Vo svete vládnu ekoteroristi a nie je to v poriadku. Ochránili sme Žitný ostrov, Bratislavu aj Budapešť, tvrdí projektant Vodného diela Gabčíkovo

15. 9. 2017 6:00

ROZHOVOR Pred 40 rokmi predsedovia vlád ČSSR a Maďarska podpísali v maďarskej Budapešti zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. V októbri čaká Vodné dielo Gabčíkovo aj ďalšie výročie – stojí totiž už takmer 25 rokov. „Nešli sme do žiadneho tápania, pretože sme to mali na Maduniciach odskúšané,“ tvrdí jeho tvorca Július Binder v rozhovore pre Parlamentné Listy. Snaží sa presadiť aj Vodné dielo Bratislava, ktoré by pomohlo aj Gabčíkovu. Banuje za stratou ministerstva lesného a vodného hospodárstva, mohlo totiž samostatne rozhodovať.

Vo svete vládnu ekoteroristi a nie je to v poriadku. Ochránili sme Žitný ostrov, Bratislavu aj Budapešť, tvrdí projektant Vodného diela Gabčíkovo
Foto: TASR - Pavol Ďurčo
Popis: Popri oceneniach od pápeža a prezidenta SR získal Július Binder aj drevenú sochu anjela na oslave 150. výročia vzniku Matice slovenskej
reklama

Aká bola v časoch stavby Vodného diela Gabčíkovo (VDG) situácia v Maďarsku, boli všetci proti dostavbe Nagymarosu?

Maďarskí vodohospodárski odborníci boli na 99 % všetci za dostavbu. My sme si dali urobiť v roku 1991 prieskum o názoroch Maďarov. Až 45 percent bolo za dostavbu Nagymarosu a to pri činnosti ekologických pracovníkov. To bolo veľmi dobré. Na Slovensku bolo viac ako 90 percent za dostavbu vodného diela.

Na maďarskej strane je to politická otázka. Medzi Maďarskom a Slovenskom je zabetónovaná hranica. Určitú skupinu Maďarov trápi Trianon, ale po 1. svetovej vojne sa to predsa dialo veľmi rozumne. Päťstotisíc Slovákov zostalo v Maďarsku a päťstotisíc Maďarov na Slovensku. Keď sa na to pozrieme dnes, Maďari zostali v plnom počte a Slovákov už v Maďarsku prakticky nemáme.

Maďari však mali začaté aj nejaké vodné dielo s Rakúšanmi a tiež ho napokon zasypali…

To bol Nagymaros. Maďari si nechali postaviť hore Dunakiliti rakúskou firmou Donaukraftwerk a takisto za 2,3 miliardy šilingov mali postaviť Nagymaros. Zmluva hovorila jednoznačne, ak sa z dôvodov investora práce prerušia alebo znemožnia, musí maďarská strana zaplatiť 2,3 miliardy šilingov. Stále to splácajú, čiže Maďari majú z toho nerozmysleného, nerozumného činu, že zabránili dostavbe Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, len straty. Viac ako dve miliardy šilingov nie je maličkosť a oni to musia splácať elektrickou energiou. Rakúšania si postavili technologické zariadenia, ktoré sa mali použiť v Nagymarosi, vo Freudenaue. Takže Rakúšania tým získali veľmi veľa. Oni majú skúsenosti s výstavbou vodných diel na Dunaji, pretože ich majú viac, ale je to dielo veľmi rozumné.

Uvádza sa, že Gabčíkovo dáva 10 či 12 percent elektrickej energie na Slovensku.

Vodné dielo Žilina postavili z peňazí VDG, takže je to jeden komplex, ktorý dodáva tých 12 percent elektrickej energie. To, že je v súčasnosti menšia spotreba elektrickej energie na Slovensku, vyplýva z toho, že máme pomerne vysokú nezamestnanosť. Máme veľmi drahú elektrickú energiu, pretože privatizácia Slovenských elektrární bola nešťastná. Na Slovensku chce každý zbohatnúť.

Na takom obrovskom projekte, akým VDG je, sa určite okrem vás podieľali aj ďalší ľudia.

Vodné dielo je dielom profesora Danišoviča. On v päťdesiatych rokoch minulého storočia predložil vláde v Bratislave projekt využitia Dunaja ako zdroja elektrickej energie, ale zároveň ako plavebnej dráhy a hlavne ochrany územia. Profesor Danišovič navrhol kanálový variant, kde 5 000 kubíkov z veľkého prietoku 10 000 kubíkov sa prenášalo do nového koryta kanála, ktorým sa dosiahlo, že sa veľké vody prevádzajú bez väčších havárií.

