Tajné služby USA tvrdia, že Kremeľ zmanipuloval voľby. Prezident Barack Obama rozhodol o sankciách vrátane vylúčenia 35 diplomatov z krajiny. Moskva obvinenia odmieta a prezident Vladimir Putin s reakciou čaká na nového amerického prezidenta. Myslíte si, že Obama má jasné dôkazy, chce ešte na poslednú chvíľu ovplyvniť vzťahy s Ruskom alebo robí len svoju prácu? Obháji svoju globálnu líniu pred Senátom, napríklad pred McCainom?
Tu sa budem zámerne držať na uzde. Či ruskí hakeri skutočne do amerických sietí vnikli, vedia len oni a najvyššie miesta na oboch stranách. Vylúčiť sa to nedá, my môžeme len špekulovať. Ale aj keby to tak bolo, pre výsledok volieb to rozhodujúce nebolo. O Clintonovej to, kto za ňou stojí a čo všetko predtým napáchala, odhalili iní. Pripomínam, že FBI proti nej pôvodne chcela viesť vyšetrovanie, viem si predstaviť, že tieto kroky sudcovia zastavili po intervencii z najvyšších miest.
Čo s určitosťou môžeme konštatovať, je toto. Po prvé: stále viac ľudí má plné zuby farizejstva a klamstiev etablovanej politickej „elity“, ktorá vodu káže a pije víno. A pri tom podvode sa snaží rozdávať dobrú náladu. To platí pre Američanov rovnako ako pre Francúzov, Holanďanov a ďalšie národy. A to sa prejavuje vo výsledku volieb, čo etablovaný mainstream robí nervóznym. Elity totiž pochopili, že tie ich „bláboly“ prestávajú zaberať. Odsúdili sami seba k pomalému alebo rýchlemu politickému exitu, demontujú sami seba, na to absolútne nie je potrebný Putin. Ten tomu všetkému môže len celkom pokojne prihliadať.
V tomto kontexte aj kancelárka Merkelová už prejavila obavy z možnej manipulácie nemeckých volieb. Existuje riziko, že by Moskva skutočne mohla ovplyvniť propagandou aj ďalšie voľby v Nemecku, Francúzsku a inde a rozložiť EÚ?
Viete, čo mi to pripomína? Hon na „agentov imperializmu“ v čase najhlbšej normalizácie 70. rokov. Môžem len opakovať to, čo som povedal v predchádzajúcej otázke. Bublina praskla, cisár stojí nahý a začína okolo seba kopať, pretože nevie kadiaľ. Sám sa dostal do situácie, z ktorej sa nedá ísť von, veci zašli príliš ďaleko, lži, demagógie a manipulácie sú príliš evidentné. Opakujem znova. Veľmi dôverne poznám nálady ľudí vo Francúzsku aj v Nemecku, a tak sa môžem len usmievať. Na to, aby nastalo politické zemetrasenie, netreba Putina, ruských agentov a kremeľských trollov. Obama, Merkelová, Hollande a celá EÚ demaskovali sami seba. Je možné, že sa politický mainstream volebne spojí, len aby zabránil Le Penovej vstúpiť do prezidentskej funkcie. Je pravdepodobné, že v Nemecku dôjde k čierno-červeno-zelenej koalícii na záchranu eurokracie. Navonok možno zostane náš upadajúci virtuálny svet „slušných demokratov“ zachovaný a „populisti“ zostanú mimo, ale to absolútne nič nezmení na realite, ktorá nás a našich „reprezentantov“ neskôr dobehne. A potom je možné, že zažijeme ďalšie protidemokratické kroky a zákony na „záchranu demokracie“. Trend týmto smerom je už v plnom prúde.
Ešte sa vráťme k uplynulému roku, ktorý priniesol niekoľko prevratných a pre mnohých nečakaných zmien. Predovšetkým ide o brexit a víťazstvo Donalda Trumpa, ktorý bol ešte na začiatku primárok všeobecne považovaný za outsidera. S Britániou mimo EÚ sa už tak nejako všetci zmierili, ale aké konkrétne dôsledky pocítime?
Čo sa brexitu týka, myslím, že sa v podstate nestane nič, aspoň nič dramatické. Hororové scenáre maľovali na stenu jeho odporcovia, očividne úplne účelovo. EÚ rozhodne nebude chcieť Britov postaviť do totálneho ofsajdu, už kvôli Američanom – anglo-americká os transatlantického spoločenstva musí fungovať aj naďalej. Je to predsa ich dieťa a vojensko-politický prepletenec NATO – EÚ zohráva kľúčovú úlohu vo vojensko-politickej stratégii USA. Neviem, aké obchodné transakcie a v akom rozsahu bežia medzi kontinentálnou Európou a Britániou, ale som presvedčený, že sa všetko „vyrieši“ podľa hesla „vlk sa nažerie, koza zostane celá“.
