Vitkovič: Sociálne balíčky sú úplne logická vec. Čudovať sa tomu môže len ten, kto verí v ideály, ktoré tu nikdy neboli

0
Marián Vitkovič, ekonóm (Autor: ReproFoto: Facebook/Marián Vitkovič)
Miera evidovanej nezamestnanosti je na historickom minime 5,5 percenta, ale čo to v praxi znamená a je to zásluha krokov vlády? 
 
Zásluha krokov vlády to v takejto ekonomike nebude, lebo to v podstate znamená, že Slovensko je na vrchole hospodárskej profilácie, ktorú tu máme od roku 2002. To znamená zapojenie akejkoľvek aspoň trochu kvalifikovanej pracovnej sily dosiahlo vrchol. Demografia je slabá a v podstate všetci, ktorí sú schopní spoľahlivo a zodpovedne pracovať, sa nejakým spôsobom zaradili do pracovného procesu. Je to, samozrejme, dané aj stále relatívne nízkou úrovňou miezd k produktivite. Málokto na Slovensku má ten luxus a môže si povedať, že pri našom málo štedrom sociálnom systéme bude čakať na to, aby sa nejako skokovo zvýšili mzdy zo dňa na deň, takže druhú prácu si musí tak či tak nájsť a špeciálne v odvetviach, ktoré nie sú vystavené globálnym trhom. To sú odvetvia vnútorných služieb, verejného sektoru, štátnej správy, zdravotníctva, školstva, v ktorých ľudia ešte pracujú inde popri svojom hlavnom zamestnaní. 
 
Je teda správnou cestou plánované zvyšovanie platov vo verejnej správe?
 
Nech už je vláda v akejkoľvek zostave a má akékoľvek úmysly, je správne, ak považuje za prioritu zvýšenie platov vo verejnej a štátnej správe. Mala by to považovať za prioritu, pretože sa jej to môže vypomstiť. Samozrejme, je to za podmienky, že možno dôjde časom k racionalizácii. 
 
Tento jav sa objavuje všade vo svete. Aj vo Veľkej Británii je rekordne nízka nezamestnanosť za posledných 30 rokov. Máme tu však rekordne nízku nezamestnanosť a zároveň máme stále infláciu, ktorá je vo vyspelých ekonomikách pod inflačnými cieľmi centrálnych bánk. Táto situácia vo veľkých ekonomikách nie je normálna z hľadiska klasickej ekonómie, pretože už dávno by mal tento globálny nedostatok kvalifikovaných pracovných síl tlačiť na vyšší rast miezd a tým pádom aj na infláciu, a to sa nedeje v USA, v Británii ani v iných západných štátoch. Vznikol tak paradoxný jav, v ktorom je trh práce na jednej strane prehriaty z hľadiska dopytu a na druhej strane globálna konkurencia aj tá mimoeurópska tlačí tak či tak na marže podnikov a na zisk, aby ten argument, že si nemôžu dovoliť také platové skoky, bol do istej miery aj relevantný. I keď vždy je tu súboj medzi výnosmi z kapitálu a mzdami. 
 
Neplatí už klasická Philipsova krivka, že pri určitej nízkej miere nezamestnanosti musí dôjsť k rýchlemu rastu cenovej hladiny, lebo mzdy zrejme rastú rýchlejšie, keď je nedostatok pracovných síl. Napríklad v Británii najnovšie seriózne výskumy ekonómov ukázali, že Philipsova krivka nebude fungovať pri predpokladanej 5,5-percentnej nezamestnanosti, ako sa ukazovalo, ale až pri troch percentách. Okrem toho je tu nesúlad medzi dopytovanými profesiami a ponúkanými kvalifikáciami, ale to sa časom utrasie. 
 
Máme na Slovensku ešte priestor na ďalší pokles nezamestnanosti?
 
