V Bruseli sa chystá prerozdeľovanie migrantov bez akéhokoľvek stropu. A pozor, elity veria, že si ľudí kúpia za dotácie a dávky, varuje český europoslanec

27.11.2017 6:00

ROZHOVOR „Doterajší systém prijímania migrantov podľa tzv. kvót by mal byť podľa súčasných predstáv europarlamentu nahradený trvalým a povinným prerozdeľovaním bez akejkoľvek hornej hranice. Niečo také je, samozrejme, absolútne neprípustné a v žiadnom prípade to nepodporíme,“ vysvetľuje najnovšie zámery vedenia EÚ jeden zo služobne najstarších europoslancov Jan Zahradil (ODS). K snahe Bruselu vytvoriť aj nové, rovnaké pravidlá pre stanovenie sociálnych dávok vo všetkých členských štátoch Únie potom ešte dodáva: „Vidíme tu presvedčenie niektorých európskych elít, že priazeň občanov pre stále užšiu integráciu je možné si kúpiť dotáciami alebo napríklad ponukou vyšších dávok, ktoré zabezpečí ,Európa'. Je to ale aj snaha vyrovnať sa s ,nevítanou' konkurenciou pracovných síl z nových členských štátov EÚ.“

V Bruseli sa chystá prerozdeľovanie migrantov bez akéhokoľvek stropu. A pozor, elity veria, že si ľudí kúpia za dotácie a dávky, varuje český europoslanec
Foto: Hans Štembera
Popis: Jan Zahradil
 
Podľa vyjadrenia niektorých českých europoslancov by sa malo okolo Vianoc rokovať o novej bruselskej legislatíve, v ktorej sa údajne majú schváliť opatrenia na to, aby všetky členské štáty EÚ museli už povinne každý rok prijímať určitý počet migrantov. To znamená, že by sa tzv. utečenecké kvóty zrušili, avšak prijímať utečencov by sa stalo zákonnou povinnosťou každej členskej krajiny. Máte k tomuto návrhu viac informácií a čo si o tom myslíte?
 
Ide o zásadnú revíziu doterajších tzv. dublinských pravidiel, podľa ktorých musia prichádzajúci požiadať o ochranu v prvej členskej krajine EÚ, do ktorej vstúpia. Tento systém by mal byť podľa predstáv europarlamentu nahradený trvalým a povinným prerozdeľovaním migrantov bez akejkoľvek hornej hranice. Niečo také je, samozrejme, absolútne neprípustné. V otázke komu, za akých podmienok a na ako dlho bude niekomu udelené – zdôrazňujem – privilégium pobytu, musia mať konečné slovo štáty a nie nejaký zbor úradníkov v Bruseli. V žiadnom prípade nič také nepodporíme.
 
V Bruseli je „horúcou témou“ aj harmonizácia sociálnych dávok v členských krajinách EÚ. Rad českých politikov si taký systém nedokáže vôbec predstaviť, keď už aj dnes je terčom silnej kritiky doterajšia výška podpory, ktorú berú niektorí neprispôsobiví občania v ČR. Podľa niektorých politológov to má byť tiež jedným z dôvodov toho, prečo ľavica prehrala parlamentné voľby v Česku takým fatálnym spôsobom. Aký účel zmienená harmonizácia vôbec má? A súvisí nejako s migračnou krízou?
 
Vo vyhlásení tzv. sociálneho piliera EÚ, ktorý by podľa predstáv jeho tvorcov mal niekedy vo vzdialenej budúcnosti priniesť aj harmonizáciu sociálnych systémov, sa zišlo niekoľko faktorov. Jednak ide o presvedčenie, že všetko v Európe je nutné postupne harmonizovať, dostať pod kontrolu EÚ a centrálne riadiť v rámci nejakého európskeho štátu. Ďalej tu vidíme presvedčenie niektorých európskych elít, že priazeň občanov pre stále užšiu integráciu je možné si kúpiť – dotáciami, prerozdeľovaním alebo napríklad ponukou vyšších dávok, ktoré zaistí „Európa“. A v neposlednom rade je tu relatívne nová snaha niektorých vlád zabezpečiť „rovnakú odmenu za rovnakú prácu“, čo v preklade nie je nič iné ako snaha vyrovnať sa s nevítanou konkurenciou z nových členských štátov.
 
Nemusím ani dodávať, že z môjho pohľadu idú tieto snahy úplne zlým smerom. Sociálna politika je v kompetencii členských štátov, a tak to musí zostať aj naďalej.
 
Niektorých českých bezpečnostných expertov celkom vydesili správy, že bruselská administratíva pripravuje aj spoločné nákupy zbraní a vojenského materiálu pre svoje členské štáty. Napríklad riaditeľ Asociácie bezpečnostného a obranného priemyslu v ČR a prezidentský kandidát Jiří Hynek sa k týmto aktivitám stavia veľmi rezervovane. Zastávate podobný postoj?
 
Je potrebné vždy vidieť konkrétnu iniciatívu, konkrétne projekty. Ak sa niektoré členské štáty rozhodnú pre užšiu obrannú spoluprácu alebo napríklad pre spoločný nákup materiálu, je to ich právo. Mám pocit, že ide hlavne o to, zaistiť „kšeft“ pre francúzske alebo nemecké zbrojovky. Je možné, že český zbrojársky priemysel by sa na tom tiež mohol priživiť. Avšak v obrannej oblasti sa veľmi ťažko môžu angažovať orgány Európskej únie. Po prvé preto, že EÚ nie je vojenskou organizáciou a nevie to. A po druhé, vytváranie akejkoľvek paralelnej štruktúry k NATO predstavuje hazard s našou bezpečnosťou.
 
V súvislosti s výsledkami parlamentných volieb v Česku sa objavujú návrhy na zavedenie všeobecného referenda, často s úmyslom dosiahnuť vypísanie ľudového hlasovania o zotrvaní v EÚ. Najviac na to tlačí Tomio Okamura, ktorý by určite našiel veľkú podporu u komunistov a možno aj u ďalších strán. Už teraz proeurópski aktivisti bijú na poplach. Myslíte si vy sám, že by malo byť o našom členstve v EÚ opätovne vyhlásené referendum?
 
Keď sa pozrieme na rozloženie síl po voľbách, ešte stále tu neexistuje žiadna väčšina, ktorá by referendum o členstve v EÚ požadovala alebo podporovala, takže je to v tejto chvíli akademická otázka. ODS zákon o všeobecnom referende nepodporuje. Požadujeme ale, aby sa v špeciálnom referende rozhodlo, či má alebo nemá Česká republika prijať euro. Ešte efektívnejšie by ale rovno bolo dohodnutie trvalej výnimky z povinnosti prijať euro.
 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jan Štěpán
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Šichtařová: Komentáre typu, že ECB pomáha ekonomike, maskujú stav vecí

0:02 Šichtařová: Komentáre typu, že ECB pomáha ekonomike, maskujú stav vecí

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Komentáre typu, že Európska centrálna banka pomáha ekonomike, maskujú …