Rád by som zdôraznil, že pre brexit hlasovala tak nezávislá ľavica, ako aj národní konzervatívci. Išlo teda vskutku o široký konsenzus politických síl stojacich naľavo i napravo od etablovaného mainstreamu. A tá kampaň proti nemu tu v Nemecku bola, mimochodom, veľmi zaujímavá, vedená v rovnakom duchu a podľa rovnakého scenára ako kampaň proti Trumpovi. Emócie namiesto faktov, nepodložené tvrdenia a klasifikácie na absolútne dobro (zotrvanie v EÚ/voľba Clintonovej) a absolútne zlo (brexit/Trump). A to aj v tzv. vodcovských médiách, či už súkromných, alebo verejnoprávnych, pri ktorých by sa predpokladala vyvážená analýza. Jednou vetou: démonizovanie a neustále omieľanie periférnych tém namiesto empirickej analýzy. V kádrových posudkoch niektorých nemeckých politikov sa Trump priblížil ku „zloduchom“ typu Saddáma, Kaddáfího, Asada alebo Miloševiča. Od tejto zásuvky ho zrejme zachránil len fakt, že je Američan, a možnosť, že sa predsa len stane novým bosom „slobodného sveta“ s dobrou pamäťou.
A brexit? V nemeckých masmédiách sa obraz Anglicka takmer cez noc nepredstaviteľným spôsobom zatemnil. Zrazu sa na stránkach novín a v televízii objavilo plno tupých, fanatických nacionalistov, hulvátskych polonáckov mlátiacich cudzincov, najviac chudákov Poliakov – človek by dostal strach vstúpiť na pôdu Albionu. Dovtedy nebolo o niečom takom ani počuť, Angličan bol považovaný za tolerantného gentlemana. A na druhej strane svieže tváre a pozitívna energia „proeurópskych inteligentov“. O odboroch propagujúcich brexit nebolo počuť nič. Tento druh vizuálnej manipulácie poznáme z reportáží o „farebných“ alebo „jarných“ revolúciách .Tak hlboko klesli nemecké médiá a všeobecne politická kultúra Západu.
Jediný väčší otáznik podľa môjho názoru predstavuje Škótsko. Niežeby Škóti tak milovali Brusel a EÚ, ale terajšia situácia predstavuje príležitosť nového kroku k škótskej samostatnosti cez „európske dvere“ alebo aspoň k ďalším koncesiám zo strany Londýna. Uvidíme, ako tento politický a diplomatický šach dopadne.
Odporcovia brexitu vo Veľkej Británii (na snímke) museli byť z výsledkov referenda sklamaní. Zdroj: TASR
A pokiaľ ide o Trumpa, mnohé sa začína vyjasňovať. Už bolo oznámené, že sa ministrom zahraničia stane Rex Tillerson označovaný ako „proruský“, napríklad je proti sankciám. Čo všetko môže Trumpova vláda priniesť svetu? Skončí sa svet, aký sme doteraz poznali, ako niektorí tvrdia?
S podobnými absolútnymi prognózami, že starý svet sa skončí, by som bol opatrný. A rozlišoval by som v každom prípade slová „skončí“ a „končí“. Prvý variant sugeruje náhly zlom, či už k dobrému, či zlému, „končí“ znamená proces. Pripomínam, že napríklad rímske impérium nepadlo v jednom okamihu, ale že išlo z hľadiska dĺžky ľudského života o relatívne dlhodobý proces rozkladu – zvnútra. Ale je tiež potrebné podčiarknuť fakt, že určité udalosti sú v tomto procese kľúčové, že tento proces umožňujú, alebo ho dokonca provokujú. Jednoducho dajú impulz chodu dejín určitým smerom. Väčšinou je to potom ich suma aj intenzita, ktoré rozhodujú o tom, či išlo o náznak alebo o skutočný obrat.
