Utečenec, ktorého podrazila maďarská kameramanka, nie je terorista. Bol to náš sused, prezradil Sýrčan žijúci v Česku. A nielen to

0
Ibrahim Al Sulaiman (Autor: Ibrahim Al Sulaiman)

Európania sa začínajú teraz viac zaujímať o Sýriu, odkiaľ pre vojnu prúdia davy utečencov. Za najväčšie zlo je braný Islamský štát. Ale v relácii Udalosti, komentáre Českej televízie analytička Irena Kalhousová oznámila, že z 250-tisíc obetí v sýrskom konflikte majú 80 percent na svedomí Asadovi vládni vojaci. Ako je to možné? Ako také desivé číslo dosiahli?

Keď nastali pokojné demonštrácie proti režimu, Asad poslal na nich nie políciu, ale armádu. Veľa vojakov vtedy dezertovalo. Prečo by mali strieľať do svojich spoluobčanov, najmä keď vedia, že ten režim nie je správny. Treba tiež povedať, že v Sýrii je povinná vojenská služba. Trebárs aj môj synovec dezertoval. Až keď začal režim strieľať do demonštrantov, začal sa vojenský konflikt – revolúcia, povstanie. Pre dezerciu mnohých vojakov, vrátane veliteľov, musel režim požiadať o pomoc v zahraničí, napríklad v Libanone členov organizácie Hizballáh. Takže na jeho strane bojuje veľa cudzincov, nie Sýrčanov. A ako dosiahli tento počet mŕtvych? Bombardujú mestá lietadlami a hádžu tam výbušniny. Aj do obytných štvrtí. Koho nezabije strela, zabijú ho padajúce trosky domov.

Nie je nakoniec z pohľadu Sýrčana, ako vy, najväčším nepriateľom Asadov režim, keď je väčšina obetí kvôli nemu?

Áno. Súhlasím. Podľa západných médií je najhorší Islamský štát. Nie je to ale taká hrozba, ako sa deklaruje. To nie je žiadny štát. Ale banda teroristov. Z môjho pohľadu ide len o obchod, výmysly zbrojného priemyslu, čiernu dieru, kam sa napchávajú peniaze daňových poplatníkov. Asad je pre mňa horší. Má lietadlá, ktorými bombarduje zo vzduchu.

Vaše rodné mesto je teraz pod kontrolou koho?

Kraj ako celok je pod ISIS. Ale v mojom rodnom meste – Der el Zor – sú niektoré štvrte pod kontrolou režimu. Sú v obkľúčení ISIS-u už niekoľko mesiacov.

Dovolím si osobnú otázku. V minulom rozhovore, v januári, ste mi prezradili, že v konflikte zahynulo deväť členov vašej rodiny? Kto ich má na svedomí – ISIS alebo Asad?

Asadovi vojaci. Väčšinou kvôli bombardovaniu. Napríklad bratova rodina. Brat sám prežil, bol na záhrade, ale zahynuli jeho manželka a deti. A dvaja chlapci boli zastrelení ostreľovačmi, keď sa zúčastnili protivládnych demonštrácií ešte pred vypuknutím vojenského konfliktu.

Žije niekto z príbuzných pod vládou takzvaného Islamského štátu?

Dvaja bratia. S jedným som hovoril, o druhom vôbec neviem.

Ako sa im pod ISIS vedie?

Brat chce predať svoju firmu. Rodinu už poslal do Turecka. Mieni ísť za nimi. Je tam podľa neho nebezpečne. Musí sa rovnako ako všetci chodiť povinne pozerať na verejné popravy na námestí. Ale je nútený aj k iným veciam, napríklad nesmie nosiť džínsy, musí mať fúzy.

Viem, že ste ateista. Ako by ste asi dopadli pod vládou ISIS vy?

To mi tiež brat hovoril. Možno, že by mi ako reportérovi ponúkli povinnú spoluprácu. A keby som ju prijal, tak by mi dobre zaplatili. Ale skôr by mi odsekli hlavu ako špiónovi.
 


Teraz sa do konfliktu vložili Rusi, ktorí sa snažia udržať pri moci Asada. Prekladateľ Rachid Khalid z Iniciatívy pre slobodnú Sýrii v Českej televízii tvrdil, že ide o prilievanie benzínu do ohňa, a že to vojnu môže predĺžiť. Máte podobný názor?

