Varovanie ekonóma: Padá poistka vašej slobody. Štát a zločinci budú vedieť všetko. EÚ má plán, ako vám brať hotovosť, už prebehla príprava

20.8.2017 11:00

ROZHOVOR Proti obmedzovaniu hotovostných platieb vystupuje Juraj Karpiš, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz a autor ekonomického bestselleru Zlé peniaze – sprievodca krízou. Hotovosť je podľa neho pre ľudí stále poistkou pred zlovôľou štátnej moci, navyše používaním platobnej karty za sebou človek zanecháva elektronickú stopu, ako keby sa pri každom nákupe identifikoval občianskym preukazom. Hrozí, že zhromaždené informácie budú štátni úradníci predávať rôznym skupinám, či už sú to politici, alebo kriminálne živly.

Varovanie ekonóma: Padá poistka vašej slobody. Štát a zločinci budú vedieť všetko. EÚ má plán, ako vám brať hotovosť, už prebehla príprava
Foto: Veronika Žilková
Popis: Juraj Karpiš, analytik inštitútu INESS

Európska komisia ukončila konzultáciu na tému obmedzenia platieb v hotovosti a budúci rok by mala zverejniť posúdenie vplyvu a zavedenie následných krokov. Čo si myslíte o tomto zámere obmedziť hotovostné platby na úrovni Európskej únie, keď už v rámci väčšiny členských krajín podobné opatrenia platia?

Nie je to najšťastnejší zámer, sám považujem hotovosť za jeden z legitímnych nástrojov, ako používať peniaze. Tu štát ako monopolný emitent peňazí prostredníctvom centrálnej banky zneužíva svoje dominantné postavenie a rozhodol sa, že svojim spotrebiteľom odoprie jednu z foriem peňazí. Navzdory tomu, že v niektorých krajinách ľudia stále uprednostňujú hotovosť, štát sa rozhodne, že im ju zakáže. To sa mi nepáči. Keby bola možná menová konkurencia, súkromná emisia, tak ten, kto by peniaze poskytoval, by si to nedovolil a nenútil by ľudí používať len niektoré formy peňazí. Existujú síce krajiny, kde sa hotovosť používa už len v menšej miere, ale k tomu dospeli spotrebitelia vlastným rozhodnutím. A to je niečo úplne iné, ako keď im to niekto zakáže.

Tou krajinou s bezhotovostnou ekonomikou myslíte Švédsko, kde frčí výstižný slogan Hotovosť potrebuje len tvoja babka a bankoví lupiči?

Áno, sú tým známe predovšetkým severské krajiny. Ich obyvatelia majú oveľa väčšiu dôveru v inštitúcie a v súvislosti s tým aj dôveru používať elektronické peniaze v oveľa väčšej miere ako hotovosť. Preto tam veľká časť ekonomiky už funguje bez hotovosti. Ale hotovosť je pre ľudí stále poistkou pred zlovôľou štátnej moci, a teda aj pred tým, čo s peniazmi robia centrálne banky.

Čo môže toto Európskou komisiou chystané opatrenie znamenať pre občanov Európskej únie?

Znižuje im to mieru slobody používať peniaze tak, ako by sami chceli. Štát ich bude nútiť používať viac elektronické peniaze. Samozrejme, že elektronické peniaze majú svoje výhody, z hľadiska niektorých transakčných nákladov je ľahšie platiť elektronicky ako v hotovosti, ale majú aj svoje nevýhody v tom, že zrazu musíte niekomu dôverovať. A síce v tom, že za sebou zanechávate elektronickú stopu, čo znamená, že si treba uvedomiť, že vždy, keď niekde niečo platíte kartou, tak je to vlastne, ako keby ste sa pri nákupe identifikovali občianskym preukazom. A aj keď ľudia obvykle nerobia zlé veci, nemyslím si, že by boli radi, keby ukazovali svoj občiansky preukaz pri každom nákupe a k týmto údajom sa mohol niekto dostať.

