Vojenský analytik: Pre Rusko je najväčšou hrozbou Čína. A ako pred rokmi podotkol jeden prezieravý ruský generál....

29.10.2018 15:05

ROZHOVOR Vojenský a bezpečnostný analytik Lukáš Visingr má pre čitateľov PL veľmi podrobné odpovede na otázky, ktoré sa objavujú po nedávnom vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten povedal, že plánuje odstúpiť od zmluvy INF, ktorú v roku 1987 podpísal Ronald Reagan s Michailom Gorbačovom a ktorá stála za rýchlym zničením veľkej časti raketového arzenálu oboch krajín. Visingr hovoril o zbraniach, ktoré Rusko vyvíja, aj o úrovni akcieschopnosti európskej diplomacie. Pre čitateľov to nebude príjemné čítanie, pretože Visingr nemá o akcieschopnosti Európskej únie najmenšie ilúzie.

Vojenský analytik: Pre Rusko je najväčšou hrozbou Čína. A ako pred rokmi podotkol jeden prezieravý ruský generál....
Foto: TASR
Popis: Ilustračná fotografia

Americký prezident Donald J. Trump chce odstúpiť od zmluvy INF, ktorá reguluje raketový arzenál Spojených štátov a Ruska. Je to vážny problém? Do akej miery sú tieto rakety nátlakovým prostriedkom, nakoľko ide o reálneho „strašiaka“?

Trump to síce avizoval, ale oficiálny proces odstúpenia od zmluvy sa ešte nezačal, navyše tá zmluva má šesťmesačnú výpovednú lehotu. Môže to teda byť od Trumpa ďalšia ukážka jeho tvrdej nátlakovej politiky v štýle „biča a cukru“. Okrem zmluvy INF totiž ide aj o zmluvu o strategických zbraniach New START, ktorú podpísali v Prahe v roku 2010, a je známe, že Rusko veľmi stojí o jej predĺženie, takže Donald Trump môže začať tlačiť na Kremeľ štýlom: „Ak nebudete dodržiavať INF, tak my nielenže odstúpime od INF, ale ešte nepredĺžime New START.“

Ikonická zmluva INF podpísaná Reaganom a Gorbačovom vydržala svetu 30 rokov. Po jej podpise sa zničilo do začiatku 90. rokov niekoľko tisíc rakiet. Možno povedať, že táto zmluva pomohla zastaviť preteky v zbrojení, prípadne že priniesla svetu mier?

Rozhodne to je jeden z najväčších symbolov procesu odzbrojenia a budovania dôvery medzi veľmocami. Je to vlastne vôbec jediný prípad, keď sa USA a ZSSR dohodli na kompletnej likvidácii celej jednej kategórie zbraní, hoci menší počet rakiet onej kategórie potom zostal ešte vo vlastníctve ďalších členov NATO a Varšavskej zmluvy (vrátane Československa, ktoré vlastnilo rakety Oka). Nedá sa povedať, že by tá zmluva sama o sebe zastavila preteky v zbrojení alebo priniesla mier, no nepochybne to bol významný príspevok k týmto procesom a bolo to aj obrovské upokojenie pre Európu, lebo z oboch strán „železnej opony“ už nehrozili obávané rakety Pershing a Pioneer, čiže SS-20.

Donald Trump

Donald Trump  Zdroj: TASR

Ruský prezident Vladimir Putin sa už v roku 2007 vyjadril v tom zmysle, že zmluva INF už naďalej neslúži ruským záujmom. Je možné, že Rusko od tohto okamihu nebralo zmluvu vážne?

Nemyslím si, že to bolo presne od tohto okamihu, to bol skôr moment, keď ruský prezident oficiálne povedal, na čo mnohí odborníci upozorňovali už dlhší čas. Tá zmluva vznikla za určitých podmienok a nepochybne bola významná, svet sa však odvtedy výrazne zmenil a raketovými arzenálmi sa chváli už oveľa viac štátov, napríklad Čína, India, Pakistan, Irán alebo KĽDR. Preto je prinajmenšom namieste viesť legitímnu diskusiu, či má INF v tej pôvodnej podobe zmysel, resp. či sa má úplne zrušiť, alebo by bolo možné ju ešte nejakým spôsobom modifikovať.