Ochranné hrádze sú položené na takzvanom sendviči, pretože ako prichádzala veľká voda, prinášala hrubšie časti. Keď bola nižšia hladina, prinášala jemné časti. Dunaj vlastne tečie na tomto našom spoločnom úseku s Maďarmi nad terénom a tým vyplavuje jemné časti. Hrádza nikdy nebola pretrhnutá, ale bola vyplavená časť zeminy zospodu a hrádza sa prepadla. Takisto pri Čilistove aj pri Patinciach sa to stalo takto. Všetky tie poruchy počas veľkých vôd boli práve z tohto dôvodu.

Vráta plavebnej komory na vodnom diele Gabčíkovo Zdroj: TASR -– Michal Svítok

V procese dostavby VDG zohral kľúčovú úlohu vtedajší premiér Ján Čarnogurský. Spolupracoval s vami ešte pred vaším nástupom do Vodohospodárskej výstavby. Môžete priblížiť vklad pána Čarnogurského?

Ja som bol predtým výrobným námestníkom riaditeľa Hydroconsultu, ktorý spracovával všetky projekty a zavolal ma predseda vlády Čarnogurský a pýtal sa, či sme schopní postaviť za jeden rok celý variant C, alebo nevyhnutné objekty na variante C. Ja som vyhlásil, že áno. Viete, on mal kladný vzťah k Vodnému dielu Gabčíkovo. Hovorí sa, že jeho brat bol riaditeľom Hydrostavu, ale je samozrejmé, že bol za dostavbu vodného diela. Takisto ako komunistickí predstavitelia Slovenska, počnúc Vačkom a ostatnými. Všetci boli za dostavbu, len pražská loby bola proti Wolfstahlu, proti Vodnému dielu Gabčíkovo. Gabčíkovo bolo podľa Bechtelu, to je organizácia posudzujúca projekty, najlepší projekt, pretože riešilo všetko. Pražania dávali peniaze na projektovanie, ale nechceli dať na výstavbu. Čiže my sme projektovali, projektovali a skúšali všetky náležitosti a preto Gabčíkovo bolo tak dokonale pripravené. Postavili sme Madunice, to bol projekt v mierke 1:10, kde sme preriešili všetky problémy a nešli sme do žiadneho tápania, lebo sme to mali na Maduniciach odskúšané.

Technológia zrejme neustále napreduje. Máte pocit, že dnes by sa v návrhu VDG dalo niečo vylepšiť?

Určite. Je to dielo príslušného času. Vtedy to bol optimálny návrh a v princípe je to stále rovnaký návrh – výroba elektrickej energie, plavba, prevedenie veľkých vôd, záchrana vnútrozemskej delty. Tie otázky, ktoré rieši vodné dielo, sú tie isté. Ochránili sme celý Žitný ostrov, ochránili sme Budapešť aj Bratislavu, lebo tým, že sa vytvoril druhý kanál, sa zvýšil prietok v starom koryte Dunaja. Tým sme bez väčších problémov prekonali všetky povodne od roku 1992. Takže azda len na detailoch by sa niečo menilo, ale turbíny a generátory by zostali tie isté, možno hradenie plavidlových komôr by bolo trošičku iné.

Najvýhodnejší pre nás by bol variant A, potom zrejme variant B?

Ja mám iný názor. Tým, že sme prehradili Dunaj na slovenskom území, sme získali kľúč od vodného diela Gabčíkovo. Lepšie ako variant B je céčko. Je to lepšie, lebo my ovládame všetku vodu a snažíme sa dodržiavať dohody. Aj rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Takže céčko je východisko z núdze, ale je to najlepšie možné riešenie.

Bolo aj nejaké hľadisko, pre ktoré by bol variant C vhodnejší ako variant A?

Áčko bol najlepší variant, lebo to bolo spoločné dielo. Projektovali sme to spoločne. Maďari síce projektovali Nagymaros, my vodné dielo Gabčíkovo, ale každý projekt sa prerokovával, čiže bolo to vlastne spoločné dielo. Variant A, čiže vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros je pre tento úsek Dunaja ideálnym riešením, lebo sa zabezpečí plavba v tom úzkom skalnatom profile, ktorý neumožňuje celoročnú plnú plavbu. Keby bol Nagymaros, tak získavame špičkovú elektrickú energiu a inžinier Líška spočítal, že do roku 2013 Slovensko stratilo päť miliárd eur. Tým, že nie je postavený Nagymaros, nemôžeme špičkovať a na ostatných výdavkoch, ktoré sú preukázané, sme stratili viac než päť miliárd eur, čo je nemalá suma.