Druhá vec je, že hotovosť sú skutočné peniaze, zatiaľ čo peniaze na účte v banke sú len pohľadávkou voči tej banke. A to je zásadný rozdiel. Navyše hotovosť má vyššiu mieru spoľahlivosti – v prípade, že sa bankový systém opäť dostane do problémov – ako peniaze v banke. Pretože banka môže skrachovať, štát môže vyhlásiť bankové prázdniny alebo sa môže stať čokoľvek iné. Takže medzi hotovosťou a peniazmi v banke vidím rozdiel aj ako v druhu peňazí. Keď centrálne banky alebo štáty budú tento druhý druh peňazí zakazovať, budú ľudí nútiť používať rizikovejšiu formu peňazí.

Ako obmedzenie alebo zrušenie hotovostných platieb poslúži štátu?

Z makroekonomického hľadiska vnímam dve základné motivácie štátu. Tá prvá súvisí s poslednou krízou, keď štáty zistili, že to nemajú pod kontrolou, že bankový systém, ktorý dlhodobo chránia, je do tej miery prerastený a nezdravý, že v prípade, že príde recesia alebo hospodárske spomalenie, bankový systém kolabuje. Centrálne banky použili už všetky možné nástroje na záchranu bankového systému a zistili, že keď sa úroky dostanú dostatočne nízko k nule, tých nástrojov už im veľa nezostáva a musia ísť do tzv. záporných úrokov. To znamená, že banky už museli za svoje zostatky platiť centrálnej banke nejaký negatívny úrok. V správe Medzinárodného menového fondu o efektivite negatívnych úrokov, ktorá vyšla minulý týždeň, sa píše, že negatívne úroky fungujú, kým nedosiahnu 75 až 200 bázických bodov, to znamená približne mínus jedno až dve percentá. Potom prestanú fungovať, pretože banky, domácnosti aj firmy si peniaze začínajú vyberať v hotovosti, aby sa bránili tomu, že musia platiť za to, že si držia peniaze na účte. A v tejto správe sa dokonca uvádza, že zákaz vydávania bankoviek vyššej hodnoty a obmedzovanie používania hotovosti vedie k vyššej účinnosti týchto negatívnych úrokov. Takže to vnímam v kontexte chystania sa na ďalšiu krízu, aby centrálne banky mali tvrdšiu kontrolu nad ľuďmi. Teda aby ľudia, podniky a banky nemohli utekať k hotovosti a brániť sa opatreniam centrálnych bánk, ktoré spočívajú v tom, že si banky berú kúpnu silu z ich peňazí, aby ich motivovali viac utrácať. To je ten dôvod.

A druhý dôvod je, samozrejme, fiškálny, pokus obmedziť používanie hotovosti je snahou získať viac na daniach, pretože sa tým obmedzí možnosť obchádzať dane v sivej alebo v čiernej ekonomike.

Sú obavy z možného zneužitia dát, ktoré vytvárajú stopu o finančnom živote každého z nás, opodstatnené?

Žijeme v krajine, kde ľudia nemajú stopercentnú dôveru vo fungovanie štátnych orgánov a v to, že štát nebude zneužívať informácie, ktoré zbiera, proti svojim občanom. Príkladov z našej minulosti – a nie takej dávnej – je dosť. Napríklad premiér našej krajiny použil v predvolebnej kampani proti svojmu politickému konkurentovi informáciu z daňového úradu. Ak sa toto môže stať s daňovými informáciami, tak sa to môže stať aj s akýmikoľvek inými informáciami. Keď budú mať banky všetky informácie o všetkých finančných transakciách ľudí, vzniká obrovské riziko zneužitia. A aby ste ma presvedčili, že ich štát bude dokonale chrániť, bude vás to stáť mnoho úsilia. Myslím si, že tieto informácie budú extrémne hodnotné a budú predávané štátnymi úradníkmi rôznym skupinám, či už sú to politici, alebo kriminálne živly. Čiže toho by som sa obával. Keď sa koncentruje veľké množstvo takých dôležitých informácií, treba neustále počítať s tým, že sa niekde nájde slabé miesto, kadiaľ tie informácie budú unikať. Podľa mňa to nie je nutné a myslím si, že neexistuje žiadny legitímny dôvod, aby sme toto riziko podstupovali.