Ako by mal Západ na Trumpovo odstúpenie od zmluvy reagovať? Sme de facto v studenej vojne s Ruskom aj v kombinácii s hybridnou vojnou? Mal by Západ začať investovať do pretekov v zbrojení, uvaliť na Rusko embargá?

Ako som už hovoril, doteraz ešte k žiadnemu odstúpeniu nedošlo. Odmietam aj tvrdenie, že prepukla nejaká „druhá studená vojna“. Studená vojna bol totiž do značnej miery výnimočný stav, keď vo svete súperili dva veľmocenské bloky s primárne ideologickou, nie geopolitickou motiváciou. Dnes sa nachádzame v stave, ktorý skôr pripomína „koncert veľmocí“ z 2. polovice 19. storočia, pretože je tu oveľa viac aktérov a pretože ide predovšetkým o geopoliticky definované národné záujmy. Určite nie som zástanca embárg, lebo tie spravidla poškodzujú obe strany, ale investície do zbrojenia by mala zvýšiť predovšetkým Európa, ktorá zatiaľ väčšinou len trápne naťahuje ruku k USA.

Čo presne Rusi vyvíjajú?

Američanom najviac prekáža strela s plochu dráhou letu 9M729, ktorá má podľa amerických tvrdení dolet väčší ako 500 km, a teda porušuje limity zmluvy, ktorá de facto zakazuje zo zeme odpaľované zbrane s dosahom medzi 500 a 5 500 km. Rusi však hovoria, že to nie je pravda a že tá strela nebola vyrobená či testovaná mimo limitov zmluvy. Okrem toho sa hovorí o vývoji balistickej rakety RS-26 Rubež, ktorá má mať dolet údajne okolo 6 000 km, takže je formálne medzikontinentálna, lenže fakticky by sa dala použiť ako zbraň stredného dosahu. A konečne sa uvádza, že raketa krátkeho doletu Iskander s max. dosahom 500 km má konštrukčný potenciál na oveľa väčší dosah.

Rusi tvrdia, že Američania vyvíjajú protiraketový systém v Rumunsku a v Poľsku a že tieto protiraketové strely sa môžu v rámci tohto systému okamžite zameniť za strely stredného doletu.

Rusom prekáža jednak americká protiraketová obrana všeobecne, pretože z ich pohľadu je to ohrozenie ich strategického raketového arzenálu, a jednak im prekážajú konkrétne základne v Rumunsku a Poľsku. Ide totiž o to, že tie základne systému Aegis Ashore sú v zásade suchozemskou obmenou námorného kompletu Aegis, ktorý pracuje s protiraketovými strelami SM-3. Tie sa však odpaľujú zo šácht, ktoré sú univerzálne a pojmú aj napríklad strely s plochou dráhou letu Tomahawk. Námorná verzia strely Tomahawk nie je zmluvou INF nijako ovplyvnená, lenže Rusi tvrdia, že do šácht Aegis Ashore by Američania mohli inštalovať práve aj Tomahawky, čo by zmluvu porušilo.

Má takáto argumentácia Ruska zmysel? Majú Američania tieto kapacity?

Technicky vzaté, možné to je, inou vecou je, či niekedy Američania mali v pláne to urobiť. Osobne mám o tom pochybnosti, mohol by však nastať jeden paradox. Ak by sa totiž zmluva INF skončila, potom by Američanom iste nejaký čas trvalo, kým by vytvorili úplne novú protiváhu k 9M729, ale presne to prezbrojenie systému Aegis Ashore na strely Tomahawk by bolo tým najjednoduchším spôsobom, ako do výzbroje zaradiť aspoň nejakú dočasnú improvizáciu. USA by skrátka mohli v reakcii na ruské kroky nakoniec urobiť práve to, čoho sa Rusi tak obávajú.

Keď porovnáme argumenty oboch strán, ako sa to dá technicky vysvetliť? Ktorá z tých hrozieb je opodstatnenejšia?