Čo sa Trumpa týka, mám pocit, že veľa tých, ktorí jeho voľbu privítali, pretože majú jednoducho plné zuby lží, ktorí odmietajú žiť vo virtuálnom politicko-mediálnom svete „slušných“ demagógov, občania, ktorí sa nezmierili s manipuláciou, politicky korektným vymývaním mozgov a všeobecne bezduchou politikou bez hraníc, očakávajú rýchly obrat v americkej politike. Nie som si tým taký istý, radil by som opatrnosť. Aj keby Trump všetky body svojho programu myslel vážne, je otázka, čo mu „systém“ dovolí. Americkí prezidenti sú de facto vymeniteľní, rozhodujúci je mocenský kartel zložený z vojenskopriemyselného komplexu, bánk a investičných fondov, ktorý organicky prerastá oblasť politiky a fakticky ju ovláda. Znovu pripomínam amerického politického analytika, profesora Sheldona Wolina z Princetonskej univerzity a jeho knihu Democracy Incorporated. V nej upozorňuje na totálne prepojenie politiky a hospodárstva, na panujúci systém, ktorý nazýva prevráteným totalitarizmom, a na to, že vodca krajiny, teda prezident, je jeho vymeniteľný produkt. Myslím, že máloktorý z nich to v histórii USA potvrdil viac ako Obama, ktorý po sebe vo svete nezanechá nič okrem krvi a sĺz. Wolin dokazuje, že si systém navonok ponechal vonkajšie symboly demokracie, avšak zbavené obsahu.
Toľko všeobecne, konkrétne by som v tejto chvíli k Trumpovi povedal toto. Skutočné smerovanie každého budúceho prezidenta spoznáte už podľa jeho poradcov a kabinetu. Čo sa zahraničnej politiky týka, sú zaujímaví minister zahraničia, obrany a, samozrejme, viceprezident. V prípade Obamu bolo najneskôr po tom, čo Clintonová dostala MZV, jasné, že buď od úplného začiatku klamal, alebo dostal okolo seba svorku pitbulov, ktorí sa už postarajú o to, aby nedošlo k nepredvídaným krokom. Trumpova výhoda spočíva v jeho relatívnej finančnej autonómii, avšak dôraz spočíva na slove „relatívnej“. Donald je tvrdý biznismen, integrovaný do sveta reálne existujúceho lúpežného kapitalizmu made in USA. Môže robiť politiku, ktorá by nebola v jeho záujme? Nezabudnime na jedno: Kennedy sa o to pokúsil a my vieme, ako to s ním dopadlo. A preventívne aj s jeho bratom.
No už teraz je jasné, že antitrumpovská ofenzíva sa začala, resp. že voľbami sa neskončila. Ukazuje to úplne atypické správanie tak ešte úradujúceho prezidenta, ako aj Kongresu, ktorí narýchlo odbavujú zákony a rozpočty, čo úplne odporuje doterajšej praxi nepísaného pravidla: končiaca administratíva sa v tomto smere vždy sama držala na uzde. Obamova akčnosť v podstate predstavuje bojkot Trumpových plánov. Nás, samozrejme, najviac zaujíma zahraničnopolitická oblasť, a v tej teraz Kongres schválil 4,3 miliardy extra len na posilnenie „odporu proti ruskej agresii“. Obama k tomu zrušil obmedzenie vývozu zbraní sýrskym džihádistom, takže napríklad taká Džabat Fatah aš-Šam, ktorá platí za odnož al-Káidy, môže dostať od amerických ochrancov legálne, nie cez tretie krajiny, moderné americké protiletecké a protitankové zbrane.
Poznámka na okraj: predstavme si na okamih, ako Rusi poskytujú Talibancom, rétoricky označeným za umiernených rebelov, moderné ruské zbrane proti NATO v Afganistane. Ale späť k nositeľovi Nobelovej ceny mieru. Okrem zbraní pre islamistických teroristov, ktorí následne valcujú Európu, ešte stihol rozšíriť protiruské sankcie a vypovedať ruských diplomatov, čo je ďalší danajský dar Trumpovi. A senátor Marco Rubio z Floridy predložil Kongresu plán na „prestavbu Sýrie po Asadovi“. Hovoríme o decembri 2016, nie 2013! Čo z toho vyplýva? Buď že je Rubio úplne mimo reality a nevie, čo robí a aká je v Sýrii teraz situácia, alebo že to vie až príliš dobre. Kto má teraz Asada „revolučne“ odstaviť? A predovšetkým ako? Vojnou s Ruskom? Všetko hovorí pre to, že tento politický šialenec dáva „jastrabom“ v oboch stranách úplne vedome a organizovane k dispozícii poleno, ktoré môžu Trumpovi hádzať pod nohy v prípade, že slová o novom prístupe k sýrskej vojne myslel vážne.
Na druhej strane, existujú správy, že sa do riešenia nervózneho chaosu v americkej politike voči Rusku plánuje na strane Trumpa zapojiť starý a mocný harcovník americkej diplomacie Henry Kissinger. Jeho vplyv na americkú politiku je nepopierateľný, členstvo v rôznych sporných, ba obskúrnych, avšak supervplyvných spolkoch a kluboch je viac či menej známe, pripomeňme Bilderberg. Avšak Kissinger patrí k realistom, ktorí dokážu rozpoznať okamih, v ktorom nastal čas pre diplomaciu a kompromisy. Boh nás ochraňuj pred clintonovsko-obamovskými plagiátmi „pravdy a lásky“!
