč všetkými rasovými, sociálnymi, vekovými a vzdelanostnými skupinami a vyhral vcelku jasným spôsobom.

Trumpovi pomohli aj médiá tým, ako sa proti nemu vymedzovali. Drvivá väčšina médií bola proti nemu a on to dokázal skvele využiť. Ako príklad by som uviedol, že mu stále podsúvali, že niekoľkokrát v minulosti zbankrotoval. Napriek tomu je dnes miliardár. A neskôr sa tým začal aj chváliť, keď vravel, že niekoľko ráz spadol, no vždy vstal a išiel ďalej. A to na Američanov pôsobí veľmi dobre, keďže je to známka toho, že je vytrvalý a cieľavedomý.

Pristavil by som sa ešte pri Trumpovom víťaznom prejave. Neprekvapil vás jeho zmierlivý prejav po triumfe, v ktorom dokonca poďakoval Clintonovej a vyzdvihol jej kampaň?

Úprimne povedané, čakal som to. A očakávam aj to, že pokiaľ Trump vyhrá, bude oveľa umiernenejším prezidentským kandidátom. Podľa mňa bolo veľa jeho výrokov vyslovených len preto, aby vyprovokoval a získal pozornosť.

A k tej Clintonovej kampani – možno v tom je dvojzmysel. Áno, v prvom rade jej poďakoval za tvrdú kampaň, no v druhom rade, hoci toto môže byť len môj dojem, naznačil, že Clintonovej kampaň bola až tak veľmi vyhrotená, že mu pritiahla ešte viac voličov. V tomto by som videl paralelu s už spomenutými médiami, ktoré mu nahrali na smeč.

No ako vravím, možno je to len nejaká moja osobná interpretácia a Trump pritom naozaj len povedal v prejave to, čo si myslel.

Prejdime už k bezpečnostným otázkam. Začnime Sýriou, akú rolu budú Spojené štáty v najbližšom čase zohrávať v tomto konflikte, respektíve v tomto regióne?

Je otázka, čo sa stane ešte dovtedy, kým sa Trump ujme úradu. Nemyslím si však, že nastúpi do Bieleho domu a Islamský štát už bude porazený v Iraku a Sýrii. Preto predpokladám, že bude chcieť dokázať, že tie svoje vyhlásenia voči Islamskému štátu myslel vážne. Takže si myslím, že svoju vojenskú kampaň voči islamistom ešte zintenzívni. V rámci operácií v Sýrii sa pokúsi asi o väčšiu kooperáciu s Ruskom. Som však presvedčený, že Islamský štát bude nepochybne v oblasti Iraku a Sýrie porazený. A kdekoľvek sa čierna vlajka ISIS objaví, tam bude chcieť Donald Trump udrieť. Predstava, ktorá profiluje Trumpa ako izolacionistu, je podľa môjho názoru dosť pomýlená. Lebo keď Trump uvidí hrozbu pre USA, čo Islamský štát nesporne predstavuje, tak tam sa bude snažiť udrieť s maximálnou tvrdosťou.

Čo Trumpov povestný múr na hraniciach s Mexikom? Začne sa s jeho výstavbou?      

Nemyslím si to. Značná časť hranice už nejakým spôsobom oplotená je a nevidím to ako príliš reálne. Ak bude chcieť niečo v tomto smere spraviť, tak posilní skôr fyzicky pohraničie alebo zažiada o vylepšenú techniku. Čo sa týka deportácií a celkovej migračnej politiky, tak sa nazdávam, že jeho kandidátske predvolebné prejavy boli výrazne prehnané a v skutočnosti bude podstatne umiernenejší. Tiež si nemyslím, že by Amerika úplne uzavrela hranice. Možno nejaký zvýšený monitoring by tu mohol fungovať, no hranice sotva uzavrú.

Práve Spojené štáty sú ťahúňom NATO, aký bude teraz vzťah Američanov k Európskej únii?

