Vláda uvalí nové dane a ekonómka Šichtařová je vo vare: Ešte môžete zaviesť daň z hlavy, daň z úmrtia, daň zo vzduchu...

12. 11. 2019 0:02

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Zastaviť dramatický nárast výdavkov by bolo ohromnou úľavou pre podnikateľov, živnostníkov aj zamestnancov, ktorí v súčte viac štátu odvedú, ako od neho dostanú. Tak komentuje Markéta Šichtařová skutočnosť, že aj napriek medziročnému nárastu príjmov českého štátneho rozpočtu o 88 miliárd korún vzrástol schodok v porovnaní s minulým rokom o 25 miliárd. Je presvedčená, že také zvyšovanie štátnych výdavkov nie je nutné a že ide len o kupovanie si hlasov voličov, nič viac. Ironicky k tomu poznamenáva, že už zostáva len zaviesť daň z hlavy, daň z úmrtia alebo daň zo vzduchu.

Vláda uvalí nové dane a ekonómka Šichtařová je vo vare: Ešte môžete zaviesť daň z hlavy, daň z úmrtia, daň zo vzduchu...
Foto: archív
Popis: Markéta Šichtařová, ekonómka a riaditeľka spoločnosti Next Finance s.r.o.

Za prvých desať mesiacov tohto roku skončil štátny rozpočet v schodku 19,6 miliardy korún (v prepočte 769 miliónov eur) na rozdiel od vlaňajšieho prebytku 5,7 miliardy korún (v prepočte 224 miliónov eur), a to napriek tomu, že jeho príjmová stránka zaznamenala medziročný rast o 88,3 miliardy korún (v prepočte 3,47 miliardy eur). Dal by sa nejakým prijateľným a čo najmenej bolestným spôsobom skrotiť dramatický nárast výdavkov?

Ale iste, že by sa dal skrotiť. Jednoducho by sa dali zbytočné výdavky zastaviť. Aké jednoduché, že?

Či by to bolo „málo bolestivé“? Ako pre koho. Tak napríklad pre ľudí, ktorí si zvykli na dotované cestovné, by to iste bez reptania nebolo. Naopak pre ľudí, ktorí celý ten systém platia, teda pre podnikateľov, živnostníkov, zamestnancov a tak ďalej, skrátka pre všetkých daňovníkov, ktorí v súčte viac štátu odvedú, ako od neho dostanú, by to naopak bola ohromná úľava.

Hlavne si nenechajme od nikoho nahovoriť, že také zvyšovanie štátnych výdavkov je nutné. Nie je! Je to len kupovanie si hlasov voličov, nič viac. Ekonomika rastie. Síce už nerastie tak ako vlani, síce už je vo fáze útlmu, ale dosiaľ sa ešte do recesie nedostala – takže medzi tempom rastu ekonomiky a tempom rastu výdavkov je zásadná disproporcia. Jednoducho v ekonomike rastie miera prerozdeľovania, miera vnútorného zadlženia a podiel štátneho sektora na úkor súkromného.

Prečo sa tak deje? Pretože ANO chce mať súčasnú tretinu hlasov. Nič viac, nič menej. Žiadnu ekonomickú potrebu za tým nehľadajte.

Vláda zatiaľ zvolila opačnú taktiku, a to ako ešte zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu. V Poslaneckej snemovni pretlačila tzv. daňový balíček, ktorým sa zvýši spotrebná daň z tvrdého alkoholu, tabaku a lotérií. Ďalej potom poplatok za vklad do katastra nehnuteľností sa zvýši z tisícky na dvetisíc korún (v prepočte 78,5 eur). Vyššiemu zdaneniu budú podliehať technické rezervy poisťovní. Vyčerpala už koalícia všetky možnosti alebo myslíte, že sa dá ešte niečo viac alebo novo zdaniť s výhľadom na zostavovanie ďalšieho štátneho rozpočtu na rok 2021?

Tak, samozrejme, ešte môžeme zaviesť napríklad daň z hlavy, daň z úmrtia, daň zo vzduchu, daň na 100 percent príjmov... Že to nemôže dlhodobo fungovať? To je predsa fuk, vláda rieši svoje prežitie od volieb k voľbám, nie to, aby krajina dlhodobo prekvitala.

