Už toho majú plné zuby. Z Nemecka sa ozval český spisovateľ: o Grete, zákazoch mäsa, Zelených a AfD

14.9.2019 10:24

ROZHOVOR Pokles príťažlivosti sociálnodemokratických strán je celoeurópsky fenomén, aj keby do svojho čela postavili svätého Jána, tak ich neschopnosť nájsť vlastné odpovede na aktuálne otázky dneška to nevyrieši. V Hannoveri už štyridsať rokov žijúci český spisovateľ Luděk Frýbort, autor románu Pod znamením půlměsíce, upozorňuje, že ľavicovo zameraná časť nemeckej spoločnosti sa sklamala v sociálnej demokracii a hľadá náhradu v Zelených, ktorým prischla prezývka strana zákazov. Ale prostý ľud už má výziev, aby prestal jazdiť autom alebo konzumovať mäso, a ďalších receptov na záchranu planéty plné zuby a šestnásťročným dievčatkám odporúča, aby si radšej vypracovali svoje školské úlohy a spásu planéty si nechali na čas, keď si zarobia svoje prvé euro pravidelnou prácou.

Už toho majú plné zuby. Z Nemecka sa ozval český spisovateľ: o Grete, zákazoch mäsa, Zelených a AfD
Foto: Zdeněk Frýbort
Popis: Luděk Frýbort

V roku 1998 získala vo voľbách do Spolkového snemu Sociálnodemokratická strana Nemecka vedená Gerhardom Schröderom vyše 40 percent hlasov. Potom už len klesala, v roku 2017 na 20,5 percenta, čo je suverénne najhorší výsledok v povojnovej histórii strany. V tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu SPD volilo už len necelých 16 percent. Čo je hlavnou príčinou toho, že sociálna demokracia stráca pre Nemcov svoje niekdajšie čaro?

Sociálna demokracia, a to nielen nemecká, je ideový konštrukt devätnásteho storočia. Na aktuálne otázky súčasnosti, či už sa týkajú hromadnej migrácie, lavínovitého preľudňovania tzv. tretieho sveta a podobne, nemá odpovede, prinajmenšom nie svoje vlastné. To je vysvetlenie skutočnosti, prečo začína byť pre voličov nezaujímavá.

Aj keď strana sociálnych demokratov vznikla s cieľom hájiť záujmy továrenského robotníctva, čo už pôsobí trochu archaicky, tak dnes by sa v nemeckej spoločnosti nenašla cieľová voličská skupina, na ktorú by sa SPD mohla vhodne zvolenými témami zamerať?

Práve. Strana továrenského robotníctva, kde sú tie časy priaznivé pre sociálnu demokraciu. Jej dnešný elektorát pozostáva z učiteľov a príslušníkov iných dobre zaistených povolaní pod penziou. Z toho sa však ťažko dá zlepiť sila s podstatnejšou politickou váhou.

Zatiaľ čo v Nemecku padá SPD k desiatim percentám, čím to je, že v Česku páni Sobotka, Chovanec, Hamáček a spol. nasmerovali ČSSD dokonca k piatim percentám a možno aj pod túto hranicu nutnú pre vstup do Poslaneckej snemovne?

Pokles príťažlivosti sociálnodemokratických strán je celoeurópsky fenomén a zrejme zasiahol aj českú politickú scénu. Ale už dlhé roky nie som obyvateľom českých krajín, zdráham sa k tomu prikladať svoje polienko.

Jan Hamáček

Jan Hamáček  Zdroj: Hans Štembera

V Česku chýbajú ČSSD osobnosti, za ktoré pri všetkej úcte nemožno považovať predsedu Jana Hamáčka ani z klobúka vytiahnutých podpredsedov Petříčka, Šmardu či Maláčovú. Trápi v Nemecku SPD rovnaký problém alebo teraz je už skoro jedno, kto dovedie sociálnych demokratov k horkému koncu a bezvýznamnosti?

Povedal by som, že osobnosti v tom nehrajú veľkú úlohu; keby si sociálni demokrati postavili do čela svätého Jána, základný problém – to znamená neschopnosť nájsť vlastné odpovede na aktuálne otázky súčasnosti – to nevyrieši.

Zatiaľ čo jedna strana padá ku dnu, druhá mieri k výšinám. Mám tým na mysli nemeckých Zelených, ktorí sa v májových voľbách do Európskeho parlamentu stali druhou najsilnejšou stranou a mesiac nato v prieskume volebných preferencií tesne predstihli dokonca aj CDU/CSU. Čo sa skrýva za ich raketovým vzostupom a ako sa ich úspechy v Nemecku prejavujú?

Ich vzostup je logický a pochopiteľný. Ľavicovo zameraná časť spoločnosti sa sklamala v sociálnej demokracii a hľadá náhradu v Zelených. To je celkom dobré; v doterajšej opozícii mohli Zelení vyhlasovať, čo všetko by chceli zakázať, obmedziť, zdaniť, napríklad vnútrozemské lety a mnoho iného, čím si vyslúžili prezývku Verbotspartei – strana zákazov. Vo vládnej zodpovednosti by však museli predviesť trochu tvorivej snahy.

Čo „strana zákazov“ – pardon, strana Zelených – ponúka nemeckým voličom okrem tém, ktoré sa vzťahujú na ochranu klímy?

