Václav Klaus sa pre PL rozohnil: Západné kaviarne začali útok na Trumpa. Plot na našich hraniciach by mi neprekážal. A toto vám poviem k Sorosovi

4.2.2017 11:00

ROZHOVOR Trump a celý Západ zažíva to, čo Česká republika už od novembra 1989, teda kritiku kaviarenských intelektuálov a demonštrácie proti výsledkom slobodných volieb. Parlamentným listom to v rámci rozhovoru pre reláciu PL TV Horúca téma povedal exprezident Václav Klaus. „V USA a celom západnom svete nastal nástup neuveriteľného ataku na Trumpa. Amerika a západný svet sa stali takou Českou republikou," hovorí bývalá hlava štátu u našich západných susedov.

Václav Klaus sa pre PL rozohnil: Západné kaviarne začali útok na Trumpa. Plot na našich hraniciach by mi neprekážal. A toto vám poviem k Sorosovi
Foto: Hans Štembera
Popis: Václav Klaus
Pán prezident, horúcou témou súčasnosti je nový prezident USA. Donald Trump. Mnohých šokoval jeho nástup svojou razanciou, s ktorou podpisuje jeden exekutívny príkaz za druhým, a najvýraznejšia kritika sa na jeho hlavu zniesla za dočasné pozastavenie migrácie z niektorých krajín. Vzbúrila sa aj časť diplomatov, podľa ktorých to po celom svete vyvoláva protiamerické reakcie. Nepojal to Trump v úvode príliš razantne?
 
Nechcem hovoriť za Trumpa, ale v tom, čo ste povedali, ma zaujala jedna myšlienka - nástup Trumpa. Ja by som to skoro obrátil. Mne sa zdá, že nastalo niečo iné. V USA a celom západnom svete nastal nástup neuveriteľného ataku na Trumpa, čo sú dve úplne odlišné veci.
 
Zdá sa, že Amerika a západný svet sa stali takou Českou republikou, kde my už štvrťstoročie poznáme, že je neuveriteľný atak médií a istých verejných intelektuálov, akademického sveta, kultúrnych celebrít proti štátu, proti autoritám a politickým špičkám. My v tom svete žijeme 25 rokov a sme trošku odolní. Teraz to zrazu vzniklo na Západe a Západ je z toho úplne vyplašený. Opäť sa ukázalo, že tie tzv. politicky korektné sily sveta sa dokážu spojiť proti komukoľvek, kto robí nejakú razantnú, rozumnú politiku.
 
To súvisí s prieskumom, ktorý sa v týchto dňoch v USA objavil. Podľa neho Trump trhol rekord nad svojimi predchodcami, lebo sa vraj znepáčil väčšine, asi 51 percentám Američanov už v prvých ôsmich dňoch vo funkcii. Kým trebárs Clinton, Bush alebo Obama túto hranicu dosiahli až po stovkách dní...
 
Takým prieskumom ja neverím, rovnako ako neverím prieskumom u nás. Poznám zase iný prieskum, keď sa väčšina Američanov prihlasuje k tomu opatreniu na 120 dní zabrzdiť prístup ľuďom zo siedmich viac-menej mimoriadnych, extrémnych krajín. Ukázalo sa, že všetci u nás jačia, a väčšina Američanov je ´za´.
 
Navyše sa potlačuje, že týchto sedem krajín vybrala Obamova administratíva. Obama už chcel niečo také zaviesť, nedostal sa k tomu a Trump to teraz urobil. Je to falošný krik, falošná vec a ja s tým nemôžem súhlasiť.
 
Pred chvíľou ste podali určité porovnanie so situáciou v ČR. Myslíte si, že budú protesty a hlasná kritika trvať po celý čas Trumpovho mandátu?
 
