Utečenci z Eritrey a Sudánu na nás hádzali kamene, totálne násilie, ale to sa nikde nedočítate. Spisovateľ Tenenbom je tu s knihou o dnešnej Británii

17. 11. 2019 18:41

ROZHOVOR Veľká Británia je na Západe najviac antisemitskou krajinou súčasnosti a žijú tam chudobní ľudia, ktorí musia chodiť po jedlo do potravinových bánk. Spisovateľ Tuvia Tenenbom je opäť plný dojmov. Nakladateľstvo Zeď nedávno vydalo vo svetovej premiére jeho knihu Krysy Jejího Veličenstva. Parlamentné listy s ním hovorili v reštaurácii naproti Starému židovskému cintorínu v Prahe.

Utečenci z Eritrey a Sudánu na nás hádzali kamene, totálne násilie, ale to sa nikde nedočítate. Spisovateľ Tenenbom je tu s knihou o dnešnej Británii
Foto: Archív ZEĎ
Popis: Spisovateľ Tuvia Tenenbom

Ako vnímate brexit, čo je téma, ktorá leží, proti plánom a proklamáciám Európskej únie aj Veľkej Británie, stále na stole?

Nie som Brit, takže to nie je moja osobná záležitosť. Netrpím preto žiadnou predpojatosťou. V demokratickej spoločnosti Veľkej Británie vyhlásila vláda referendum a ľudia sa rozhodli. Vystúpiť alebo zostať v EÚ, to bolo otázkou. Áno alebo nie. Žiadna iná možnosť. A myslím si, že keď v referende ľudia povedia, čo robiť, a vláda, ktorá je z ľudu, to robí, tak je to v poriadku. To je demokracia. Aj keď ide práve o brexit.

Referendum sa konalo v roku 2016 a realita je taká, že sa na brexit stále čaká. A to o spomínanej demokracii vyvoláva dosť veľké pochybnosti.

A čo sa teraz bude diať?

Možno keby som sa dostatočne opil, dokázal by som predpovedať, čo sa stane. Realita je, že nikto nevie. Uvidíme, čo prinesú voľby 12. decembra.

Spisovateľ Tuvia Tenenbom

Tak to už ste mali dávno začať popíjať, pretože tých prognóz od vás budem chcieť viac. Aká budúcnosť čaká EÚ bez Veľkej Británie?

Osobne ma Európska únia veľmi nezaujíma. Veď som napísal knihu, ako EÚ podporuje mnoho akcií a organizácií namierených proti Izraelu. Ako Žid a človek, ktorý má starosti o židovský štát, teda Izrael, pre mňa preto EÚ nie je až takým zázrakom. Myslím si, že nejde správnou cestou, keď podporuje antisemitské mimovládne organizácie. Zdokumentoval som to, takže o tom nemôže byť pochýb. Ako inštitúciu si EÚ až tak veľmi nevážim a je mi jedno, či ten projekt vybuchne a prestane existovať.

V prípade, keď sa megainštitúcia správa ako šmok (úplatný novinár), je lepšie, keď máte malé a primerane tomu slabé inštitúcie. Napokon to je moje všeobecné zmýšľanie o EÚ.

V histórii bolo v Európe veľa vojen a z toho sa musíme poučiť. Možno ďalšie konflikty na Európu čakajú s EÚ alebo bez nej. Podľa mňa je Únia nezdravá. Okrem „židovskej otázky“ si myslím, že najväčšie sily EÚ, teda Nemecko a Francúzsko, diktujú ostatným, čo majú robiť. A to je problém. Takže sám vidíte, že nie som veľmi veľkým fanúšikom EÚ.

Nič iné by som od Američana, ktorý sa narodil v Izraeli, azda ani nečakal.

To si zaslúži opravu. Mám americké občianstvo a bývam v USA, ale nepovedal by som o sebe, že som ozajstný Američan. Veď počujete môj ťažký prízvuk. Moje kultúrne korene sú oveľa viac z Európy a z Izraela ako z Ameriky. Moja chuť je tiež niekde inde. Celkovo nemám rád americké jedlo. Ako počujete, nehovorím ako hrdý Američan a naozaj veci neposudzujem z americkej perspektívy.

Teraz som strávil takmer sedem mesiacov vo Veľkej Británii. A treba povedať, že väčšina ľudí žijúcich mimo Londýna už o brexite nechce hovoriť, pretože už toho majú dosť. Vidieť, že sa britská vláda stala pacientom v kóme. Nie sú schopní nič rozhodnúť, vôbec nič.

Téma, o ktorej ľudia v Anglicku hovorili naopak veľa, bola, ako veľmi nemajú radi Izrael a ako veľmi milujú Palestínu. Niektorí, pravda, ani nevedeli, kde majú Palestínu na mape hľadať. Boli veľmi kritickí k židovskej vláde, k židovským organizáciám a vlastne k Židom všeobecne, pretože majú až príliš veľa peňazí. Klasický antisemitský odpad.