Ak by na Slovensku išla ešte nejaká desatina alebo stotina percenta dole, tak ma to neprekvapí. Samozrejme, v štatistikách sú rozdiely, pokiaľ ide o disponibilné pracovné sily a uchádzačov, ktorí sú naozaj schopní nastúpiť do práce a sú evidovaní. To je veľký rozdiel, pretože veľa ľudí napríklad žijúcich v zahraničí nie je vôbec evidovaných, sú tu tiež extrémne bohatí, ktorí prácu nikdy hľadať nebudú a je tu tiež aj isté percento bezdomovcov, ktorí nemajú ani len občiansky. Preto hovoriť o zmysluplných číslach na Slovensku podľa úradov považujem za nezaujímavé pri takejto relatívne nízkej úrovni. Ďalší priestor pre znižovanie tu je, ale len štatisticky. Nič reálne to pre skutočnú alokáciu, konkurencieschopnosť a tlak na rast miezd nebude znamenať. Tento tlak príde len s aktívnejšími odbormi, ktoré na Slovensku nefungovali a nemohli fungovať desaťročia. 
 
Ak sa Slovensku podarí zostať v globálnych dodávateľských sieťach a zároveň rozširovať smerovanie výrob na viac stupňovosť. To znamená, nerobiť iba jednu alebo dve operácie v rámci montáže a logistiky, ale viacero. Slovensko nie je v situácii, že by rozhodovalo o tom, kde bude globálna konjunktúra. Aj čísla o nezamestnanosti a čísla ukazujúce počty ponúkaných miest beriem s rezervou. Nie je to niečo, čo by malo dramaticky nasmerovať situáciu hore alebo dole. 
 
Čo si myslíte o novom zákone, ktorý zakazuje prácu počas sviatkov? Nie je to pre ekonomiku škodlivé? Predseda SaS Richard Sulík sa pred Veľkou nocou napríklad pohoršoval, že nedostane teplé rožky a dodal, že každý sa môže slobodne rozhodnúť, či chce prácu, do ktorej musí ísť aj cez sviatky. 
 
Čisto z ekonomického hľadiska je to úplný nezmysel, pretože všetkým jedno-, dvoj-, trojzmenným subjektom, ktoré majú istý plánovaný objem výkonov a dodávok, majú zodpovednosť za zákazníkov, majú plánovaný objem predaja hrubých príjmov, hrubej marže a sú ešte aj v rámci nejakých nadnárodných koncernov, je to úplne ukradnuté. Oni si totiž prispôsobia svoje čísla aj náklady na pracovnú silu tomu, ako si to časovo naplánujú. Obchody potom budú mať jednoducho vyššie tržby pred sviatkami, než by mali bežne a tým sa to vykompenzuje. Ľudia kúpia a zjedia možno viac, ako by bolo treba, lebo sa predzásobia, aj keď úplne zbytočne. Nevidím v tomto žiaden problém. Ak má pán Sulík problém, že nedostane rožky, tak nech si kúpi domácu pekáreň a môže si tam piecť zdravé chlebíky. Principiálne toto isté platí aj pre priemysel. Oni veľmi dobre vedia, aké špeciálne úpravy, v ktorých krajinách platia a prispôsobia si celý systém aj logistiku. Na ekonomiku to nemá absolútne žiaden negatívny vplyv. Práve naopak. Niekto to berie pozitívne a tvrdí, že aj títo ľudia potrebujú voľno. Tieto ľudové argumenty nebudem rozoberať, ale je to asi pravda. Každopádne táto debata v dnešnom svete, kde globálne koncerny všetko riadia na mesiace a roky dopredu s absolútnou presnosťou, sú takéto argumenty ako z prípravky na základnú školu. 
 
Tento rok vraj majú v mnohých podnikoch na Slovensku platy narásť až o desať percent a viac sa má naplniť aj štátna pokladnica, a vláda chce investovať do ďalších sociálnych balíčkov. Je to správna cesta?
 
Určite by sa to dalo lepšie využiť aj na iné veci, ale vláda sa skladá z istých strán a vie, že na Slovensku v tejto politickej situácii sú skupiny rozdelené tak, ako to politicky vyhovuje a vie sa to manažovať. Dajú dôchodcom, regiónom, podporia niečo, čo voličov emočne osloví a myslím si, že je ťažké preskupovať voličov medzi stranami. Skôr ide o udržanie voličov, ktorí sú na takýto typ politiky koniec koncov zvyknutí posledných desať rokov, takže sa ničomu v tomto prípade nečudujem. 
 