Viete, čo ma naozaj „bavilo“? Zdôvodnenie ministerstva financií, ktoré bolo uvedené v tlačovej správe oznamujúcej zvýšenie spotrebných daní z tvrdého alkoholu, tabaku a lotérií. Bolo v nej doslova uvedené: „Zákon reaguje na rast dostupnosti návykových látok v dôsledku rastu životnej úrovne a predstavuje vypočutie dlhodobého volania zo strany ministerstva zdravotníctva a národnej koordinátorky pre protidrogovú politiku.“

V preklade: tá správa pôsobí, ako keby ministerstvo pojala túžba uchrániť verejnosť pred hroznými následkami popíjania alkoholu. Ponechajme bokom, že pokusy o potlačenie alkoholu napríklad v podobe prohibície sa v minulosti neosvedčili, akokoľvek pekne pre časť voličov vyzerajú. Tam, kde ich v minulosti zaviedli, sa vždy rozbujnel čierny trh a dochádzalo k poškodzovaniu zdravia metanolom, ktorý sa pravidelne rozšíril. To teraz nechcem rozoberať.

Ide o to, že toto „vysvetlenie“ snažiace sa argumentovať zdanlivým verejným blahom nemá nič spoločné s realitou: skutočnou motiváciou sú totiž stále napnutejšie verejné financie.

Ministerka financií Alena Schillerová vyhlásila, že na schôdzke, kde ODS zastupoval Zbyněk Stanjura a TOP 09 Miroslav Kalousek, dostala od opozície návrh, že prestane obštruovať daňový balíček, pokiaľ prejdú tri pozmeňovacie návrhy. Konkrétne išlo o to, aby sa nezdaňovali rezervy na životné poistenie, nezvyšovali dane z hazardu a poplatok za zápis do katastra nehnuteľností. Bol to od dvoch ešte stále najsilnejších pravicových strán, aj keď s TOP 09 už podľa prieskumu skoro vyrovnala krok Trikolóra Václava Klausa, rozumný kompromis alebo len záujem lobovať v prospech poisťovní a hazardu, ako to nazval šéf poslaneckého klubu ANO Jaroslav Faltýnek?

Škoda, že sa do jedného vreca hodil hazard a poisťovne. Pretože podľa mňa bol tento „obchod“ dobrý. Ale nie pre hazard, ale pre poisťovne. Vysvetlím.

Pokiaľ ide o zdanenie technických rezerv poisťovní, je to totiž vskutku neslýchané a ďaleko cez čiaru. Spočiatku to ešte vyzeralo, že vláda „len“ nepochopila, čo to „technické rezervy“ sú. Ľudia z odboru si totiž nedokázali vysvetliť, čo iné ako nepochopenie by vládu mohlo viesť k tomu, aby siahla na technické rezervy.

Alena Schillerová a Andrej Babiš

Alena Schillerová a Andrej Babiš. Zdroj: Hans Štembera

Postupne sa však ukazovalo, že tu o vecné argumenty vôbec nejde, že vláda týmto nesystémovým zásahom jednoducho len chce stoj čo stoj získať viac peňazí bez ohľadu na to, že ide o vysoko nemorálny zásah. Na poisťovne padla voľba zrejme preto, že finančné inštitúcie nemajú v očiach verejnosti často veľmi dobré meno, a vláda špekulovala s tým, že ľudia nepochopia, že sa v tomto prípade nesiaha na peniaze poisťovní, ale na peniaze ľudí – poistencov!

Tieto technické rezervy sa totiž vytvárajú na základe demografických tabuliek ako matematicky vypočítaný zdroj peňazí potrebný pre budúce výplaty poistných súm v životnom poistení, plus ako peniaze potrebné pre vyplácanie náhodných javov pri neživotných poisteniach. Majú teda celkom konkrétne stanovený účel: slúžia ako zdroj pre budúcu výplatu poistných plnení! Sú to v podstate peniaze nie poisťovní, ale sú to peniaze poistencov.

Je to analogické, ako keby sa siahlo na bankové vklady v bankách a tvrdilo by sa, že bankové vklady spravujú banky, preto ide o peniaze bánk, ktoré môžeme beztrestne zdaniť. Tak to nie je! Sú to peniaze klientov. Akurát v prípade poisťovní ide o budúce peniaze klientov, ktoré sa ešte len vyplatia. Bohužiaľ, klientom poisťovní to zrejme nedochádza a na to sa vláda spolieha.