Dočkáme sa kvôli tomu výraznej „ruskej stopy“ v politike budúceho prezidenta Donalda Trumpa?
No je otázkou, čo rozumieme pod slovom „výrazná“. Ja by som bol spokojný s férovými vzťahmi medzi Washingtonom a Moskvou. Ak by skutočne pretrhol šnúru koristníckych vojen vedených v mene ľudských práv a boja proti terorizmu americkými vládami fakticky od začiatku 90. rokov, potom by jeho voľba skutočne stála za to. Veľmi v to dúfam a znovu podčiarkujem: politika súčasnej americkej administratívy a prezidenta Obamu bola a je extrémne antieurópska. Podporuje islamistický terorizmus, ničí funkčné štáty a vyvoláva chaos, ktorý so sebou prináša masovú migráciu, ktorú USA prenechali Európe. Podobne to je s Ukrajinou a protiruskými sankciami. Tie nemajú iný zmysel, ako vraziť medzi Európu a Rusko, resp. euroázijský priestor hospodársky a politický klin. V tomto vždy boli a naďalej sú USA spolu s Anglickom skutoční experti. Jednou vetou: USA kupujú, Európa platí a v prípade vojnového konfliktu by mohlo ísť o platbu poslednú.
Pri tejto príležitosti by som chcel pripomenúť jedinečný jav v európskej histórii. Prvýkrát od konca II. svetovej vojny európski „vodcovia“ podporovali kandidáta, resp. kandidátku, ktorá otvorene zastávala vojnový kurz. Ktorá niesla politickú aj osobnú zodpovednosť za zničenie Líbye so všetkými katastrofálnymi dôsledkami pre Afriku, Blízky východ aj Európu a ktorá navyše až do poslednej chvíle presadzovala rovnakú politiku voči Sýrii.
A na druhej strane tento chór európskych „antipopulistov“ nenávistne odmietal toho, ktorý do svojho programu zaradil zahraničnopolitické uvoľnenie a úmysel prestať viesť vojny pod klamlivými dôvodmi. Môže Európa klesnúť ešte hlbšie? Obávam sa, že pod berlínsko-bruselským vedením a so súčasnou politicky korektnou elitou môže.
Schnur verí, že Donald Trump nastaví férové vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom. Zdroj: TASR
Experti predpovedajú, že z Trumpovho víťazstva sa rozhodne neraduje Ukrajina, ktorú nový americký prezident hodí cez palubu a prestane ju podporovať. Teda čo sa stane s Ukrajinou? Krym je zrejme nenávratný, ale čo konflikt na východe a stav Ukrajiny všeobecne, kde takmer nič nefunguje, nie sú peniaze a nie je tam vlastne nič?
Áno, Krym je vratný iba za cenu svetovej vojny alebo v ukrajinskom akčnom trháku Mission Krym: possible s Kličkom a McCainom v hlavných úlohách. Ukrajina krváca, platí daň za úplne bezkoncepčného Janukovyča a následnú transatlantickú inváziu. Ukrajina je excelentný príklad toho, ako Západ úplne bezohľadne zneužije ktorúkoľvek krajinu, ktorá na to dá príležitosť, na dosiahnutie vlastného prospechu. Aj za cenu jej úplného rozvratu a zničenia. Ale o to transatlantickej elite predsa vôbec nejde, ba naopak. Každá rozvrátená krajina predstavuje potenciálne ľahkú ekonomickú korisť. Dovolím si vás teda v jednom bode korigovať. Niečo tam je: jedinečná poľnohospodárska pôda aj nerastné bohatstvo vrátane ropy. Soros, Nulandová, McCain a viceprezident Biden, hlavní americkí manažéri Majdanu, to presne vedeli. Je nepravdepodobné, že by bez boja opustili pole.
Myslím, že Trumpovi je jasné, o čo na Majdane šlo, a ak myslí vyrovnanie s Ruskom vážne, mal by sa automaticky na súčasné politické karikatúry v Kyjeve vykašľať. Otázkou zostáva, ako silno budú do ohňa fúkať a prilievať oheň tí, ktorí za Majdanom stáli. A tým nemyslím len domácu, americkú kliku, ale aj zahraničnú klientelu, ktorú na podporu Majdanu Washington zmobilizoval a ktorá, pochopiteľne, nechce prísť ani o politický vplyv, ani o kšefty. Pripomínam najmä nemeckú stopu alebo paranoidných, rusofóbnych a zároveň ctižiadostivých Veľkopoliakov. Znemožniť sa dá aj vlastný prezident, ak znamená nebezpečenstvo pre záujmy establišmentu. Prostriedkov, finančných i logistických, na to majú celý rad. ONI, nie Trump, sú už v mocenských štruktúrach zabývaní.
