Donald Trump na prekvapenie mnohých vyhral. Čakali ste to? Paul Craig Roberts varoval pred volebnými machináciami. Takže to bolo pomýlené varovanie? Alebo elity vzali Trumpa na milosť? Či ako to podľa vás bolo?
Znie to v danej chvíli asi nepresvedčivo, ale na rozdiel od mnohých mojich priateľov, o nepriateľoch ani nehovoriac, som tento výsledok skôr očakával. Zároveň som si však dokázal predstaviť, v závislosti od zmenených okolností, aj opačný scenár. Ale potom, keď Trumpovi nezabránili, aby sa prebojoval do finále záverečného súboja o Biely dom, vo mne presvedčenie, že sa stane prezidentom, jednoznačne prevážilo. Pokiaľ ide o volebné machinácie – nemožno vylúčiť, že navzdory presvedčivému víťazstvu Donalda Trumpa k čiastkovým volebným podvodom došlo. Veď o volebných prístrojoch evidujúcich hlasy pre Clintonovú aj po stlačení tlačidla Trump vyšlo doteraz už niekoľko článkov. Na celkovom výsledku to však nič nezmenilo. Možno aj preto, že aspoň časť vami spomínaných elít si zvolenie Donalda Trumpa v zásade priala. Vysvetlím neskôr.
Dobre. Čo teda môžeme po jeho nástupe do úradu očakávať? Bude skutočne taký razantný, ako sľuboval v kampani? A v čom sa jeho spôsob výkonu funkcie bude najmarkantnejšie líšiť od toho, keby vyhrala Hillary Clintonová?
Je neľahké v tejto chvíli odhadnúť, koľko predvolebných sľubov splní. Veď, pravdupovediac, ani nevieme, čo z toho myslel vážne a čo nie. V každom prípade podmienkou, aby splnil do bodky všetko, čo v kampani sľuboval, je spolupracujúci Kongres a administratíva, ktorá mu nebude hádzať polená pod nohy. Nebude to teda mať rozhodne jednoduché. Pokiaľ ide o druhú otázku: Myslím si, že nie je až také dôležité, či a ako by sa od seba líšili spôsobom výkonu funkcie, ale to, čo by v praxi presadzovali. Trump si nemôže dovoliť politiku podobnú tej, ktorú by presadzovala šialená Killery. Jeho voliči, vkladajúci do neho nemalé nádeje, by mu to nikdy neodpustili.
Čo z jeho sympatického národne-konzervatívneho a antiglobalizačného programu bude nakoniec Trump reálne presadzovať, to sa ešte len ukáže. V tejto chvíli je najdôležitejšie, že sa prezidentkou nestala Hillary Clintonová. To, že sa do Bieleho domu nebude sťahovať jedna z najodpudivejších tvárí súčasnej americkej politickej scény, arogantná, mocichtivá, pomstychtivá bisexuálka, dôvodne podozrivá z mnohých závažných zločinov a schopná rozpútať celosvetový vojnový konflikt, je nielen pre mňa skutočnou úľavou. Bez Trumpa by nikdy k jej porážke nedošlo, ostatní republikánski kandidáti na pomyselný politický trón v USA na to nemali gule.
Niektorí prezentujú Donalda Trumpa ako „poslednú vzburu bieleho heterosexuálneho kresťanského muža“. Dá sa to týmto spôsobom opísať? Čo jeho úspechu najviac pomohlo? Navzdory všetkým médiám, prieskumným agentúram, celebritám, „osobnostiam“, akademikom, veľkým sponzorom…
Áno, aj takto sa dá pozerať na Trumpovo víťazstvo. Navzdory jeho nie vždy príťažlivým charakterovým vlastnostiam sa mu tým, ako otvorene o mnohých problémoch súčasnosti hovoril, podarilo získať na svoju stranu azda všetky skupiny amerických občanov, ktorým sa prieči multikultúrna ideológia, politická korektnosť či zjavné nepriateľstvo Obamovho režimu voči tradičnej rodine či kresťanstvu.
Vami spomínaná mediálne-kultúrna „americká kaviareň“ podporujúca Hillary však k Trumpovmu úspechu paradoxne prispela. Predsa každý, kto má zdravý rozum a pripojenie na internet, si musel už dávno všimnúť, ako „médiá hlavnej stoky“ manipulujú a klamú. Trávil som volebnú noc ich sledovaním. Nedalo sa prehliadnuť, ako sa v priebehu sčítania hlasov menil výraz na tvári prítomných presstitútov zo štábov CNN (čiže Clinton News Network) alebo našej „verejnoprávnej“ ČT. Úchvatný zážitok. Napokon fenomén ČT by si od niekoho na to povolaného zaslúžil podrobnejší komentár. Alebo vám azda nepripadá smiešne, ako sa v jednej malej gubernii „slobodného sveta“ robila kampaň za zvolenie Hillary Clintonovej?
Čo môžeme teraz od Trumpa očakávať v zahraničnej politike vo vzťahu k Európe, Rusku, Blízkemu východu a Číne? Veríte, že by napríklad zásadne „osekal“ NATO alebo sa len zmierni konfrontačný štýl voči Rusku? Vojna proti Rusku teda nakoniec nebude?
V tejto oblasti som viac-menej presvedčený, že Trump svoje predvolebné slová dodrží. Bude hľadať spoločnú reč s ostatnými mocnosťami, Rusko nevynímajúc. Samozrejme, za predpokladu, že sa mu podarí zabrániť infiltrácii vojnou posadnutých neokonzervatívcov do svojej budúcej administratívy. Ak uspeje, potom je víťazstvo Trumpa v prezidentských voľbách víťazstvom nás všetkých aj bez ohľadu na to, či zvíťazí aj na iných frontoch.