Obmedzovanie alebo dokonca rušenie hotovostných platieb vraj môže byť aj prípravou na intenzívnejšie zdanenie majetku. Ako by sa to mohlo uskutočňovať?

To trochu súvisí s negatívnymi úrokmi. Keď zabránite ľuďom držať svoje úspory v hotovosti alebo si ich vybrať z bánk a nechať si ich ako hotovosť, máte väčšiu kontrolu nad tými úsporami a môžete si z nich zobrať toľko, koľko chcete. Jeden príklad: Desať rokov od začiatku krízy máme v Európe nulový základný úrok. Ak príde budúci rok ďalšia kríza, tak bude snaha tlačiť úroky na mínus dve-mínus tri percentá. A banky budú nútené preniesť tento náklad už aj na klasických sporiteľov. Ale ľudia nie sú hlúpi, a len čo uvidia, že banka im uvalí mínus jednopercentný úrok na bežnom účte, peniaze si jednoducho vyberú a týmto spôsobom sa budú brániť pred tým negatívnym úrokom. A práve tomu má zabrániť snaha obmedziť používanie väčších bankoviek alebo väčšieho množstva hotovosti, aby nebolo možné uniknúť z tohto štátom kontrolovaného systému.

Už pri dnešných úrovniach mínus 0,4 percenta, čo musia platiť banky Európskej centrálnej banke za svoje nadbytočné rezervy, banky uvažovali, či by ich nevyšlo lacnejšie, keby vybudovali nejaký obrovský trezor, tam si peniaze, ktoré by si vybrali z centrálnej banky, uložili, čím by ušetrili tie 0,4 percenta. Ak by to bolo jedno, dve alebo tri percentá, tak by takáto operácia bola ešte ziskovejšia. A práve preto došlo aj k zrušeniu 500-eurovej bankovky, lebo keď sa zruší 500-eurová bankovka, tak sa päťkrát zvýši požiadavka na veľkosť úložného priestoru, ktorý slúži na úschovu tej hotovosti. Takže to je taký nepriamy proces zvyšovania nákladov pri úteku k hotovosti.

Samozrejme, nesmieme zabúdať ani na to, že sa dá v prípade potreby uvaliť aj daň na vklady v bankách. Už jedna krajina eurozóny (Cyprus) zaviedla opatrenie, že z vkladov na účte nad určitú hranicu sa platí desaťpercentná daň. Podľa mňa je to príprava na chvíle, keď príde ďalšia kríza. Ak by bola naozaj zlá, tak by som čakal, že štáty siahnu aj po takomto opatrení.

Považujete hlavné argumenty na obmedzenie hotovostných platieb – zabrániť financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí – za dostatočné zdôvodnenie toho, aby zasiahlo všetkých občanov Európskej únie?

Sú to zástupné argumenty. Poukazuje na to nielen správa Medzinárodného menového fondu, ale aj to časovanie vzniku diskusie. Diskusia vznikla so zavedením záporných úrokov a nesúvisí s rastom kriminality. Treba povedať, že doterajšie teroristické útoky boli extrémne lacné a dali by sa financovať aj cez desaťeurovky, takže tento argument nie je úplne legitímny. No a hoci je najčastejšou vražednou zbraňou na Slovensku nôž, tak nikto pri zmysloch nebude zakazovať používanie nožov. Existujú efektívnejšie spôsoby boja proti kriminalite a proti terorizmu. Napríklad krajiny, ktoré stále používajú vo veľkom hotovosť alebo majú minimálne obmedzenia používania hotovosti, nepatria medzi krajiny s vyššou kriminalitou alebo s vyššou mierou terorizmu. Spomeniem len Švajčiarsko. Vo Švajčiarsku si stále môžete kúpiť auto za deväťdesiattisíc frankov v hotovosti a nikto sa vás nepýta, kde ste tú hotovosť zobrali, a nikto vám nerobí problémy. Napriek tomu švajčiarska polícia funguje pomerne efektívne a tamojšia miera aj ekonomickej kriminality je výrazne nižšia ako na Slovensku.