Protiasadovkí bojovníci sú Sýrčania, bojujú za vlasť. Na strane Asada je veľa žoldnierov. Bojujú za peniaze. Nie sú miestni a nepoznajú tú krajinu. Aj preto ich veľa zomrelo. Boje sa tlačili už aj do centra Damasku. Preto Rusi zasiahli. Chcú chrániť svoje záujmy.

Koho ale Rusi bombardujú? Tvrdia, že ISIS, čiže takzvaný Islamský štát. Ale je to pravda?

Islamský štát je na severe a východe Sýrie. Nie je v okolí Homse, nie je ani pri Damasku. Bombardujú civilné objekty v protiasadovských oblastiach, aj pozíciu Sýrskej slobodnej armády. Lavrov síce oznámil, že Sýrska slobodná armáda nie je teroristická organizácia, ale sú to len reči.

Vy ste priaznivcom umiernenej opozície Sýrskej oslobodeneckej armády, ktorá však v konflikte ťahá za kratší koniec, možno ten úplne najkratší. Prekladateľ Khalid hovoril, že to bolo aj tým, že nemali a nemajú dosť zbraní, narozdiel od svojich konkurentov. Čo si o tom myslíte?

Dobre to povedal. Súhlasím s ním. Sýrska slobodná armáda je totiž sekulárna. Bola a je ignorovaná. Pretože je umiernená.

Podľa Khalida už konflikt nie je v rukách Sýrčanov, ale ide o hru veľmocí USA a Ruska rovnako ako na Ukrajine. Je nejaká nádej, že spomínané veľmoci by začali spolupracovať a pripravili nejaké rokovania znesvárených strán, ktoré by viedlo k mierovej dohode?

Sú tam tri dôležité krajiny. Irán, Rusko, USA. Ani jedna z nich nie je priateľom Sýrčanov. Osobne neverím nikomu z nich. Veď odkiaľ má Islamský štát zbrane, keď je obkľúčený. Podľa mňa je stvorený práve kvôli veľmociam.

Takže neveríte v skorý koniec sýrskej vojny?

Skončí, až dajú veľmoci ruky preč od Asada a budú skutočne bojovať len proti ISIS.

Pre Rusov je ale Asad dôležitý spojenec. Prečo by ho mali opúšťať?

Rusom sme ale už na začiatku revolúcie hovorili, že všetko zostane tak, ako to je. Naše dobré vzťahy s Ruskom začali dávno pred Asadom.

Nie je možné, že by Asad bol súčasťou nejakej širšej koalície?

To nie je možné. Pretože je to vrah. Prečo nerokovali  s Hitlerom za druhej Svetovej vojny?

Ešte k utečenecké otázke. V januári ste zastával názor, že je lepšie podporovať finančne utečenecké tábory v Turecku, Jordánsku či Libanone, než prijímať imigrantov v Európe, pretože jedno euro vydané tam má oveľa väčšiu hodnotu, než v Európe. Odvtedy sa situácia zmenila a ľudia z utečeneckých táborov sa dali do pohybu, pretože stratili nádej, že vojna čoskoro skončí. Čo teraz? Čo má Európa robiť?

Páčil sa mi názor trinásťročného Sýrčana, ktorého sa v Maďarsku pýtal reportér – Kam chceš ísť? A on odpovedal – Do Sýrie. Ale ako to, veď ste v Maďarsku, namietal reportér. Ale vy ste sa ma pýtal, kam chcem. Ja chcem do Sýrie. A ak chcete zastaviť tie davy mieriaci do Európy, zastavte vojnu v Sýrii. Uvidíte, že sa tam potom vrátime… Pretože teraz ľudia nevedia, či môžu spať doma, alebo vonku na záhrade. Pretože bombardovanie prebieha aj v noci. A teraz začali bombardovať ešte aj Rusi. Sýrčania ale hlavne nadávajú na moslimov, na Arabov. Saudská Arábia, Katar, Emiráty kritizujú Asadov režim, že je zločinecký. Ani jedna z týchto krajín ale neotvorila hranice pre utečencov. Sýrčania nie sú žiadni príživníci. Aj univerzitný profesor pôjde zametať. Nechcú žiť na sociálnych dávkach. Ide im hlavne o to, aby boli v bezpečí. Preto idú do Európy, ktorá je humanitná. Zvlášť niektoré krajiny. V Jordánsku žijú v stanoch, je to chudobná krajina. V Libanone sa necítia v bezpečí, pretože Hizballah je tam štát v štáte a Sýrčania sú pre neho nepriatelia. Libanonská vláda nemá tú silu, aby ich ochránila. Iné je to v Turecku. To im pomôže. Tam sa majú lepšie. Ale všetkým tiež nemôžu pomôcť.

