VIDEO Predseda židovskej obce Rintel: Keď sa niekomu nepáči politik, tak často je automaticky označený za žida. Aj ľudia sa nás pýtajú, ktorí politici sú židia

9.11.2018 0:00

ROZHOVOR Množstvo antisemitských útokov rastie, nemyslím si však, že je viac antisemitov, skôr povzbudení niektorými politikmi vyjadrujú svoj názor hlasnejšie. Niektorí starší ľudia z našej komunity sa doslova rozklepali, keď videli po voľbách v parlamente stranu, na ktorej čele stojí človek, ktorý sa necháva oslovovať vodca. Prečo ľudia nadávajú na židov? Lebo potrebujú vinníkov. A židia v slovenskom parlamente? Dočítate sa, že ich je tam dnes aspoň tridsať, hovorí predseda predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Igor Rintel. Pre Parlamentné Listy opisuje, ako je to dnes s diskrimináciou židov, čo hovoria na ĽSNS, definíciu antisemitizmu z dielne SNS, ale aj aktuálnu situáciu v Izraeli.

VIDEO Predseda židovskej obce Rintel: Keď sa niekomu nepáči politik, tak často je automaticky označený za žida. Aj ľudia sa nás pýtajú, ktorí politici sú židia
Foto: Dominik Foldes/TASR
Popis: Igor Rintel predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike

Ste predsedom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. Čo si pod tým má laik predstaviť?

Treba povedať, že Ústredný zväz židovských náboženských obcí je židovská cirkev. Ten názov je trochu zvláštny. Vznikol v roku 1945 uznesením vlády, pretože po holokauste sa vrátili židia na Slovensko a bolo potrebné vytvoriť nejakú organizáciu. Vznikol teda ústredný zväz, ktorý je de facto židovská cirkev len s komplikovaným názvom. My sme aj chceli tento veľmi neprirodzený názov zmeniť, ale je ukotvený v mnohých zákonoch, vyhláškach, takže technicky je to nerealizovateľné. 

Koľko ľudí sa dnes u nás hlási k židovstvu, respektíve vyznáva židovskú vieru?

Podľa našich odhadov je dnes na Slovensku asi päťtisíc židov. Sčítania ľudu ale ukazujú nižšie počty. Dôvod je ten, že mnohí ľudia sa boja verejne prihlásiť k židovstvu. Sú účastníci židovského života, cítia sa byť židia, ale nechcú byť na žiadnych zoznamoch. Posledné „zoznamy židov“ sa robili v roku 1942 a ľudia na tých zoznamoch neskončili práve najlepšie. 

Registrované cirkvi na Slovensku dostávajú na svoje fungovanie od štátu príspevky. Týka sa to aj židovskej cirkvi, i keď je pomerne málo početná?

Tieto príspevky nie sú viazané na počet členov. Štát prispieva na činnosť ústredia cirkvi a na platy duchovných. Tieto podmienky spĺňame.

Na Slovensku sa majorita obyvateľstva hlási ku kresťanstvu a dalo by sa povedať, že naša spoločnosť je v náboženských otázkach pomerne konzervatívna. Má to na židovskú komunitu a jej vnímanie v očiach majority nejaký vplyv?

To vnímanie je rôzne. Musím povedať, že vzťahy, ktoré my máme s kresťanskými cirkvami sú veľmi korektné a dobré. Z našej strany k tomuto nemôže byť ani slovo výhrady. Samozrejme, keď komunikujeme s kresťanskými cirkvami, sú oblasti, kde nemôžeme diskutovať, ako otázky o základných dogmách viery a náboženstva ako takého. To máme každý svoje a nemôžeme o tom diskutovať. Potom sú otázky, kde môžeme diskutovať, ale zrejme sa nezhodneme, napríklad názory na históriu. Ale potom je tu veľká oblasť otázok, o ktorých hovoríme a zisťujeme, že naše odpovede na nich sú v princípe zhodné. 


Predseda ÚZŽNO Igor Rintel Autor: DF

Toto sme ale hovorili iba o ostatných cirkvách. Ak sa však pozrieme na slovenskú spoločnosť skôr tak všeobecne, je voči židom dostatočne tolerantná?