Očakávate, že Trump urobí niečo zásadné v oblasti takzvanej kultúrnej vojny: v otázke potratov, gender ideológie, homosexuálnych manželstiev…
Ak to urobí, vojde do dejín ako skutočný kontrarevolucionár. V každom prípade sľúbil, že uprázdnené posty na najvyššom súde – hovorí sa až o troch – obsadí ľuďmi formátu nedávno zosnulého Antonina Scaliu. Aj preto si získal podporu konzervatívnych kresťanov volajúcich po zásadnom posune smerom k ochrane nenarodeného života a tradičnej rodiny. Zároveň prisľúbil zrušiť takzvaný Johnsonov dodatok, daňovo trestajúci tie náboženské spoločnosti, ktoré verejne zaujímajú politické stanoviská. Sľúbil ďalej ukončiť financovanie potratovej organizácie Planned Parenthood, ktorej záujmy dlhodobo zastupuje porazená Hillary. V prípade jej zvolenia sme si mohli byť istí tým, že presadzovanie konzervatívnych postojov k rodine či ochrane ľudského života by bolo ešte ťažšie, ako je to dnes. Preto je pre mňa nepochopiteľný postoj niektorých verejne známych kresťanských aktivistov či politických analytikov, že oni by Trumpa nikdy nevolili.
Obmedzí Trump zásadne imigráciu?
Keby v otázke imigrácie zostal nečinný, veľmi by si tým u svojho elektorátu ublížil. Ale bez ohľadu na to, aké praktické výsledky dosiahne, tak už len samotný fakt, že sa prezident USA neklania bôžikovi multikulturalizmu a dialógu s „náboženstvom mieru“, je povzbudením pre každého, komu nie je ľahostajná civilizačná a kultúrna identita vlastného národa a štátu.
Aké to bude mať dôsledky na Nemecko a na politiku EÚ, ktorá, napríklad, čo sa týka sankcií, tieňovala politiku USA? A čo TTIP?
Po brexite ďalšia studená sprcha. Budú sa tváriť strašne diplomaticky, ale sú z toho úplne omráčení. Jednoducho, nádhera. A TTIP? To je v danej situácii nerealizovateľné. Zmluvné zakotvenie globálneho korporátneho socializmu s tou čoraz neľudskejšou tvárou si bude musieť počkať na iného amerického prezidenta.
Václav Klaus uviedol, že teraz by mohla nastať reťazová reakcia v Európe. Prichádza vzbura obyčajných „nasra*ých“ ľudí? Môže nasledovať víťazstvo Hofera, Le Penovej, Alternative für Deutschland?
Môže. A bude. Aspoň dovtedy, kým nenastane to, čoho sa teraz najviac obávam.
Čo tým myslíte?
Viete, vzhľadom na to, aká silná je pozícia globalistov za kulisami verejného života, je pomerne presvedčivé víťazstvo kritika globálneho vládnutia, nota bene v amerických prezidentských voľbách, naozaj niečím nesamozrejmým. Ako je možné, že mu v tom súdruhovia z „deep state“ nezabránili? Veď ak vedia vyvolávať farebné revolúcie a obsadzovať uvoľnené úrady svojimi ľuďmi inde vo svete, určite si dokážu urobiť poriadok aj na vlastnom dvore. Preto sa musíme pýtať, prečo dané kruhy nevyvinuli dostatočné úsilie, aby sa prezidentom USA stala Hillary Clintonová.
Vy azda chcete naznačiť, že ani Trump nebude mať šancu obmedziť vplyv nadnárodných korporácií, bánk, Fedu atď.?
Veľmi by som si prial, aby som sa v tom, čo teraz poviem, mýlil. Súčasný finančný systém, udržiavaný pri živote len ďalším zvyšovaním dlhov, sa už nejaví ako naďalej neudržateľný. V ohrození sa nachádza aj dolár, slúžiaci dosiaľ ako svetová rezervná mena. Keď sa globalisti rozhodnú vytvoriť nový, stabilnejší finančný systém, následkom zániku systému predchádzajúceho a predovšetkým pádu dolára potom určite hrozí, že USA sa z pozície superveľmoci presunú na úroveň dnešných banánových republík. Rozhodne sa to však nestane skôr ako 20. januára 2017, teda v deň, keď sa novozvolený prezident Trump ujme svojho úradu. A to preto, aby zo vzniknutých problémov, oproti ktorým bola finančná a hospodárska kríza po roku 2008 len drobnou nehodou, nemohli byť obvinené globálne finančné elity, ale antiglobalisti a konzervatívni národovci, reprezentovaní dnes Donaldom Trumpom. Tí budú vyhlásení za vinníka vzniknutej sociálnej a hospodárskej krízy a aj mnohí z tých, ktorí Trumpa volili, budú volať po ďalšej zmene s veľkým Z, tentoraz z rúk väčších machrov, ako bola zdravotne aj inak hendikepovaná Clintonová.
To však neznamená, že by sme sa nemali z Trumpovho volebného víťazstva radovať. Nikde totiž nie je napísané, že moc globalistov je neobmedzená a ich plány neodvrátiteľné. Možno im naozaj dochádzajú sily, aby sa účinne bránili rastúcemu hnevu tých, ktorí si navzdory indoktrinačnej mašinérii postmodernej globálnej kaviarne uchovali túžbu po slobode a živote podľa starých, osvedčených hodnôt našej pôvodnej kresťanskej civilizácie.