Leda práve alternatívu sociálnej demokracie v otázkach, ktoré sa všetky dohromady točia okolo peňazí na to či ono, pričom dopyt vysoko prevyšuje ponuku. To je, myslím, pri všetkých európskych vládach, čo ich bolo, je a ešte bude, úplne rovnaké.

Môžu na Nemcov platiť výzvy, aby nejazdili autom, nelietali lietadlami, žili skromne, nekonzumovali mäso a podobne, ktoré sa k nim prostredníctvom médií dostávajú? Čo s tým, keď neposlúchnu?

Jedným uchom dnu, druhým von. Je vysoko nepravdepodobné, že by sa všetci Nemci zrazu zriekli mäsa a namiesto auta používali verejnú dopravu, pomerne drahú, keď cena za jednu jazdu stojí 2,80 eur, čo je v prepočte 70 českých korún, a navyše s dlhým čakaním na prestupy. Sám si nespomeniem, kedy som naposledy sedel v električke, nie som milionár ani masochista.

Reagujú na najrôznejšie apely, ako zachrániť planétu, v Nemecku viac mladí ľudia aj vďaka celosvetovej akcii Fridays For Future a rastúcej popularite mladučkej švédskej aktivistky Grety Thunbergovej? A podlieha tomuto tlaku politická scéna?

Politická scéna sa tým zaoberať musí; nemôže nechať takú významnú tému bez odpovede. Prostý ľud, ako tak čítam na diskusiách na internetových stránkach Focus, už má receptov na záchranu planéty plné zuby a šestnásťročným dievčatkám odporúča, aby si radšej vypracovali školské úlohy a spásu planéty si nechali napotom, keď si zarobia svoje prvé euro pravidelnou prácou. To isté k akcii Fridays For Future: možnosť sa na jeden deň vyhnúť tej školskej otrave.

Greta Thunbergová

Greta Thunbergová  Zdroj: TASR

Automobilka Porsche sa chváli, že už prijala asi 30-tisíc objednávok na svoj nový elektromobil, ktorého cena sa však bude v prepočte pohybovať okolo troch miliónov korún. Celkom úspešne sa pritom zamlčuje, že plánované ekologické zlepšováky a s nimi spojené zdraženie elektriny zasiahne nižšiu aj strednú triedu, ktorá v dôsledku týchto inovácií schudobnie. Neschyľuje sa k nejakému konfliktu ekošľachty a tých, ktorí na elektromobily mať nebudú?

Obvyklý humbug. Obmedzené množstvo bohatých ľudí si zaobstará superdrahý elektromobil, aby sa mali s čím predvádzať, kým ich to omrzí a začnú sa chytať zase inej extravagancie. Napokon elektrický prúd treba vyrobiť, z väčšej časti v uhoľných elektrárňach, z menšej v jadrových. Čo sa pre ne tiež narobilo kriku a protestov! Už je viac-menej po nich, pretože sa naskytla iná téma: záchrana úplne celej planéty. Čia duša spasiteľská by odolala?

Vyzerá to, že klimatická kríza ako téma prebila v Nemecku migračnú krízu. Majú tieto hrozby niečo spoločné a pristupuje sa k nim z podobných pozícií?

Neprebila. Alebo aspoň nepozorujem, že by ľudia okolo mňa vzrušene debatovali o klimatickej kríze; migračná kríza zaujíma nemeckú verejnosť mnohonásobne viac. Možno s istotou predpokladať, že sa len tak neskončí, skôr ešte zintenzívnie, úmerne k rastúcemu nepokoju verejnosti a zjavnej nechuti oficiálnej politiky niečo v tomto smere podniknúť.

Nedávno zverejnil denník Frankfurter Allgemeine Zeitung prieskum organizácie Institut für Demoskopie Allensbach, teda inštitútu pre výskum verejnej mienky, v ktorom na otázku, či je v Nemecku možné sa na verejnosti slobodne vyjadrovať o zásadných veciach, odpovedalo „áno“ len osemnásť percent respondentov. Možno nad tým mávnuť rukou ako nad výsledkom jedného prieskumu alebo to je pozorovateľný trend v nemeckej spoločnosti?

Slobodne sa vyjadrovať je možné, ale skôr tak medzi ľuďmi na ulici alebo v krčme. Médiá a tradičné partaje krútia kľukou stále rovnakého verklíka; otázkou je, ako dlho ešte. Nedávne krajinské voľby v Sasku a v Brandenbursku ukázali neprehliadnuteľný posun občianskej priazne k strane AfD, jedinej, ktorá je ochotná nazvať veci pravými menami.

Zatiaľ sa Alternatíve pre Nemecko nadáva do populistov, radikálnych pravičiarov a dobreže nie fašistov, ale človek nepotrebuje prorocké dary na predpoveď, že nepotrvá ani tak dlho a tradičné partaje opatrne, ale predsa začnú hrať tú istú populárnu pesničku, lebo voličská priazeň je roztopašná kobylka a hlasy sú hlasy.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Mainstream a konšpirátori? Nevidím dve strany, len biznis a súboj záujmových skupín o korisť, tvrdí filmárka Piussi

20:31 Mainstream a konšpirátori? Nevidím dve strany, len biznis a súboj záujmových skupín o korisť, tvrdí filmárka Piussi

Nahnevala mainstreamových novinárov, že sú vo filme Ukradnutý štát postavení na úroveň akože novinár…