Mimochodom, keď si zhrnieme to celé zhoršenie vzťahov s Ruskom, ktoré sa tiahne od Majdanu, bolo to logické, pretože Putin by bol na Západ rovnako agresívny? Bola to chyba? A prehnal to Západ alebo to prehnalo Rusko?
Zhoršenie vzťahov s Ruskom sa neťahá od Majdanu, ale od okamihu, keď Washington pochopil, že Putin nie je Jeľcin a že dôverčivú naivku, akou bol Gorbačov, tam už nenájde. O tom, kto za eskaláciu nesie zodpovednosť, nie je pochýb.
V roku 2001 prehovoril Putin v nemeckom parlamente, jeho reč znamenala ústretovo ponúknutú ruku, výzvu na čo najužšiu spoluprácu. Ako na to reagoval Západ? Dá sa povedať, že napriek všetkým rétorickým uisteniam a horúčkovitým sľubom sa hranice NATO posunuli od Berlínskeho múru k hraniciam Ruskej federácie. K tomu permanentné vojenské intervencie a porušovanie medzinárodného práva zo strany NATO – EÚ. Je pravdepodobné, že poslednou kvapkou na vytriezvenie z ilúzie, že by sa s USA a ich vazalmi dalo rozumne a férovo dohodnúť a týmto dohodám dôverovať, bola Líbya. A Sýria s Ukrajinou to zabetónovali.
Znovu pripomínam: to všetko za úradovania prezidenta, ktorý dostal nobelovku skôr, ako v Bielom dome vybalil všetky kufre, a občiansky bonus dôvery už len preto, že je Afroameričan. Prezidenta, ktorý v predvolebnom zápolení hanebne inštrumentalizoval pamiatku Martina L. Kinga a Johna F. Kennedyho.
Prepáčte, teraz sa musím opäť pousmiať: Trump, ktorého zahraničnopolitické plány v rôznych bodoch na Kennedyho nadväzujú, je európskymi ľudskoprávnikmi preklínaný. Proste a jednoducho: Rusko reaguje na americký imperiálny Drang nach Osten, z ktorého vyvodzuje politické a vojenské konzekvencie. Predstavme si opačný vývoj, v ktorom sa Rusko úplne systematicky, krok za krokom približuje zo všetkých strán k USA.
Keď to teda zhrnieme, tak Západ nič neprehnal, on si žiadnu kooperáciu na základe pravidla rovného s rovným neprial. Americká politická kultúra vychádzajúca z tradícií anglického puritánstva je založená na hlboko zakorenenom pocite vlastnej výnimočnosti, z ktorého automaticky odvodzuje právo na vodcovstvo, ktorému sa ostatní musia podriadiť. Každá snaha o rovnoprávne postavenie je interpretovaná ako nepriateľský akt. Odporúčam si pripomenúť históriu severoamerických indiánov. Postup vtedajších United States vykazoval presne tie isté kroky, tú istú metódu uzurpácií, akú poznáme zo súčasnosti, len v globálnom meradle. Už vtedy muselo byť každému jasné, čo o nejaký čas čaká svet.
Možno povedať, či vznikla americká podpora kyjevskej moci po prevrate z obamovských idealistických dôvodov alebo kvôli niečomu inému?
Som zvedavý, ako dlho budeme sami seba oblbovať s nezmyslom nazvaným „robil chyby z naivného idealizmu“. U nás sa to už tiahne od Havla. Kto ignoruje fakty a necháva bombardovať pod lživými dôvodmi cudzie krajiny, nie je idealista, ale vojnový zločinec patriaci pred súd.
No ak bol Obama niekedy nejaký idealista, tak to muselo byť už veľmi dávno. Clintonová s jej Billom aby študenti tiež protestovali proti vojne vo Vietname, a čo sa z nich vykľulo? Ak to pred svojím zvolením myslel vážne, tak „zmúdrel“ takmer cez noc. Sme pri zásadnej otázke: je vôbec predstaviteľné, že by americký prezident, ktorý na rozdiel od takého McCaina bezpochyby disponuje určitou intelektuálnou výbavou, ktorý má k dispozícii satelitné snímky a správy tajných služieb, môže čítať kritické analýzy a komentáre, naozaj páchal zlo z nevedomosti alebo idealistických dôvodov?
