V Smere vraj vedeli, že Kiska do toho nepôjde. Zatlačili na neho, aby nekandidoval, tvrdí Baránek

24.5.2018 0:01

ROZHOVOR Chystá sa Andrej Kiska spraviť to, čo svojho času vyviedol voličom Radoslav Procházka? Nie je vstup do straníckej politiky časovo náročnejší než prezidentský úrad a ktorej strane by pomohlo, keby sa k nej Kiska pridal? Na tieto a ďalšie otázky sa Parlamentné Listy pýtali analytika Jána Baránka.

V Smere vraj vedeli, že Kiska do toho nepôjde. Zatlačili na neho, aby nekandidoval, tvrdí Baránek
Foto: TASR
Popis: Andrej Kiska počas vystúpenia v parlamente.
Poradca Andreja Kisku a jeden z dvoch ľudí, s ktorými prezident ráta aj po odchode z funkcie, Rado Baťo v rozhovore pre Denník N uviedol, že „pre ideologickú vojnu môžeme mať problém zostaviť vládu bez Smeru či SNS“. Nie je to náznak, že napriek tvrdeniam o potrebe vlády bez Smeru by sa Kiska a ľudia okolo neho v prípade volebného úspechu mohli pridať na stranu Smeru? Tak ako to spravila Sieť. 
 
Je. Zaiste, že je, ale ide podľa mňa skôr o nechávanie si otvorených dverí pre všetky možnosti. Tak by som to definoval. Na druhej strane treba povedať pravdu, že naším politickým národným športom je vymedzovať sa sto rokov pred voľbami, kto s kým nemôže ísť do prípadnej koalície.
 
Toto tu ostalo ešte od Mečiara, keď to malo, samozrejme, opodstatnenie a odvtedy médiá aj politici nejakým spôsobom živia tento trend, že hovoria vopred, s kým určite do koalície nepôjdu a potom zrazu bum a všetci sú prekvapení. Napríklad najnovšie teraz Béla Bugár. Nepripisoval by som tomu  zásadnejšiu váhu, lebo strana ešte neexistuje ani sa neumiestnila vo voľbách.
 
Skôr ma zaujalo Baťovo vyjadrenie s ideologickou vojnou. Lebo Smer je paradoxne do istej miery orientovaný konzervatívne a SNS zase kresťansky konzervatívne. Čo tým chcel teda Baťo povedať, že by sa k nim pridali z ideologického dôvodu? Lebo Kiska sa mi nezdá byť takto orientovaný, a preto tomuto vyjadreniu celkom dobre nerozumiem.
 
Keď Andrej Kiska oznámil, že už nechce opätovne kandidovať na post prezidenta, tak v príhovore vravel, že chce mať viac priestoru na rodinu. Nie je ale vstup do straníckej politiky ešte väčším záväzkom, ktorý si vyžaduje ešte väčšiu angažovanosť, a teda aj menej súkromia? 
 
Časovo je (vstup do straníckej politiky) minimálne rovnako náročný ako výkon funkcie prezidenta a politický boj medzi stranami je ešte väčší, ako zažil on s expremiérom Robertom Ficom, keď ešte stál na čele vlády. Ja som však od začiatku tomuto jeho dôvodu s rodinou neveril a tvrdil som, že je to len zástupný dôvod. 
 
Čo očakávate, že Kiska oznámi koncom roka? Vznik novej politickej strany alebo vstup do nejakého už existujúceho subjektu? 
 
Subjektov chce vzniknúť viacero, a preto neviem vylúčiť, že vstúpi do nejakého, ktorý medzitým vznikne. Bolo by to v podstate aj jednoduchšie, keby mu už teraz chystali subjekt, do ktorého by on potom vstúpil. Tento postup sa preto nedá vylúčiť a v podstate je to aj jedno. Určite by Kiska nevstúpil do niektorej zo „starých“ strán, ako je SaS či OĽaNO, to určite nie. Či mu medzi tým pripravia stranu a on do nej vstúpi, alebo začne v novembri zakladať novú stranu a zbierať podpisy, to je úplne jedno. 
 
Meno prezidenta sa skloňovalo aj pri vzniku hnutia Progresívne Slovensko, ktoré má podľa májových prieskumov podporu, ktorá zatiaľ nestačí na vstup do parlamentu. Pomohlo by PS, keby sa k nim pridal Kiska? 
 
Samozrejme, že pomohlo, ale to mi vôbec nesedí s tým, čo povedal Rado Baťo. 
 
Politológ Miroslav Kusý v nedávnom rozhovore pre Parlamentné Listy uviedol, že Smer nebol dosť dobre pripravený na rozhodnutie prezidenta Kisku opätovne nekandidovať. Súhlasíte s týmto tvrdení? 
 
Nemyslím si to, pretože v Smere to podľa mňa vedeli, že to povie. Vedeli to z dôvodov, ktoré vedia oni a o ktorých viem aj ja, o ktorých sa povráva a špekuluje. Jednoducho ho podľa mňa zatlačili, aby nekandidoval, ale na sto percent to, samozrejme, nedokážem potvrdiť. 
 
Je správne, že sa prezident ešte počas výkonu svojho mandátu stavia celkom jasne na stranu opozície a otvorene vyhlasuje, že chce byť aj po odchode z funkcie protiváhou politike Smeru?
 
Prezident by nemal byť protiváhou žiadnej politickej strany, pokiaľ bola legitímne zvolená do parlamentu. Tak ako sa mi nepáčilo, že neprijal zástupcov ĽSNS, aj keď boli legitímne zvolení do parlamentu, tak sa mi teraz nepáčia ani takéto jeho vyjadrenia, lebo prezident má byť prezidentom všetkých. Je to tak v ústave. Vymedzovať sa znamená zaujímať vyslovene politické postoje a prezident by sa mal takýmto postojom vyhýbať. Mne sa takéto jeho vymedzovanie dlhodobo nepáči. 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Tomáš Pilz
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Bilčík zo Spolu: V poslednom čase je oveľa viac počuť tých, ktorí spochybňujú slovenskú zahraničnú a európsku politickú orientáciu

0:01 Bilčík zo Spolu: V poslednom čase je oveľa viac počuť tých, ktorí spochybňujú slovenskú zahraničnú a európsku politickú orientáciu

ROZHOVOR V parlamentných voľbách v roku 2016 kandidoval za stranu Sieť, z ktorej po vytvorení terajš…