Čo si myslíte o súčasnej spolupráci medzi Maďarskom a Slovenskom aj v tejto záležitosti? Myslíte si, že za vlády Fica a Orbána sa to niekam posunie? Pred časom ste sa vyjadrili, že Maďari nakoniec Nagymaros budú musieť dostavať.

Nebude to Nagymaros, bude to niečo iné, trošku vyššie, ale určite to bude dostavané. V súčasnosti už Nagymaros tak veľmi nepotrebujeme. Využívame totiž elektrickú energiu a máme otvorené nožnice, lebo Maďari sú nám stále dlžní. V roku 2013 to bolo viac ako päť miliárd eur. Ja viem, že to nikdy nedostaneme, že sú to len vyčíslené hodnoty. Ale terajší maďarský splnomocnenec vlády navrhol to, čo sme tvrdili – že sú potrebné ešte minimálne tri prehrádzky na starom koryte Dunaja, lebo výška vody, nie jej množstvo, určuje hladinu podzemných vôd. To sú veci, ktorým je už súčasný splnomocnenec vlády prístupný. Takže myslím, že sa otvárajú cesty pre rokovanie. Maďari musia byť presvedčení, pretože my sme z Mošovského Dunaja urobili rieku, dostávajú 50 kubíkov vody. Bola to stoka, išla tam kanalizácia z Györu, a to bolo úplné nešťastie. Teraz, keď si pozriete tie dediny pri Mošovskom Dunaji, tak prekvitajú. Voda je život, keď majú stále 50 kubíkov vody, je to fantastický úspech. My sme vlastne ochránili Maďarov pred veľkými povodňami, takisto sme ich ochránili pred nízkymi prietokmi. Starostovia priľahlých obcí sú, samozrejme, za dostavbu.

Prednášali ste na zahraničných univerzitách a vedeckým spoločnostiam environmentálne témy po celej Amerike, v Južnej Afrike, Číne a Japonsku. Pracovali ste aj v zahraničí na nejakom projekte?

Hlavne v Mexiku. Náš veľvyslanec v Mexiku pán Bratko ma zavolal do Mexika, aby som mal po medzinárodnom tribunáli v Haagu prednášku pre študentov politológie. Pri tej príležitosti ma požiadal, aby som dal dokopy skupinu ľudí, ktorá by vyriešila v jednom mexickom štáte zásobovanie vodou. Tak sme dva roky riešili problém. Zabezpečili sme kvalitný projekt, ktorý odsúhlasila aj mexická vláda, bohužiaľ, nemali sme dosť prostriedkov, aby sme to tak urobili. Mexičania zavlažujú jablone a obiloviny z mála vody, čerpajú z podzemia už tretiu generáciu vody. No my sme zabezpečili vodu z Rio Bravo, postavili sme veľkú nádrž… Tam sa veľmi darí kaktusom, tie sú nenáročné na vodu. Mal som tam ľudí z niektorej našej univerzity, ktorí vypracovali návrh na spracovanie tých kaktusov. Bol to kompletný projekt, bohužiaľ, nám to nevyšlo, a Američania zaplatili a budujú hlbšie studne, čiže berú už vodu štvrtej generácie.

Pán prezident Zeman lobuje za kanál Dunaj – Odra – Labe… Čo si o tom nápade myslíte?

To je iný druh stavby, je to stavba splavnosti. Myšlienka je minimálne sto rokov stará. Keby nám Praha nezabránila postaviť vodné dielo Wolfstahl, bola by Morava splavná až po Kúty. My ešte stále s profesorom Muchom robíme na tom, aby sme presadili Vodné dielo Bratislava. Len nemáme od nikoho podporu. Bolo s Rakúšanmi dohodnuté na projektovej úrovni a je to Vodné dielo Wolfstahl, len posunuté o niekoľko sto metrov nižšie, aby sa dostalo na skalný podklad. Samozrejme, hladiny by boli iné, ale zabránili by sme tým zanášaniu zdrže v Gabčíkove. Pretože gabčíkovská zdrž je veľmi veľká. Ak by bolo Vodné dielo Bratislava, tak by sa tie splaveniny, ktoré prichádzajú z Rakúska, uložili v malom priestore, odkiaľ by sa veľmi ľahko dali odstraňovať. A takisto v súčasnosti nie je po celý rok zabezpečená dunajská plavba do Bratislavy z Viedne ani z Budapešti. Keď vidím tú spústu kamiónov, prevažná väčšina z nich by mohla ísť na vodu a tým by sme dosiahli ekologickú dopravu, lebo jedna loď zoberie až 40 nákladných áut a využili by sme Dunaj ako dopravnú tepnu. Dunaj má aj štatút medzinárodnej rieky určenej pre dopravu materiálov. Pán prezident Zeman sa v tejto záležitosti angažuje veľmi rozumne, pretože postaviť kanál Dunaj – Odra – Labe je geniálny nápad našich predkov.