Toto je trochu viac využitá stratégia, ktorú Orbán aplikoval v Maďarsku v posledných rokoch. Táto taktika sociálnych balíčkov nie je využitá extrémne, ale je stále viac používaná okato a populisticky. Ale populizmus máte v Európe všade, kam sa pozriete aj na Západe. Dlhodobo to nie je nič zázračné. Ak by sme mali ideálnu vládu, tak by robila len to, čo v budúcnosti posilní našu situáciu a pozíciu vo svete aj pre ďalšie generácie, ale ja takýchto božích ľudí nevidím nikde. Je to bežná taktika a dokonca si myslím, že ak by nastúpila akákoľvek iná vláda a zase by to nevedela robiť takto, ale robila by niečo úplne opačne, tak by veľmi rýchlo predčasne skončila. To už máme na Slovensku odskúšané. Nechcem byť cynický, ale nech akokoľvek počítate, tak tieto balíčky sú úplne logická vec. Čudovať sa tomu môže len ten, kto verí v ideály, ktoré tu nikdy neboli. 
 
Budú teda trvať sociálne balíčky naďalej aj po obmene vlády? 
 
Túto politiku nevieme zmeniť v rámci národného kontextu, pretože sme v integrácii a globálnom prostredí, ktoré určuje kto, prečo, načo, ako, kde, s kým, čo predáva a kupuje a vlády v podstate iba reagujú cez sito kadejakých regionálnych zoskupení, eurofondových úplatkov a ústupkov. Určite ste si všimli, že sa začína skracovať volebný cyklus. Predčasné voľby v Slovinsku a v Turecku hrozia rovnako. Kdekoľvek aj v západných krajinách môžu byť predčasné voľby, lebo sa chápe, že treba utiahnuť emócie a zaujať v predvolebnej kampani. Možno so starými aktérmi a starými blbosťami, ale hlavne zaujať pozornosť. Zatiaľ sme sa tomu vyhli, ale môžeme si to vyskúšať. Toto je však problém aj Bruselu, pretože nehovorí predstaviteľom krajín: „Tu, tu, tu a tu ste kradli a tu to robíte neefektívne.“ Potom každý môže povedať, že na to nikto nič nehovorí, keď sa ani Brusel neozve. 
 
Toto je najväčšia tragédia a myslím si, že aj dezilúzia spoločnosti. Keď sme robili veľké ústupky integrácii, tak sme si stále mysleli, že je to nejaký morálny imperatív, že keby niekto niečo aj povystrájal, tak dostane po hlave z Bruselu. Lenže to neprichádza a podobný bordel je všade vo svete. To je dôvod, prečo sa tu hrá na sociálne balíčky a na druhej strane sa hrá aj na určitú mieru cynizmu v spoločnsoti. Súhlasím s tým, že to, čo sa tu deje, nie je správne a neviem, kto by to tu mal momentálne riešiť rozumne a s reálnymi návrhmi. Mnohí stratili kompas, lebo si mysleli, že je zakotvený v lepších, vyspelejších, konzervatívnejších západných vzoroch, ale, bohužiaľ, nie je. 
 
Na východe Slovenska by mohla vyrásť nová automobilka z Číny. Pomohlo by to trochu vyrovnať hlboké ekonomické rozdiely medzi východom a západom Slovenska? Pomohla by piata automoblika Slovensku? 
 