Aj keby sme pripustili nepredstaviteľné, že by v Líbyi veril vo víťazstvo demokracie prostredníctvom al-Káidy, pripomínam, že aj americký generálny štáb vo svojich správach spochybňoval hrozné „informácie“ o masakrovaní civilistov a prvé správy západných agentúr z Bengází hovorili o hrozných masakroch páchaných fúzatými „rebelmi“, po následnom debakli by musela byť jeho politika voči Sýrii, a teda aj Rusku, úplne iná.
No a tá kyjevská postmajdanovská vláda predsa prišla k moci násilným, krvavým a protiústavným pučom proti legitímne zvolenej vláde a prezidentovi. Už len to by muselo stačiť, keby sme ho zobrali za slovo; pozrite sa, ako postupuje americká polícia proti vlastným neozbrojeným demonštrantom. Viete si predstaviť ten masaker spáchaný špeciálnymi policajnými oddielmi a Národnou gardou, keby len časť demonštrantov vytiahla zápalné fľaše, alebo dokonca strelné zbrane? A aktéri Majdanu? Skorumpovaní oligarchovia a pravé spektrum od ukrajinských šovinistov až po banderovských neonáckov. Takže akýže idealizmus…
Líbyjčania zbierajú veci zo zničených budov v Benghází vo februári 2016. Zdroj: TASR
Zásadná pre medzinárodnú scénu bude aj Trumpova politika voči Číne. Už teraz veľa nahráva scenáru, že sa dohovorí s Rusmi proti Číňanom. Nezvyčajne volal taiwanskej hlave štátu, naštval tým Peking, a potom ešte povedal, že nevie, prečo by USA mali udržiavať politiku jednej Číny, a za jej uznanie bude najskôr žiadať ústupky. Príde obchodná vojna? Alebo ide v podstate len zo strany budúceho prezidenta USA o snahu zaistiť si určitú vyjednávaciu pozíciu? Mimochodom, pripomína sa množstvo amerických dlhopisov, ktoré Peking drží…
Aj toto patrí k bodom, na ktoré si momentálne netrúfam kompetentne odpovedať. Môj dojem je ten, že je v tomto okamihu možné len špekulovať, lebo aj otázka americko-čínskych vzťahov v sebe skrýva veľa faktorov a komponentov, ktoré momentálne nie sme schopní prehliadnuť, spomínané dlhopisy k nim tiež patria. A možnože to v tomto okamihu presahuje aj Trumpove možnosti. Bezpochyby bude zaujímavé, ako sa vyvinú vzťahy v trojuholníku USA – RF – ČĽR, ak Trump skutočne vzťahy s Ruskom zlepší. Neviem si predstaviť, že by Moskva v tomto okamihu prebehla na stranu Washingtonu a nechala sa inštrumentalizovať proti Číne. Obama doslova a do písmena Rusov do osi s Pekingom dotlačil a Putin veľmi dobre vie, že americký prezident je vymeniteľný, zatiaľ čo kartel jastrabov zostáva a čaká na príležitosť. Čína predstavuje stabilný faktor budúcnosti.
So zahraničnou politikou súvisí, samozrejme, aj ekonomika. Jeden z hlavných bodov Trumpovho programu je požiadavka ochrany domáceho priemyslu, ktorú osobne považujem za úplne legitímnu a logickú. V akom absurdnom svete to žijeme, keď v nemeckom supermarkete nezoženiem nemecký cesnak, zato mám tú česť variť zo strúčikov z Číny? A toto je len úsmevný príklad všeobecného šialenstva neobmedzených trhov, i toho Made by EÚ.
Čína nie je jediný problém, aj ona sa len prispôsobila podmienkam, ktoré v 90. rokoch vytvoril západný neoliberalizmus. A perfektne ich nielen využila, ale aj obrátila proti ich pôvodcom. Osobne považujem všetky tie zóny voľného obchodu v podmienkach neoliberalizmu za zločin proti ľudskosti, ktorý dokáže zničiť celé priemyselné a poľnohospodárske sektory. Menšina zarobí, zvyšok prerobí, o nič iné nejde. Moderné liberálne euroľavice sa z dôvodov akéhosi pseudouniverzalizmu podľa hesla „jedno čo, trebárs aj diabol, len žiadny národný štát“ zapredali myšlienke globálneho biznisu a nejako im uniklo, že tým vylúčili seba z politickej hry, národnej, európskej i svetovej.
Takže tu naozaj neviem. Všetko bude asi záležať na pomere medzi „stratami a ziskami“ v prípadnej obchodnej vojne, ale aj na početných geopolitických faktoroch. Myslím, že máme teraz dve možnosti. Buď dôjde k nejakej rozumnej, tým úplne nemyslím ideálnej, dohode medzi tými troma veľmocami o tom, ako spolu zaobchádzať, alebo to buchne. Mám pocit, že stojíme na hrane.