Ak má strela 9M729 naozaj taký dosah, ako tvrdia USA, údajne vyše 2 500 km, tak je to úplne jasné porušenie INF. Háčik je v tom, že nemožno nezávisle overiť, kto má pravdu, hoci podľa toho, čo o 9M729 viem, som si istý, že minimálne konštrukčný potenciál na ten dostrel má, lebo je to derivát námornej zbrane 3M14 Kalibr, ktorá má naozaj dolet vyše 2 500 km. Analogicky, ak by Američania do šácht systému Aegis Ashore umiestnili Tomahawky, porušili by INF, ale neexistuje žiadny náznak, že niečo podobné naozaj urobili alebo plánovali.

Nie je vo svetle nových skutočností škoda, že v Česku nedošlo k vybudovaniu americkej radarovej základne?

Nemyslím si, že by tu bola nejaká priama súvislosť. Americkú základňu na českom území som vždy podporoval, ale nikdy ako niečo mierené proti Rusku. Rusko kritizuje americký projekt protiraketovej obrany, hoci existujúci americký „dáždnik“ nemá kvalitatívne ani kvantitatívne kapacity na to, aby mohol ruskému arzenálu nejako uškodiť. Američanom však čoraz viac prekážajú kroky Ruska, a preto je možné, že sa postoj USA zmení. Aktuálne sa čaká na novú verziu americkej protiraketovej stratégie (Missile Defense Review), ktorá prezradí, či sa Trump hodlá držať „obmedzenej“ obrany v štýle Busha a Obamu, alebo chce niečo výkonnejšie aj proti Rusku a Číne.

Motiváciou Američanov môže byť aj to, že Čína, keď sa rozhodne, si môže vybudovať obrovský raketový arzenál. Nie je možné, že USA chcú tú dohodu zrušiť nie pre Rusov, ale pre Číňanov?

Problém je v tom, že Čína sa už dávno rozhodla a ten arzenál si vybudovala. Čína už dnes vlastní tisíce balistických striel a okolo 95 % z nich by patrilo do tej kategórie, ktorú pokrýva zmluva INF. Napokon aj Donald Trump v tom oznámení, že USA chcú vypovedať INF, dodal, že sa Američania budú snažiť o dosiahnutie novej zmluvy s Ruskom a s Čínou. Podľa mňa je však naozaj ťažko predstaviteľné, že by Čína pristúpila na nejaké obmedzenie, pretože práve ten arzenál balistických rakiet pre ňu reprezentuje jeden zo základných kameňov jej vojenskej moci v Ázii a Pacifiku.

Snaží sa Čína narušiť pozíciu USA ako svetovo dominantnej vojenskej sily?

Čína má veľké ambície a na pozíciu globálnej superveľmoci iste myslí, doteraz sa však obmedzuje prevažne na kroky regionálnej povahy. Nejde však rozhodne len o USA. Nemali by sme sa totiž nechávať uniesť tými krásnymi slovami o spojenectve Ruska a Číny, lebo aj elementárna geopolitika napovedá, že z dlhodobého hľadiska predstavuje pre Rusko evidentne najväčšiu hrozbu práve Čína. Napokon pred niekoľkými rokmi jeden prezieravý ruský generál podotkol, že Rusi by sa nemali tak usmievať nad tými stovkami čínskych rakiet, ktoré mieria na americké vojenské základne vo východnej Ázii, pretože tie rakety by mohli úplne rovnako mieriť aj na ruské základne na Sibíri.

Nemecký minister zahraničia Heiko Maas povedal, že Trumpov úmysel odstúpiť od dohody je poľutovaniahodný. Pristupuje Nemecko k Rusku inak ako USA?

Vzťah medzi Nemeckom a Ruskom je tradične zložitý, pretože geopolitika ponúka dôvody na partnerstvo aj na konflikt. Európa dnes potrebuje ruské suroviny, zatiaľ čo Rusko potrebuje európsky tovar a peniaze. Ale v otázke INF ide podľa mňa o niečo iné, a to o to, že ak by sa táto zmluva skončila a prepukli by nové preteky v zbrojení v odbore rakiet stredného dosahu, tie rakety by sa, samozrejme, rozmiestňovali najmä v Európe. Možno by som však odporučil Európskej komisii, aby skúsila vytvoriť smernicu, ktorá by rakety zakázala. Tak sa predsa dnes v Európe rieši všetko.