Ak to napríklad porovnáme s Európou, som presvedčený, že situácia na Slovensku je omnoho lepšia ako v mnohých európskych krajinách, najmä Francúzsku či Belgicku. Na druhej strane vždy bude časť obyvateľstva, ktorá bude mať antisemitský postoj. Zoberme si trebárs články na internete na niektorých serveroch a pozrime sa na diskusiu. Je úplne jedno, o čom článok je, či ide o povodeň, zemetrasenie, najneskôr v šiestom až desiatom diskusnom príspevku sa dozvieme, že za všetko môžu židia. Tu sa ukazuje tá časť obyvateľstva, ktorá vždy bude v každej krajine. Ale verím, že je to menšina. Je však pravda, že po posledných voľbách, keď sa do parlamentu dostala fašistická strana, tak vo virtuálnom priestore pribudlo veľmi veľa antisemitských útokov. Nemyslím si, že takýchto ľudí je viac ako predtým, len podpora ich názoru poslancami parlamentu, ktorí ho zdieľajú, im otvorila priestor, aby svoje názory šírili. 

Nedávno sa aj minister spravodlivosti Gábor Gál vyjadril, že nenávistných prejavov v súvislosti s antisemitizmom pribúda výrazne nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Čím si to vysvetľujete?

Pribúda ich veľmi radikálne. Našťastie, Slovensko je na tom medzi krajinami Európskej únie takmer najlepšie, ako som už hovoril, a tieto útoky sú u nás najmä na poli internetu. Keď ale prídem na nejakú židovskú inštitúciu v Paríži, tak sa cítim ako na vojenskej základni. Niekoľkostupňové pancierové dvere, ochranka so samopalmi, to je tam už bežná súčasť objektov židovských komunít. Dúfam, že na Slovensku k tomuto nikdy nedospejeme. Výrazne však stúpa nie domáci antisemitizmus, ale importovaný, najmä z moslimských krajín. Aj tá ochrana v Paríži je tam pre útoky primárne zo strany moslimských antisemitov. Čiže aj to je zrejme dôvod, prečo u nás je to lepšie, lebo mi tu takýto importovaný antisemitizmus nemáme. 

Hovoríte o stúpajúcej miere antisemitizmu zapríčinenej migráciou z moslimských krajín. Zohráva však úlohu aj nárast sily krajne pravicových politických subjektov v Európe?

To ide ruka v ruke. To, čo sa stalo dnes štandardom na poli vyjadrení politikov, by si tu ešte pred niekoľkými rokmi žiaden politik nedovolil. A otvára to hranice aj pre bežných ľudí, ktorí si povedia, že ak to môže politik, môžem aj ja. 

Fotografia z nemeckého protestu proti antisemitizmu Zdroj: TASR

Spomínali ste, že mnohí židia sa verejne nechcú ku svojej viere hlásiť a už ste aj načrtli historický dôvod. No existuje týchto dôvodov viac? Stretávajú sa židia u nás aj v bežnom živote aj s nejakou formou diskriminácie? 

Na jednej strane je tu tých spomínaných 80 rokov skúseností s komunizmom a fašizmom. Ale stáva sa aj dnes, že keď je nejaké prepúšťanie v zamestnaní, tak židia vo firme sú prví v poradí. To sú ale veci, ktoré sa nedajú preukázať, lebo to nikdy nie je oficiálny dôvod. No aj preto napríklad židia nemajú veľmi tendenciu pracovať v štátnej správe, v súkromnej sfére tento problém nie je. Rozdiely sú ale aj v tom, či žijete vo veľkom meste, alebo menšej obci. Ja som vyrástol v Topoľčanoch, kde som bol jediné židovské dieťa a „užil“ som si tam teda veľa. Napádali ma na ulici, vykrikovali na mňa, bežne sa ma ostatné deti pýtali, či je pravda, že máme doma skrine plné peňazí. Niekedy, keď dnes čítam rôzne antisemitské príspevky, tak akoby my sme mali vyvracať nejaké tvrdenia a nie, že ich autori by ich mali dokazovať. Najmodernejší takýto príbeh je dnes na Slovensku, že židia organizujú migráciu. 

Slovo žid sa dnes často používa aj v pejoratívnom kontexte a mnoho ľudí sa stále oháňa frázami ako „židia vládnu svetu“, miliardár George Soros je tiež mnohými vnímaný ako veľký zlý žid. Prečo vôbec židovstvo vnímajú mnohí v takom negatívnom svetle?