Keď ešte zostaneme pri Trumpovi. Veľa toho povedal v smere, že chce dať znovu prácu americkým robotníkom, vrátiť výrobu späť do krajiny. Avšak je toto vôbec reálne? Aké páky môže voči veľkým firmám použiť, aby ich nalákal späť do USA?
Čiastočne som sa k tomu vyjadril v predchádzajúcej otázke a opakujem: nie som ekonóm. Dať prácu robotníkom doma by znamenalo vrátiť ekonómiu do národnej kompetencie a posilniť, nie obmedziť úlohu štátu. A zároveň ochrániť vlastný trh pred lacným importom, pre čo máme slovo protekcia. Lenže ako na to v systéme, ktorý búra hranice, likviduje národy aj ich kultúrne hodnoty a čistý zisk za každú cenu posvätil na princíp ekonómie a zmysel života?
Dobrovoľne ich môže nalákať iba mravnými apelmi na sociálnu etiku alebo patriotizmus. Je to pravdepodobné? A aj keby toto fungovalo, ako prinútiť ľudí doma, aby kupovali drahší tovar Made in USA, nie lacné z dovozu? Môžem byť patriot, ale keď má človek v peňaženke len obmedzenú sumu a musí vyjsť do konca mesiaca, len ťažko môže v supermarkete „vlastenčit“. Teda zdvihnúť kúpnu silu, jasné, ale čo to znamená? Zvýšenie produkcie a platov.
Je to skrátka začarovaný kruh. Čím ďalej, tým viac mám pocit, že tieto zásadné rozpory panujúci systém nie je schopný pozitívne a konštruktívne riešiť. Tie, čo sám produkuje. Ak by ich vyriešil, poprel by sám seba. Jeho „riešením“ boli doteraz vojny.
Približujeme sa finančnej kríze, ako varujú niektorí ekonómovia? Môže to vo svetovej ekonomike a finančníctve opäť „buchnúť“? Ktoré scenáre sú podľa vás reálne, a dokážeme sa na niečo také pripraviť?
Joj, milá pani redaktorka, v tejto otázke som úplne nekompetentný. Môžem len povedať, že ako ekonomický laik to, čo čítam, ma zrovna neladí optimisticky. Odpoveď, ktorú som schopný dať, máte v predchádzajúcej otázke v poslednej vete mojej odpovede.
Že niečo nie je v poriadku, musí intuitívne cítiť každý, kto vníma svet okolo seba. Vojny, zničené štáty a migrantské prúdy, to všetko stojí nepredstaviteľné sumy peňazí, ktoré azda ani reálne neexistujú.
Pauperizácia Európy stúpa, sociálna priepasť sa prehlbuje, na druhej strane vykazujú koncerny enormné zisky, ktoré ale neprispievajú k dobru spoločnosti, len manažérom a ďalším globálnym investíciám. Vojny prehĺtajú bilióny, stovky miliárd následné imigrantské prúdy. A to hovorím iba o Európe. Je otázkou, ako dlho ešte budú vládcovia schopní toto prepínanie niečím kompenzovať. Dôjde k hospodárskemu big-bangu alebo sa zrútime do finančnej čiernej diery? Alebo sme schopní tento systém prekonať a začať liečbu? Fakt neviem.
Ani budúce ekonomické vyhliadky nevidí Schnur príliš optimisticky. Zdroj: TASR
Európa stále nevyriešila migračnú krízu. Podľa expertov môžeme po skončení zimy opäť očakávať obnovenie utečeneckých vĺn, ktoré môžu oproti minulým obdobiam výrazne posilniť z Afriky. Ako v tejto veci hodnotiť rokovania európskych lídrov?
Čo máte na mysli slovom „nevyriešila“? Ako majú „vyriešiť“ sociálny, pracovný, kultúrny, bezpečnostný a politický problém prameniaci z príchodu viac ako milióna prevažne moslimských imigrantov, keď doteraz nevyriešili integráciu tých, ktorí tu žijú už v tretej generácii?
Podľa mňa ju ani nevyriešia, jej dôsledky ešte len pocítime. Možno ju nejako krátkodobo zakryjú, ako to praktizujú teraz, ale tá pravá kríza ešte len príde. A nejde pritom len o nové migračné vlny, Nemecko a západná Európa sú už dávno imigráciou presýtené. Druhú a tretiu generáciu sa nepodarilo integrovať, vznikla paralelná spoločnosť po všetkých mysliteľných stránkach a takmer vo všetkých oblastiach spoločenského života.