So Spojenými štátmi sa líšime v pohľade na Čínu. EÚ v nej stále vidí strategického partnera, zatiaľ čo USA strategického súpera, ako povedal bývalý eurokomisár Štefan Füle. USA vypovedúvajú všetky obchodné dohody a snažia sa uvaliť clá na Európu a Čínu. Môže aktuálne vybudenie ruského nebezpečenstva znamenať, že USA pripomenú Európe, že má byť lojálna hlavne k nim a obmedziť „bratanie“ s Čínou?

Mohol by to byť vedľajší motív, pretože vyhrotené vzťahy Západu s Ruskom znamenajú aj tlak na tesnejšiu spoluprácu v rámci Západu, teda medzi USA a Európou, ale tiež nemožno vylúčiť, že aj hrozba vypovedaním INF je súčasťou zložitej Trumpovej hry s cieľom vytvoriť akúsi alianciu s Ruskom proti Číne. Objavila sa už totiž aj alternatíva upraviť INF tak, aby sa zákaz vzťahoval len na územie Európy, resp. západne od Uralu. Je totiž možné, že aj Rusi vytvorili tú strelu 9M729 s ohľadom na zvyšujúcu sa čínsku hrozbu, takže ak by mali možnosť tieto svoje strely rozmiestňovať na Sibíri, pochopiteľne, narobilo by to vrásky v Pekingu, čo by zase logicky veľmi potešilo Američanov.

Do akej miery sa máme obávať hrozby vystupňovania vojenského konfliktu medzi USA a Ruskom?

Som presvedčený, že to v žiadnom prípade nie je akútna či konkrétna hrozba. Rusko sa snaží vrátiť sa do postavenia globálnej veľmoci a celkom sa mu to darí. Používa na to široké spektrum krokov nevojenskej aj vojenskej povahy, ale Vladimir Putin je v každom prípade schopný stratég a „šachista“, ktorý veľmi dobre vie, čo si môže dovoliť, kde môže riskovať a čo by už bolo „cez čiaru“. Zdá sa, že s Donaldom Trumpom sa vzájomne rešpektujú, čo, samozrejme, neznamená, že sa na všetkom zhodnú, ale stále si myslím, že vojna USA a Ruska je len dobrý námet pre techno-thrillery.

Vladimir Putin

Vladimir Putin  Zdroj: TASR

Akú rolu hrá v celej veci národný bezpečnostný poradca USA John Bolton? Údajne mal Trumpa presviedčať, aby od zmluvy odstúpil. Bolton je známy okrem iného svojím tvrdým postojom k Iránu. Aký má Bolton vplyv na Trumpa?

Bolton patrí medzi „jastrabov“, teda zástancov americkej vojenskej prevahy a silového riešenia konfliktov, ale nepovedal by som, že má na Trumpa dominantný vplyv, resp. že Amerika urobí presne to, čo povie Bolton. Na mňa to pôsobí skôr tak, že v Trumpovej vláde je Bolton ten „zlý policajt“, ktorý sa vyhráža, zatiaľ čo „dobrý policajt“ Mike Pompeo vystupuje ako zmierlivý vyjednávač, ako môžeme vidieť aj v prípade KĽDR. Bolton a Pompeo jednoducho postupujú podľa stratégie, ktorú navrhol Henry Kissinger a ktorá sa perfektne hodí pre „dealmakera“ Donalda Trumpa. Môžeme teda očakávať, že sa táto metóda „biča a cukru“ uplatní aj pri ďalších rokovaniach s Moskvou o odzbrojovacích zmluvách.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

autor: mak

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Cenzúra je späť. Nové metódy, technicky prepracované. Google, médiá, mládežníci, opísal presne expert

0:00 Cenzúra je späť. Nové metódy, technicky prepracované. Google, médiá, mládežníci, opísal presne expert

ROZHOVOR Nehoráznosť, orwellovské praktiky. Korporáciami najatí mládežníci, ktorí obmedzujú názory t…