Pretože ľudia potrebujú vinníkov a židia sa stali univerzálnymi vinníkmi. Keď sa vám zle darí, chcete z toho niekoho obviniť. A prečo práve židia? Je za tým celý historický voj antisemitizmu, no veľmi ťažko môžem vysvetľovať iracionálne názory iných ľudí. Často sa stretávam s absolútne kurióznymi dezinformáciami, ktorým niektorí veria. Raz sa ma jeden vysokoškolsky vzdelaný človek s úplnou vážnosťou opýtal, či je pravda, že židia preto, že sa pri modlení kníšu, majú všetci jednu nohu kratšiu. Takýchto otázok dostávame naozaj veľmi veľa, kde sa postaví nezmyselný konštrukt a my to máme vyvracať. To je akoby ste boli v včera v obchode a ja vás dnes obviním, že ste ukradli čokoládu. Len ťažko sa vám to bude vyvracať, lebo v tom obchode ste skutočne boli a videli vás tam. No a teraz dokážte, že ste tam nič neukradli. Na tomto princípe je postavená väčšina antisemitských teórií. Zvláštne je aj to, že keď sa niekomu nepáči politik, tak často je automaticky označený za žida, aj keď to nie je pravda. Je úplne kuriózne, ako sa na nás občas obracajú ľudia, aby si potvrdili, či niektorý politik je žid. Na takéto otázky však nikdy nedávame odpoveď, lebo tá prináleží iba tomu konkrétnemu človeku, o ktorého ide. Keď bola premiérkou Iveta Radičová, dostali sme množstvo otázok, či je židovka. So židovstvom nemá nič spoločné, ale je to jej vec, aby sa vyjadrila. Akonáhle je niekto vnímaný negatívne, tak často je to skrátka preto, že je žid. Hádam ani nie je na Slovensku politik, ktorý by počas svojej kariéry nebol niekým označený za žida.

Ako vnímate fakt, že v národnej rade dnes na Slovensku sedia aj ľudia, ktorí sa netaja antisemitskými názormi?

Tie prejavy tam sú, ale stále väčšina politických strán takéto prejavy nemá. Naopak parlament sa snaží, čoho dôkazom je aj definícia antisemitizmu, ktorá je dnes na stole a ktorá svedčí o tom, že národná rada tú situáciu vníma. 

Keď ste ale po parlamentných voľbách po prvý raz videli výsledky a už bolo jasné, že sa do národnej rady dostala aj krajná pravica, aké pocity to vo vás vyvolalo?

Niektorí starší ľudia z našej komunity sa doslova rozklepali. Vidiac niektorých poslancov v takmer gardistických uniformách, vidiac stranu, na ktorej čele stojí človek, ktorý sa necháva oslovovať vodca a ktorej členovia obdivujú Hitlera, sa báli, že sa nám vracia fašizmus. Ja stále verím, že Slovensko je normálna demokratická krajina a tento fašizmus ostane len okrajový a nebude sa rozrastať. 

Marian Kotleba, šéf strany ĽSNS Zdroj: TASR

Už sme načrtli tému definície antisemitizmu, ktorá dnes leží na rokovacom stole v národnej rade. Stotožňujete sa s touto definíciou, ako je dnes napísaná v pracovnom znení?

Keby definíciu antisemitizmu robilo desať ľudí, vyjde nám desať rôznych definícií. Na tejto definícii sa ale zhodli členské štáty Európskej únie, takže keď ide o konsenzus, ja tvrdím, že je to dobrá definícia, lebo je konsenzuálna.

Nemôže sa takáto definícia v konečnom dôsledku otočiť proti vašej komunite? Už dnes sa ozývajú názory, že ukotvením definície antisemitizmus štát de facto stavia židov nad iné menšiny...

Tí, ktorí sú antisemiti, budú rovnakí antisemiti bez ohľadu na to, či prijmeme túto definíciu alebo nie. Nepribudne ani jeden, nanajvýš dostanú do rúk nový argument na zdôvodňovanie svojho antisemitizmu. Myslím si, že jej prijatím z antisemitizmu neubudne, ale ani nepribudne. Keď sa pozrieme na prax súdov, máme tu na jednej strane zákony proti extrémizmu, no zároveň nemám pocit, že by sa nejako uplatňovali. Je možné, že prijatie definície pomôže súdom pri rozhodovaní, ale myslím si, že má skôr deklaratívny charakter a ukazuje, že Slovensko sa hlási k nejakým hodnotám.

Komunikuje sa dnes téma židovstva politicky dostatočne? Venujú jej politici z vášho pohľadu adekvátny priestor a cítite sa byť z ich strany dostatočne zastúpení?