Úprimne ma táto správa dosť ohromila a do istej miery aj rozosmiala. Pri obci Haniska sa ide kupovať 911 hektárov pôdy, ktorú vláda už zablokovala, aby nedochádzalo k špekuláciám pri výkupe. Firma, ktorá bola založená v obchodnom registri 18. 4. 2018, má jediného konateľa, bývalého šéfa spoločnosti MH Manažment, ktorá nahradila Fond národného majetku. Pôda, 911 hektárov pri Košiciach tesne vedľa VSŽ znamená buď dve, alebo tri obrovské logistické centrá, alebo prestrlenú úvahu o tom, čo všetko tam vlastne príde. Teoreticky by mohla prísť automobilka z Číny, ktorá sa snaží výrobu alokovať aj v Európe. Ak tam aj príde takáto investícia, je otázne, či tam nájde kvalifikovanú pracovnú silu. Posledné strojárske podniky, ktoré mali kvalifikovaných ľudí na východnom Slovensku, skončili okolo roku 2010 a Východoslovenské strojárne sú v konkurze od roku 2013 a pomaly dochádzajú aj ľudia. Zvyšok je vo VSŽ, ale ostatné fabriky na východe takmer zmizli. Takže, kde tých ľudí (do novej fabriky) naberú? Neviem o tom, že by tu niekde čakalo 5 000 kvalifikovaných ľudí vhodných na vyššiu technologickú výrobu napríklad v automobilovom priemysle. Sú tam nezamestnaní ľudia, len či sú to práve takíto ľudia. To si nemyslím. Kým by si ich vychovali, tak by to trvalo päť až sedem  rokov. 
 
Firmy aj Slováci momentálne ťažia z lacných pôžičiek. Aktuálne sa napríklad nové hypotéky priemerne predávajú za ročný úrok 1,64 percenta, v susednom Česku je to o percento viac. Môžu takéto výhodné pôžičky narobiť problémy, keď už dnes čelí exekúcii na Slovensku viac ako milión ľudí? 
 
To je komplexná vec. Zadlženie obyvateľstva je niečo, čo sme v minulosti nepoznali. To sa uvoľnilo v posledných desiatich rokoch a tým, že išli dole úrokové sadzby, sa to rozbehlo ešte viac. Úrokové miery nemajú prečo rásť a obzvlášť v Európe. ECB nevie, čo má robiť, lebo inflácia je nízka. Nemyslím si, že by banky zhoršili podmienky napriek novým reguláciám, ktoré majú začať platiť. Každopádne je hypotekárny boom na Slovensku vyčerpaný. Nemyslím si, že toľko ľudí bude brať hypotéky, nech už budú akékoľvek sadzby. Skôr by sa malo regulovať to, aby išlo o klasické hypotéky, aby sa nekombinovali hypotéky a spotrebiteľské úvery, čo sa veľmi často robí. 
 
Na celom svete rastú ekonomiky a objavujú sa názory ekonómov, podľa ktorých nás čakajú ešte tri úspešné roky, ak teda dovtedy nevypukne obchodný konflikt medzi Spojenými štátmi a Čínou. Súhlasíte s týmto tvrdením? 
 
Napriek tomu, že viem, ako sa dajú donekonečna vyrábať bublinové dojmológie v menovej politike, tak trojročnú konjunktúru globálneho rastu nevidím ani náhodou. Budem za mainstreamového táraja, keď poviem, že ak toto vydržíme ešte rok, tak to bude zázrak. To je môj názor, nič viac. Nevidím priestor na to, aby sme túto hru hrali ešte viac ako rok, ak vôbec. Nechcem robiť zlého proroka či strašiť ľudí, ale tri roky ani pri najlepšej vôli. 
 
Pokiaľ viem, tak sa v ekonomike hovorí o sedemročných cykloch rastu, po ktorých prichádza kríza. Teraz je to od krízy už deväť rokov a stále sme svedkami rastu. Prestali platiť tie klasické ekonomické cykly alebo sa umelo natiahli? 
 
Mnohí ekonómovia, ktorí majú rozum, na tieto veci ani nereagujú, pretože sa z verejnej fiškálnej či monetárnej debaty vypli. Chcem povedať, že toto sa už ťahá z posledných síl. Hrať sa na predpovedanie zlomu je zbytočné, pretože kapitálové trhy a nahromadené masy likvidity peňazí desaťročia akumulované v rukách pár tisícov ľudí na svete si žijú svoj vlastný život. To nemá s reálnou ekonomikou nič spoločné. To je len o tom, že si hovoria: Hráme sa a chceme sa hrať ešte viac, pretože aj tak nemáme kam tie peniaze dávať.
 
- Reklama -