Tu sa objavuje otázka, či EÚ vydrží v súčasnej podobe. Ja si myslím, že v takejto podobe už príliš dlho nevydrží. Trump vraví to, čo vravia americkí generáli už mnoho rokov. A to, že nie je možné, aby Európa, ktorá má viac obyvateľov aj väčšie HDP ako USA, vynakladala zhruba len štvrtinu celkového rozpočtu Severoatlantickej aliancie. To proste nie je ďalej možné. Európske krajiny budú musieť začať dávať na svoju obranu podstatne viac financií. Všetky štáty budú musieť začať plniť ten záväzok, dávať prinajmenšom 2 % HDP na obranu, pričom Američania začnú na to veľmi tvrdo tlačiť, povedia niečo štýlom: „My vám, samozrejme, budeme asistovať v oblasti bezpečnosti a budeme vám poskytovať určitú ochranu, ale vy si to budete musieť aj nejakým spôsobom zaslúžiť. Budete tomu musieť venovať oveľa väčšie úsilie.“

Nemyslím si, že by Trump vyžadoval od amerických spojencov priamo platbu za tú ochranu. To vyslovene nie. Bude ale vyžadovať, aby európske krajiny plnili svoje záväzky. To znamená, aby na obranu a bezpečnosť dávali toľko, koľko by mali.

Niektoré európske štáty, predovšetkým Poľsko, to už pochopili. Touto cestou by sme sa mali vydať aj my, potom budú Američania ochotne a radi spolupracovať. Oni chcú vidieť ochotu spolupracovať a nielen veľké reči a natiahnutú ruku. Systém, respektíve vzťah, na ktorý si Európa zvykla, je ten, že vy nás budete chrániť a my vám budeme za to nadávať. Toto sa v každom prípade skončilo. Clintonová by na toto tlačila tiež, no Trump bude na to tlačiť ešte asi výrazne. Odkaz pre Európu je však tak či onak jasný, nemôže sa vo všetkom z hľadiska vlastnej bezpečnosti spoliehať na Ameriku.  

A teraz už toľko „omieľané“ Rusko. Môžu sa dostať vzájomné vzťahy na nové pozitívne maximum? Kedy mali v minulosti vlastne obe veľmoci najlepšie bilaterálne vzťahy?

Myslím si a úprimne aj dúfam, že to možné je. Preto som aj Trumpa podporoval. Vzťahy boli veľmi dobré na začiatku 21. storočia, keď George Bush ml. a Vladimir Putin v sebe našli nejakú osobnú náklonnosť a fungovala medzi nimi nejaká chémia. Plus tam boli spoločné záujmy – boj proti islamskému terorizmu, prípadne stabilizácia Afganistanu.

A na tomto bude musieť Trump stavať, na spoločných záujmoch. Obe veľmoci majú veľa spoločných bodov, ktoré však boli v dôsledku vyhrotených vzťahov v poslednom období zatlačené do úzadia. Podpísal sa pod to najmä konflikt na Ukrajine.

Trump však bude chcieť s Putinom určite už čoskoro tieto veci riešiť. Trump je biznismen a realista. Tak predpokladám, že načrtne, aké sú americké priority, a prebehne medzi ním a Putinom normálna, racionálna debata. Aspoň predpokladám, že toto bude podstata Trumpovho návrhu. Aby sa rozdelili sféry vplyvu vo svete.

Očakávam, že Trump nechá Putinovi viac-menej voľnú ruku v oblasti bývalého Sovietskeho zväzu s výnimkou Pobaltia. Vôbec však neočakávam, že do ruskej sféry vplyvu by sme mali spadnúť aj my (Stredná Európa – pozn. red.). To sa mi zdá krajne nepravdepodobné. Krajiny NATO sa asi nemajú čoho obávať.

Trump však nechá s vysokou pravdepodobnosťou Rusom voľnú ruku v Strednej Ázii, teda na Kaukaze, no na druhej strane bude vyžadovať od Putina zase on voľnú ruku v Latinskej Amerike. Niečo v štýle ja pán – ty pán. Určite to nebude fungovať na princípe, s ktorým prišiel Obama, také to pomyselné srdce na dlani. Obama sa v ruských očiach prezentoval ako slaboch. Takéto praktiky na Rusov neplatia.

Naopak, Trump vie, že ruská politická kultúra akceptuje silu, preto on nebude vystupovať ako slaboch so srdcom na dlani. On bude vystupovať ako tvrďas“ a bude chcieť byť s Putinom na rovnakej úrovni.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr

Ďalšie články z rubriky

Bilčík zo Spolu: V poslednom čase je oveľa viac počuť tých, ktorí spochybňujú slovenskú zahraničnú a európsku politickú orientáciu

0:01 Bilčík zo Spolu: V poslednom čase je oveľa viac počuť tých, ktorí spochybňujú slovenskú zahraničnú a európsku politickú orientáciu

ROZHOVOR V parlamentných voľbách v roku 2016 kandidoval za stranu Sieť, z ktorej po vytvorení terajš…