My nepotrebujeme ako komunita politické zastúpenie a nemáme ani o žiadne záujem. Naopak niekedy by sme boli radšej, keby sme boli na politickej úrovni menej komunikovaní. Keď je niekedy témou dňa v parlamente ochrana židov, tak si hovorím, preboha, prestaňte nás chrániť a nebavte sa o nás. Židia sú malá skupina a nikdy nebudú mať na Slovensku politické zastúpenie. Židia sú pravicoví aj ľavicoví, volia rôzne strany a neexistuje univerzálny židovský volič. Myslím si, že v súčasnom parlamente každá strana, okrem tej jednej, dostala nejaké židovské hlasy. V novinách sa dnes dočítate aspoň o tridsiatich členoch parlamentu, že sú židia, to je úplný nezmysel. Ja sa len bavím na tom, že im gratulujeme k vstupu do židovskej obce, aj keď ani oni a ani my nevieme o tom, že by vstúpili. 

Igor Rintel Autor: DF

Hovorili ste, že najsilnejšou platformou, kde sa u nás najčastejšie stretávame s rôznymi prejavmi nenávisti voči menšinám, je dnes internet. Dá sa efektívne bojovať proti takýmto prejavom? 

Podľa mňa nie. Efektívny spôsob, ako vzdorovať týmto útokom, je len jeden. Osobnosti, ľudia, ktorí sú vnímaní ako mienkotvorné osoby a majú vplyv, by mali viac vyjadrovať svoje názory, aby ukázali, že táto nenávisť nepramení z názoru väčšiny. Ale, samozrejme, nemôžeme zablokovať internet. 

Využívate aj vy napríklad platformy sociálnych sietí na to, aby ste naopak šírili pozitívny obraz o vašej komunite? 

Máme svoje kanály, ale náš dosah je ďaleko menší ako dosah médií, kde si ľudia môžu prečítať skutočne rôzne aj negatívne názory. Často si všímam, že rôzne médiá o rôznej udalosti píšu inak, ale to je údel demokracie. Pre nás je podstatné, že oficiálne autority, predseda vlády, prezident, poslanci vo vzťahu k tomuto fenoménu vystupujú a za to som vďačný.

Prejdime ešte do zahraničia. Ako vnímate fakt, že vo svete sa debatuje o uznaní Jeruzalema ako hlavného mesta Izraela a viaceré štáty už tam presunuli svoje ambasády? A prečo je vlastne pre židov dôležité, aby bol Jeruzalem uznaný hlavným mestom?

To je nezmyselná debata, pretože Jeruzalem je hlavným mestom Izraela. V Jeruzaleme sídlia všetky štátne orgány a chodia tam všetky oficiálne návštevy. Bolo to tak aj historicky a nič na tom nezmení, že nejaký veľvyslanec sedí niekde inde. Ak sa veľvyslanci na Slovensku rozhodnú sedieť v Prešove, nerobí to z Prešova hlavné mesto.

Potom ako USA premiestnili svoju ambasádu, strhli sa konflikty, v ktorých sa spŕška kritiky zniesla aj na Izrael za to, že pri nepokojoch strieľal do Palestínčanov ostrými nábojmi. Aký je váš názor na túto záležitosť?

K tomu presťahovaniu musím povedať, že Spojené štáty majú jednu budovu v Tel Avive a jednu v Jeruzaleme. O tom, že ambasáda bude v Jeruzaleme, sa rozhodlo ešte za prezidenta Clintona, takže prezident Trump nevymyslel, že teraz sa ambasáda bude sťahovať, iba povedal, že toto už urobené rozhodnutie nebude viac odďaľovať, ako to bolo doteraz. Druhá vec je, že celé sťahovanie bola iba výmena dvoch tabuliek a vôbec nič sa reálne nezmenilo. To sú iba symboly. Boli nejaké nepokoje, ale sme tam, kde sme boli aj predtým, vôbec nič sa nezmenilo. 

Je niečo, čo by ste odkázali Slovákom za židovskú obec?

Každý musí žiť podľa svojich názorov, takže žiadny veľký odkaz nemáme. Sme takí istí občania Slovenska ako ostatní. Moji predkovi sú na Slovensku minimálne 250 rokov, môj materinský jazyk je slovenský a cítim sa byť Slovákom. Možno na margo antisionistických vyjadrení by som chcel vysvetliť, že sionizmus je o tom, že židia by mali odísť do Izraela a nemali by žiť v diaspóre. To znamená, že najväčší sionisti na Slovensku sú nakoniec fašistické spolky, lebo tie by určite súhlasili s tým, aby sme sa odtiaľto vysťahovali.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Dominik Földes
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Cenzúra je späť. Nové metódy, technicky prepracované. Google, médiá, mládežníci, opísal presne expert

0:00 Cenzúra je späť. Nové metódy, technicky prepracované. Google, médiá, mládežníci, opísal presne expert

ROZHOVOR Nehoráznosť, orwellovské praktiky. Korporáciami najatí mládežníci, ktorí obmedzujú názory t…