Mám strach, že áno. Trvalo to celý čas môjho žitia v politike a pražské i všetky s nimi spojené kaviarne, newyorské a washingtonské, budú túto tému mať tiež. Tí ľudia totiž nič iné nemajú a zúfalo potrebujú človeka, ktorý ide s jasnou, zreteľnou a ľuďom zrozumiteľnou politikou. Oni ho potrebujú, aby ho mohli atakovať. Bez toho by nemali čo robiť.
 
V celom zástupe miest po Spojených štátoch sa konali protitrumpovské demonštrácie už odo dňa inaugurácie. Veľakrát išlo o celkom ostré akcie s vytlčenými výkladmi a horiacimi autami. V súvislosti s týmito demonštráciami sa čas od času objavuje meno George Soros, ktorému je pripisovaná väčšia či menšia zásluha na týchto protestoch. Čo si vy o tom myslíte?
 
Neviem, ja pána Sorosa naozaj absolútne nemám rád, ľudsky, osobne. Niekoľkokrát som sa s ním stretol a totálne nesúhlasím s jeho postojmi k svetu, s názormi na politiku, s názormi na súčasný svet. Ale že by som mu zasa podsúval, že má prsty vo všetkom, to neviem, či môžem potvrdiť. Nemám k tomu žiadny silný názor, žiadnu informáciu.
 
Keď ale hovoríte, že to boli násilnícke protesty, kde došlo k najrôznejším zapaľovaniam toho či onoho, to len ukazuje, že išlo o demonštrácie tých, ako oni sami seba považujú, skutočných demokratov. Oni si myslia, že toto k demokracii patrí, oni si myslia, že nie je potrebné rešpektovať výsledok volieb. U nás schwarzenbergovskí podporovatelia tiež nechceli prijať výsledok volieb, čo o nich niečo vypovedá. Ale čo Soros, neviem...
 
 
Ľudia skandujú počas demonštrácie proti imigračnému výnosu nového amerického prezidenta Donalda Trumpa na medzinárodnom letisku v Indianapolise. Zdroj: TASR
 
Čo hovoríte na argumentáciu v zmysle, že za to môže sám Trump, lebo sa správa nerozvážne, šialene, brutálne atď.?
 
Trump za to, samozrejme, môže, ale v zmysle, že sa správa tak, ako sa správať chce, a robí tak, ako je presvedčený, že je správne.
 
Ešte k Sorosovi. Uvádzate, že neviete, ako je to s jeho úlohou pri protestoch. Máte pocit, že sa jeho úloha preceňuje alebo sa mu pripisuje niečo, čo on nerobí?
 
Nie, on vďaka množstvu svojich peňazí šíri po svete prostredníctvom najrôznejších NGO (neziskových mimovládnych organizácií - pozn. red.) a ním financovaných inštitútov či dokonca škôl určité idey, ktoré sú v totálnom rozpore s mojimi ideami, ale že by som vedel, že zorganizoval protest vo Philadelfii alebo v Los Angeles, to zase neviem.
 
Ešte späť k Donaldovi Trumpovi. Ten zrejme chce naplniť svoj možno najznámejší sľub, teda vybudovanie múru na hranici s Mexikom. Prezident Spojených štátov za to čelí kritike, a to aj zo strany politikov z Európy. Šéf Európskej rady Donald Tusk sa domnieva, že Trumpova Amerika je pre Európu rovnakou hrozbou ako Rusko alebo Čína. Ako to okomentovať?
 
Pre mňa je pán Tusk hrozbou pre Európu a všetci v Poľsku pochopili, že je hrozbou pre Poľsko, nezvolili si ho a vybrali inú vládu. Tusk pre mňa nie je žiadnym argumentom. Ale pozrite sa, čo je ten múr iného než striktné vymedzenie hraníc? Som úplne presvedčený, že svet potrebuje hranice. Nedá sa žiť vo svete bez hraníc a len romantici, ktorí snívajú o nejakom celosvetovom spoluobčianstve, si myslia, že to nie je potrebné. Podľa mňa sú hranice východisková entita ľudskej komunity, vždy boli; a ak bude ľudstvo ľudstvom, vždy ich bude musieť mať.
 