Myslíte si, že to aj niekam speje?

Viete, vo svete vládnu ekoteroristi a nie je to v poriadku, pretože oni vidia len svoje záujmy a nič iné.

Na tomto mieste pri poľskej obci Nowa Wieś sa uskutočnil v roku 1939 slávnostný výkop prieplavu Odra-Dunaj. Zdroj: Jaroslav Kubec/Wikipédia

Má podľa vás nejaký potenciál hydrotermálna energia? V Galante termálnou vodou kúria…

Určite. Robil som v tej záležitosti a odporúčal som využívať termálnu energiu, len na Slovensku sa nemáme na koho sa obrátiť. Nemáme ani jedného politika, ktorý by mal záujem o vodu. A nemáme nikoho, na koho by ste sa mohli obrátiť a požalovať sa, čo sa deje. Každý je len na tom svojom poli. Stratili sme ministerstvo vodného hospodárstva a dokiaľ nebude minister vodného hospodárstva, dovtedy bude veľmi zle, lebo vodné hospodárstvo je len takým apendixom, či už predtým ministerstva poľnohospodárstva, alebo dnes životného prostredia. Je to len apendix, nie rozhodujúci prvok. Posledným veľkým ministrom vodného hospodárstva bol pán Margetin. Veľkým vodohospodárom bol pán Hanus, bol podpredsedom vlády a tiež ministrom vodného hospodárstva. To boli ľudia, ktorí sa v tom vyznali. Teraz na ministerstve nemáme nikoho, kto by sa zaoberal vodou. A voda je dôležitý element, ktorý je nevyhnutne potrebné ovládať.

Končíme s výučbou vodohospodárov na Slovenskej technickej univerzite, do prvého ročníka sa nám neprihlási takmer nikto, to je niečo strašné. Slovensko bolo na špici, mali sme špičkových odborníkov, ktorí prehradzovali v Kanade… Pán Bór staval v Severnej Kórei. Ja som bol v Číne na pozvanie ministra stavebníctva, ktorý mal preštudované Gabčíkovo. Ten ma vyspovedal ako nikto. Majú tam obdobné plavebné komory ako v Gabčíkove, len päťkrát za sebou. A minister stavebníctva je odborník.

Tak by to malo byť.

Áno. Je odborník a má celý štáb odborníkov.

A aký je váš názor na politiku vo všeobecnosti?

Ja tvrdím, že mlynár má právo byť zamúčený, ale nesmie sa kúpať v múke. To vravel môj dedo a bol to veľmi múdry človek, tú vetu som si zapamätal. Ja som bol aj v politike, bol som členom národnej rady. Ľudia si prestali politikov vážiť. Je to sčasti zapríčinené nezmyselnými politickými aférami. Každý má právo osočiť druhého a to je nešťastie, pretože sme si prestali vážiť sami seba. Ani tí starí politici neboli svätí, ale vážili sme si ich. Politikom sa môže stať hocikto. Hocijaká pani, ktorá predtým bola v domácnosti, sa stane političkou a tvrdí, že je politička. Politik je niečo úplne iné. Musí myslieť dopredu, vážiť každé slovo, aby nebol prichytený pri nejakej hlúposti. Musí byť zásadový…

To je však ideál, niečo ako stopercentne účinný stroj.

Áno. Samozrejme, sto percent nikdy nie je, zato aj hovorím, že má právo byť zamúčený.

Donedávna ste ešte prednášali, napriek vysokému veku stále poskytujete rozhovory… Klobúk dole.

Nezaoberám sa smrťou, ona príde sama. Keď som tu, chcem byť právoplatným občanom a chcem vytvárať všetky náležitosti. Preto aj s profesorom Muchom robíme aj na tom VDB. Trápi nás, že sa na Slovensku nestavia ani jedno vodné dielo. Na to veľmi doplatíme, lebo tento rok už je prejavom tej suchoty, ktorá príde. Mali sme vybudované veľké množstvo závlahových stavieb, a teraz ideme tie stavby naprávať, ale predovšetkým potrebujeme vodu pre nízke prietoky, aby nemala 30 stupňov, aby nezdochýnali ryby. Napríklad vodné dielo Slatinka je potrebné pre Mochovce. Je tu skupina ľudí, ktorí nevedia, o čo ide, ale hovoria do toho a majú moc v médiách, nikto sa nepostaví proti nim a je to nešťastie. Takisto Tichý potok, čomu pán Kravčík zabránil. My čerpáme vodu zo Stariny, 140 metrov vyčerpáme hore a potom ich uvoľníme do Košíc, pričom v Prešove a Košiciach by mali byť zásobovaní z Tichého potoka. A nikomu neprekáža, že tá voda je drahá, keď sa musí prečerpávať. Voda by mala byť zadarmo, voľakedy vodné aj stočné stálo 90 halierov, lebo štát vodu dotoval. Teraz to stojí minimálne dve eurá. Potom sa divíme, že prídu hygienické problémy zo špinavých rúk. Tomu je potrebné nejakým spôsobom zabrániť. S vodou sa nedá kšeftovať.