Tento svet bol teraz posilnený miliónovou imigráciou 2015/16. Fakticky nevieme, čo tu máme, čo ukazujú tragické udalosti posledných týždňov. A to sú len špičky ľadovca. No a to sa vôbec nehovorí o zlučovaní rodín. Každý imigrant, ktorý je držiteľom platného povolenia na pobyt, teda formálne nielen azylant, ale aj tí, ktorí sú tzv. trpení, majú právo na zlúčenie rodín. Týždenník Die Zeit odhadol len v prípade Sýrčanov príchod ďalšieho pol milióna v rámci spájania rodín. Aj keby sa ich časť vrátila, Európa sa zmení. Jej politickými témami nebudú sociálna spravodlivosť, občianska participácia a „viac demokracie“, ako o tom sníval Willi Brandt, ale bravčové v bufetoch, hidžáb na verejnosti či na úradoch a legitimita kresťanských sviatkov. Zvyšok padne na metódy boja proti terorizmu, v zátvorke islamistickému.
A európski lídri? To je partia oportunistov majúcich strach plávať proti prúdu, bezohľadných karieristov, ktorí sa držia korýt za každú cenu, aj za cenu obetovania Európy. Nejde len o masovú, nekontrolovanú imigráciu a s ňou spojené bezpečnostné, sociálne a politické riziká, ide aj o bezpodmienečnú poslušnosť a vazalstvo voči americkým neoconom, z čoho plynie hazardovanie s vojnovým ohňom. A je úplne jedno, či ide o tzv. sociálnych alebo kresťanských demokratov, k najodpornejšej skupine patria Zelení. Keby sme naozaj žili v právnom štáte, musela by sa minimálne polovica z nich zodpovedať pred súdom.
Nakoľko sa dá povedať, že udalosti ako brexit či práve voľba Trumpa ukázali, že multikulturalizmus je mŕtva idea? Odmietli to ľudia aj prostredníctvom spomínaného referenda a volieb? A do akej miery bude podľa vášho názoru tento trend budúci rok pokračovať?
Brexit aj Trumpovo víťazstvo majú rozličné príčiny a poznatok, že dnešná ideológia multikulti je jednoducho úplne mimo realitu, k nim patrí. Tento ideologizmus, fanatický a úplne indiferentný, demokraciu neposilňuje, ale v konečnom dôsledku ohrozuje. Kto nie je ochotný priznať realitu nekontrolovateľných migrantských get, kto prehliada fakt, že konzervatívnym moslimom nejde o náboženskú slobodu, ale o premenu európskej spoločnosti v duchu politického islamu, a kto zasklieva hĺbku a komplexnosť dôsledkov masovej imigrácie z úplne odlišného sociokultúrneho prostredia, navyše s minimálnou alebo žiadnou potrebnou pracovnou kvalifikáciou, ten bude v konečnom dôsledku spoluzodpovedný za nárast skutočného rasizmu aj prípadnú sociálnu a politickú explóziu. Čo sa budúceho roka týka, myslím, že sa polarizácia spoločnosti bude prehlbovať, pretože všetko sa utajiť nedá a s pribúdajúcou masou utečencov je stále viac ľudí s problémom priamo konfrontovaných. A budú voľby vo Francúzsku, v Holandsku a Nemecku.
Čo najvýznamnejšie podľa vás priniesol rok 2016 v politike, čo by sme si mali všímať? A váš pohľad na nový rok?
Na medzinárodnej scéne to boli nepochybne Trumpovo volebné víťazstvo a oslobodenie Aleppa. A nádej, že ďalší vývoj v Sýrii, prímerie a mierové rokovania pod patronátom Ruska, Turecka a Iránu konečne prinesú tejto toľko skúšanej krajine mier a obnovu. Otázkou bude, kto, aké sily a s akým vplyvom budú tento proces riadiť. Kľúčová úloha pripadá Turecku, je otázkou, aké ciele sleduje Erdogan. Samozrejme, vlastné záujmy, dúfam len, že bez podrazov.
Budúci rok bude v mnohých ohľadoch kľúčovým. Ako som už naznačil, môže, ale nemusí priniesť nový trend v európskej a svetovej politike, všetko je momentálne otvorené. Musíme vyčkať, či sa americká politika skutočne zmení a ako sa vyvinú veci vo Francúzsku a Holandsku. S tým všetkým súvisia aj Ukrajina, Sýria a celý Blízky východ. V záujme našej krajiny, Európy a celého sveta dúfam, že Trump pred voľbami neblufoval. A strašne moc by som si prial, aby v Sýrii konečne zavládol mier a tak ťažko súdený sýrsky ľud mohol začať s obnovou krajiny, sa zmierením a s každodenným normálnym životom.
- Reklama -