Po schválení daňového balíčka poslanci už jednomyseľne odsúhlasili, aby sa od januára 2020 zvýšil rodičovský príspevok z 220- na 300-tisíc korún (v prepočte 11,8-tisíc eur). K tomu sa rozprúdila v diskusiách pod článkami na internete živá debata. Objavili sa návrhy, že rozumnejšia by bola zodpovedajúca zľava na dani, lebo potom by sa zvýhodnenie týkalo len rodín, z ktorých rodičia pracujú. Iní nadávali na to, že o 80-tisíc príde matka, ktorá si skôr vyčerpala príspevok 220-tisíc a išla do práce, zatiaľ čo iná s dieťaťom rovnakého veku, ale s pomalším čerpaním sa zvýšenia dočká. Nikdy sa nedá zavďačiť všetkým, ale je zvolená podpora mladých rodín tou najlepšou možnou alebo sa dalo postupovať ešte inak?

Myslím, že to nie je tá najlepšia možná podpora. Myslím, že lepšie by bolo bývalo v rovnakej výške rodiny podporiť zľavou na dani. Na tom, že by tým podporu získali ľudia, ktorí pracujú, nevidím nič zlé – práve naopak. Tiež by sa tým mohla vyriešiť tá námietka, že o 80-tisíc príde matka, ktorá si skôr vyčerpala príspevok 220-tisíc a išla do práce.

Skrátka vždy sa budem stavať za to, aby sa menej prerozdeľovalo. Dať niekomu 80-tisíc je prerozdeľovanie. Lepšie by bolo, keby si ľudia tých 80-tisíc zaslúžili tým, že napríklad matka je doma, otec pracuje a živí rodinu a môže si tých 80-tisíc odpočítať z daní. Tak v rodine zostanú peniaze, ktoré si táto rodina zarobila. Je to jednoducho spor medzi tým na jednej strane niekomu vziať a inému dať alebo na druhej strane zarobiť si a môcť si peniaze nechať. To druhé je jednoznačne ekonomicky aj eticky lepšie.

Strana súkromníkov Českej republiky v reakcii na to, že po tridsiatich rokoch slobodného podnikania nastalo obdobie, keď prvá generácia živnostníkov odchádza do dôchodku, razantne vyhlásila, že chce zabrániť tomu, aby ktokoľvek, či už živnostníci, alebo zamestnanci, bol odkázaný na žobrácke dôchodky. Nie je to však tak, že živnostníci majú jednoducho smolu, pretože síce odvedú na sociálnom poistení viac ako zamestnanci, ale za nich ešte odvedú 25 percent z vymeriavacieho základu zamestnávatelia, takže potom dôchodky živnostníkov nutne musia byť „žobrácke“, ako to Súkromníci nazývajú?

Viete, v štátnych dôchodkoch u nás niečo ako spravodlivosť v podstate neexistuje. A existovať ani nebude. Jediná spravodlivosť bude daná tým, že koľko si kto sám našetrí bez ohľadu na štát, toľko bude mať. Zvyknime si na túto myšlienku, od štátu radšej nečakajme nič.

V návrhu viacročného finančného rámca Európskej únie na roky 2021 až 2027 sa počíta v porovnaní so súčasným obdobím o 37 miliárd eur menej na politiku súdržnosti. Na pozvanie premiéra Andreja Babiša sa na Pražskom hrade zišli premiéri či zástupcovia vlád 17 členských krajín EÚ, tzv. Priatelia kohézie, a s výnimkou Talianska sa uzniesli na požiadavke, že je nutné v rámci celkového rozpočtu EÚ zachovať doterajší objem financovania kohéznej politiky z rokov 2014 až 2020. Treba aj naďalej pomáhať rovnakou sumou slabším členským krajinám EÚ doháňať silnejšie ekonomiky?

Môj – nepopulárny – názor znie, že dotácie slabým hospodársky rast nezvyšujú. Silní sa obetujú v prospech slabých pod vplyvom dojmu, že je to tak správne a že to slabí potrebujú. Ale to nie je ani správne, ani to slabí nepotrebujú, pretože táto forma dotácií, čiže kohézna politika, nesmeruje tam, kde by sa peniaze použili efektívne, kde by niečo efektívne vyprodukovali, ale tam, kam ich vláda nasmeruje. V realite sa tým odchyľujeme od najefektívnejšieho možného fungovania.

Ja považujem za žiaduce tieto dotácie zrušiť úplne. Som teda rada, že na politiku súdržnosti ide menej peňazí. Nemyslím si, že by nás to ako krajinu akokoľvek poškodilo.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Kto si myslí, že raz doženieme Nemcov v platoch, je naivný. Ekonómka Šichtařová dáva na stôl fakty

0:03 Kto si myslí, že raz doženieme Nemcov v platoch, je naivný. Ekonómka Šichtařová dáva na stôl fakty

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Nie je rozumné zavádzať digitálnu daň a už vôbec nie v rámci jednej kr…