Dnes je dotovaná solárna a veterná energia, navyše je tam veľká kolísavosť výkonu, keď nesvieti slnko, respektíve nefúka vietor. Zaznievajú hlasy, že cena energie je vysoká práve vďaka týmto zdrojom.

Solárna energia nie je ešte dostatočne preskúmaná, ale že je to drahé, to je jasné, pretože sa priživuje na tom určitá skupina ľudí. Vietor vyrába elektrickú energiu vtedy, keď fúka, nie vtedy, keď ju potrebujeme. A práve Vodné dielo Bratislava, ktoré by umožnilo postaviť prečerpávajúcu vodnú elektráreň v devínskom kameňolome, je najlepšia zásobáreň a akumulácia elektrickej energie. Tak ako máme prečerpávajúcu vodnú elektráreň Čierny Váh. Musíme využívať hlavne vodu, lebo je to nekonečný zdroj bez akýchkoľvek následkov. Elektrickú energiu máme drahú, pretože sme ju sprivatizovali. Je nešťastie, keď veľké štáty na nás prosperujú, všetok zisk ide do zahraničia. A privatizácia elektrární, ako bola urobená, je hanba. Je to zločin.

Slovenské elektrárne získali na Gabčíkove minimálne 40 miliárd korún od roku 1994, keď ho Moravčíkova vláda protizákonne sprivatizovala, pretože je to spoločný majetok s Maďarmi. My to rešpektujeme, lebo tvrdíme, že tá zmluva z roku 1977 platí. Odvtedy Slovenské elektrárne získali minimálne 30 miliárd korún. V roku 2004, keď elektráreň vrátili Vodohospodárskej výstavbe, preplácali však len 66 percent, 34 percent im zostalo až do minulého roku, keď slovenská vláda po rozhodnutí krajského súdu odobrala Slovenským elektrárňam prevádzku Vodného diela Gabčíkovo. A to je ďalších 10 miliárd, čiže neoprávnene získali 40 miliárd. Vodné dielo Gabčíkovo stálo 34 miliárd korún. Ja viem, že sú to iné cenové relácie, že liter mlieka stál korunu, ale je fakt, že z VDG zobrali 40 miliárd a dali ich Slovenským elektrárňam, ktoré si s nimi robili, čo chceli.

Ku kontaktu na vás som sa dostal cez vášho syna, ale priznám sa, že neviem, čím sa zaoberá. Padlo jablko ďaleko od stromu?

Môj syn je výpočtový pracovník. Aj moje vnúčatá robia v elektrotechnike a výpočtovej technike, len dcéra robí na ministerstve životného prostredia. Mám šťastie, že mám šikovné deti, vnukov a vnučku. Syn študoval na Slovenskej vysokej škole technickej elektriku a dcéra vodu, a dvaja vnuci študovali na STU elektriku a sú ítečkári, vystihli to. Jeden bol tri roky vo Švédsku, druhý v Belgicku.

V súčasnosti už pre vysoký vek neprednášate, máte nejaké hobby? Žeby záhradka?

Mám veľkú záhradu a, bohužiaľ, som na ňu sám. Je to drina, ale mám nádherné hrušky, slivky, krásne jablká. Dnes práve išla skupina ľudí okolo mojej záhradky v Bernolákove a hovorili: To je krásna záhrada. Ja som záhradkár 40 rokov. Snažím sa robiť v záhrade, kým mám príslušnú kondíciu a dokážem byť celý deň na slnku.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: rp
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Expert Čapo: Kríza na realitnom trhu sa prejavila aj v Bratislave. Reálne klesol dopyt

15:35 Expert Čapo: Kríza na realitnom trhu sa prejavila aj v Bratislave. Reálne klesol dopyt

Prepad cien z dôvody koronakrízy nehrozí, ale ich dynamický rast je na chvíľku minulosťou, hodnotí s…