Zaregistrovali ste úvahy, že by sa zaviedla povinnosť nahlasovať peňažnú hotovosť, ak by presiahla nejakú stanovenú sumu?

S touto informáciou som sa doteraz nestretol. Ale na Slovensku už máme pomerne prísne obmedzenia, že napríklad podnikateľské subjekty nemôžu vykonávať hotovostné platby nad päťtisíc eur, fyzické osoby nad pätnásťtisíc, čo je podľa mňa dostatočne prísne.

V jednom z vašich publikovaných textov som si prečítal výzvu, že hotovosť si zaslúži ochranu. Kto ju môže alebo má chrániť a môže ju vôbec niekto zachrániť?

Ten tlak na obmedzenie hotovostných platieb prichádza z centrálnych bánk, ktoré potrebujú hotovosť zrušiť predovšetkým preto, aby sme sa museli zúčastniť toho ich monetárneho experimentu. Ale hoci sú banky nezávislé, tak v praxi politický tlak funguje. Klasické demokratické nástroje by mali fungovať aj v tomto procese a voliči by mali prestať voliť takých svojich zástupcov, ktorí takéto opatrenia podporujú alebo obhajujú. Iný nápad, než ísť touto klasickou demokratickou cestou, bohužiaľ, nemám. Ale sčasti sa všetko to, o čom som hovoril, dá v malom robiť aj na individuálnej úrovni. Treba premýšľať nad tým, kedy človek používa platobnú kartu. Alebo koľko peňazí má uložených v konkrétnej banke, ktorá sa môže dostať do problémov, či nemá zmysel, ak má človek peňazí viac, rozložiť si vklady do viacerých bánk alebo v rôznych menách napríklad mimo Európskej menovej únie. Užitočné môže byť naučiť sa pracovať s kryptomenami predtým, než to človek bude naozaj potrebovať. Takže argumenty, ktoré som uvádzal, sa dajú používať aj na individuálnej úrovni. Len sa tam človeku nepodarí prispieť k systémovej zmene.

Čo si myslíte o objavujúcich sa scenároch, že bude hotovosť úplne zakázaná, že nedôjde len k obmedzeniu hotovostných platieb? Ako by to mohlo v praxi vyzerať?

V strednej a východnej Európe, teda v postkomunistických krajinách, máme ešte hotovosť radi a využívame ju vo veľkej miere. A ako hovoril jeden z našich ministrov, ešte pred pár rokmi bola doba platieb cash. Aj naši politici hotovosť využívajú vo veľkej miere, takže podľa mňa sa úplne zakázať v našom regióne nedá a bol by som nerád, keby sa hotovosť zakázala. Na druhej strane vývoj napríklad v Číne, kde začali nedávno vo veľkej miere používať platby smartfónom napríklad cez Alipay alebo WeChat, ukazuje, že sa spotrebitelia môžu rozhodnúť. Ale že to nebude ani tak tým, že sa zmenia zákony alebo že sa niečo zakáže, ale že sa zmení celé prostredie platieb, že sa kartové spoločnosti dostanú do veľkých problémov, keď o ne ľudia nebudú mať záujem a elektronické platby sa budú uskutočňovať na obrovskej softvérovej platforme, kde momentálne vznikajú. Ale to je trošku iná téma. Ešte by som sa úplného zákazu hotovosti minimálne v našom regióne neobával.

Viac o Jurajovi Karpišovi TU.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Škoda, že tu nemáme radar USA. Rusko a Nemecko? Predtým Ribbentrop-Molotov, dnes Nord Stream, hovorí Tomáš Pojar

10:20 Škoda, že tu nemáme radar USA. Rusko a Nemecko? Predtým Ribbentrop-Molotov, dnes Nord Stream, hovorí Tomáš Pojar

ROZHOVOR Český diplomat, bezpečnostný analytik a prorektor vysokej školy CEVRO Institut Tomáš Pojar …