Amerika má hranice s Mexikom a ukazuje sa, že sú deravé, dlhé a nie je možné ich jednoducho ustrážiť patrolujúcimi vojakmi. Preto zvolia inú metódu vymedzenia hraníc a do toho im nemám čo hovoriť. Ak by si vedeli ustrážiť hranicu bez múru, nech to robia. Ak to nejde inak, nech to robia takto. Hranice obhajujem zásadným spôsobom.
 
Nie je múr príliš extrémne riešenie?
 
Izrael robí najrôznejšie múry a neoznačujeme to za extrémne riešenia. My sme žili v komunizme a ja hovorím, že sme žili vo svete bez hraníc, lebo železná opona nebola hranica, to bolo niečo iné. My sme snívali o tom, že bude zlikvidovaná železná opona a vzniknú normálne priechodné a definované hranice s možnosťou vytiahnuť z vrecka pas, stráviť tam dve minúty a ísť ďalej. To bol náš sen v komunistickej ére. Naším snom v žiadnom prípade nebolo žiť vo svete bez hraníc, ako to dnes niekto vysvetľuje.
 
Ak sa valia nonstop do Ameriky tisíce, desaťtisíce, státisíce Mexičanov a ďalších Juhoameričanov cez túto hranicu, tak má Amerika právo to riešiť. Zdá sa mi fascinujúce, že mexický prezident, aspoň som to čítal, pripraví asi 50 miliónov dolárov na advokátov, ktorí budú obhajovať pozície mexických migrantov v Spojených štátoch. Neviem si predstaviť, že by sme ako štát hájili našich migrantov. Nevidím dôvod, prečo by český štát mal obhajovať niekoho, kto sa dobrovoľne rozhodne odísť pracovať do Tramtárie, to je biznis a pre mňa je to falošná hra.
 
O budovanie múrov či plotov sa hovorilo tiež hlavne v Európe pre migračné vlny a odporcovia týchto opatrení používali prirovnanie s Berlínskym múrom.
 
Berlínsky múr bol naozaj niečo iné. Ten oddeľoval dva politicky a ideovo nezmieriteľné systémy. To, že jeden z nich bol v princípe neprijateľný a ľudia sa z neho pokúšali utekať, je jasná vec. V každom prípade išlo o individuálny exodus, a my sme svedkami niečoho úplne iného. Sme svedkami masovej migrácie, čo je iný fenomén. My sme to s pánom doktorom Weiglom v našej knižke nazvali sťahovanie národov. Je to organizované a niečo úplne iné, než sa konalo počas obdobia múru v Berlíne.
 
Boli by ste za prípadné vybudovanie múru či plota pozdĺž časti českej hranice, ak by hrozilo, že migračné vlny zasiahnu aj našu krajinu?
 
Neviem, ako vy potrebujete prechádzať hranice v šumavských lesoch či v Krušných horách. Ja osobne nepotrebujem prechádzať cez šumavské vrcholky, mne stačí použiť normálnu cestu, kde môžu byť jasne definované hranice. Takže by ma nejaký plot naozaj netrápil. Opakujem, že po ňom nevolám, a dúfam, že Európa zmúdrie a zarazí migráciu na vonkajších európskych hraniciach, ale dáky plot by mi nijako neprekážal. Nepotrebujem prechádzať po turistických chodníkoch, pokojne prejdem cez oficiálne prechody.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Radim Panenka
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Kiska, Skripaľ, bombardovanie Juhoslávie. Miloš Zeman na PL znovu mnohým zdvihne mandle

0:00 Kiska, Skripaľ, bombardovanie Juhoslávie. Miloš Zeman na PL znovu mnohým zdvihne mandle

ROZHOVOR Šéf NATO Jens Stoltenberg sa správa alibisticky, keď sa snaží ospravedlňovať bombardovanie …