V českom internetovom priestore sa objavuje veľa zaručených správ, mnohokrát na prvý pohľad zaváňajúci manipuláciou. Veľa ľudí im však podlieha a prepadajú hystériu. Ako to vlastne bolo so sýrskym futbalovým trénerom, ktorému maďarská kameramanka podrazila nohy a on potom získal angažmán v Španielsku? Prebehla správa, že je vlastne terorista. Ako to s ním je?

Je to úplný výmysel. Poznám tú rodinu veľmi dobre. Sú to susedia z môjho rodného mesta. Ak považujem seba za slušného, tak oni sú ešte slušnejší. Ako futbalový tréner bol úspešný. Dôvod tohto ohovárania nastal asi v roku 2004. Rok predtým Američania obsadili Irak. A Kurdi na severe Iraku získali niečo ako autonómiu a boli spojencami Američanov. Klub z môjho mesta odišiel hrať zápas sýrske ligy do mesta, kde je kurdská menšina. A ľudia tam začali skandovať Ďakujeme Bushi. Ako takú provokáciu. Futbalový tím z môjho mesta má veľký fanklub, a ten bol aj tam. A u nás sa brala americká invázia do Iraku ako okupácia. Takže začala potýčka. Tréner s tým ale nemal nič spoločné. Túto falošnú správu vypustili do sveta Kurdi z organizácie PYD, čo je odnož tureckej PKK. Podľa nich sú všetci Sýrčania bojujúci proti Asadovi buď ISIS, alebo Al Nusrat. Dotyčný tréner nie je žiadny terorista. Mal dobré postavenie. Pripojil sa k revolúcii, vtedy ho vyhodili aj z futbalového zväzu. Všetko sa ale vysvetlilo a tento týždeň podpísal trénerský kontrakt so španielskym klubom v Getafe.

Ešte sa vrátim k imigrantom prichádzajúcim do Európy. Veľa Čechov sa bojí ich kultúrnych odlišností, kvôli ktorým sa podľa nich nedokážu zaradiť do miestnej spoločnosti. Ako sa k nim máme zachovať?

Prisťahovalci sú de facto nepozvaní hostia. Pravidlá musia platiť pre všetkých. Keď nebudú rešpektovať miestne zákony a hodnoty, som za, aby boli takí ľudia vyhostení. A to nie je žiadny rasizmus.

Ako sa pozeráte na prax, že keď sa u nás objaví imigrant, Česká republika ho umiestní do utečeneckého tábora. Je to správne?

Áno. Musí zistiť, kto to je, odkiaľ je. Dnes panuje taký nešvár, že všetci tvrdia, že sú zo Sýrie, čo samozrejme nie je pravda. Tlmočníci zo Sýrie to pri pohovore spoznajú. Hlavne podľa dialektu. Alebo podľa otázok na miesta, odkiaľ údajne pochádzajú. A oni nevedia základné informácie. Ako keby niekto tvrdil, že je z Českej republiky, z Liberca. A nevedel, že je tam radnica a hlavná dominanta Ještěd.

Vy tu žijete už niekoľko rokov. Naše zákony a zvyklosti dodržiavate. Opýtam sa na záver, či poznáte aj českú históriu či čítate českých autorov?

Snažím sa dozvedieť čo najviac o histórii i miestnych zvykoch. Človek by mal poznať vývoj v tej krajine, kde žije. Čítal som Staré povesti české i Osudy dobrého vojaka Švejka, Jana Nerudu, Karla Čapka, Boženu Němcovú, Karla Jaromíra Erbena či Aloisa Jiráska. Zaujímal som sa o Jána Husa i Jána Amosa Komenského. Až si zo mňa kamaráti robili srandu a pýtali sa, k čomu ti to bude? Hovoril som im – Keď tu žijem a vyjdem na ulicu, musím vedieť, o čom je reč. Neskôr mi dali za pravdu.

autor: Oldřich Szaban

- Reklama -