Uvedomil som si, že Anglicko je, aspoň v západnej Európe, najviac antisemitskou krajinou súčasnosti. Šokovalo ma to a dosť ma to trápi. Myslel som si, že Briti sú trochu inteligentnejší.

V Derry v Severnom Írsku ste zašli do krčmy pomenovanej po tamojšej mestskej štvrti Bogside. Miestni štamgasti boli za zotrvanie Anglicka v EÚ, ale tiež hovorili o prekliatych Židoch, ktorí zabíjajú deti a sú trápením pre celý svet.

A že mal Hitler dorobiť, čo začal... Keď si prečítate moju knihu, nájdete tam viac takých stretnutí.

Napokon som strávil niekoľko hodín s pravou rukou Jeremyho Corbyna, predsedom opozičnej Labouristickej strany, Peterom Willsmanom. (Bol dočasne vylúčený z Labouristickej strany pre vyšetrovanie vo veci jeho antisemitských výrokov na verejnosti.)

Povedal som mu, že som nemecký novinár. Oznámil mi, že izraelské veľvyslanectvo umiestnilo v Labouristickej strane agenta. Tiež vyhlásil, že správy o antisemitizme, ktoré sa potom používajú proti tejto strane, roznáša práve izraelská ambasáda. Bohatí Židia vraj v Británii kontrolujú médiá a tak ďalej. Zopakoval teda presne to, za čo ho vykopli od labouristov.

Keď sme sa bavili o Corbynovi, nazýval ho J. C., čo v anglicky hovoriacom svete často znamená Ježiš Kristus. Labouristi sú najväčšou britskou politickou stranou, ktorá má na svedomí rozširovanie háld antisemitského odpadu. Takže áno, Británia je veľmi antisemitskou krajinou.

Spisovateľ Tuvia Tenenbom

To ste však zistili aj o Nemecku. Prečo je Európa taká antisemitská? Čím to je?

Je to históriou, napokon ako takmer všetko v Európe. Amerika nie je históriou až taká poznamenaná, zatiaľ čo Európa veľmi.

Európa bola vždy hlavným šíriteľom kresťanstva. Je to kontinent kresťanstva skoro celých dvetisíc rokov. Kresťanstvo za ten čas vývoja odvrhlo svoje židovské korene. Európa sa stala kresťanskou pôdou a klasický antisemitizmus vznikol s procesom rozštiepenia viery na kresťanstvo a judaizmus. Tento kontinent je stále plný nenávisti voči Židom. Veď holokaust sa neudial niekde v Saudskej Arábii, ale tu. A obyvateľstvo takmer každej krajiny v Európe, kam prišli nacisti, prijalo myšlienku zabíjania Židov s vďakou.

Chodím po Európe, rozprávam ľuďom, že môj otec pochádza z Nemecka, mama z Jordánska. Mohol by som byť príbuzným Jásira Arafata. A oni necítia potrebu mi niečo zatajovať, naopak. Sú otvorení a nenávisť k Židom z nich vychádza samovoľne.

Prečo sa vaša nová knižka volá Krysy Jejího Veličenstva? To znie skôr ako názov songu od punkovej kapely Sex Pistols.

Keď máte krajinu, ktorá je taká hlboko antisemitská, a ľudia v nej ma, Žida, majú za diabla, tak nemám problém nazývať ich krysami. Myslím si, že sú veľmi nenávistní, tak čo. Preto Krysy Jejího Veličenstva.

A je v tom ešte jeden dôvod. Britská spoločnosť, pretože ide o monarchiu, je celkom striktne hierarchizovaná. Je rozdelená medzi červenú a modrú krv. Chudobní ľudia verzus kráľovná, kráľ, princezné, princovia, vojvodovia, lordi, baróni a tak ďalej.

A tak sú vo všetkom rozdelení do dvoch tried. Osobne som ich pomenoval mačkami a krysami. Mačky sú šľachtici a priemyselníci a krysy všetci ostatní. Ľudia chcú nejako žiť, ale mačky v parlamente si robia, čo uznajú za vhodné. Väčšina krajiny v Anglicku patrí ľuďom s modrou krvou alebo veľkým koncernom, takže mačkám. Vlastniť tam pôdu je už skoro nemožné, musíte si ju prenajať. Napokon takto to opisujem aj v knihe.

Čo sa týka brexitu, hovoril som s mnohými demokratickými poslancami. Pýtal som sa ich, prečo ľuďom nedajú brexit, keď ho tak chceli. Väčšinou hovorili, že ľudia sú idioti. Takto sa predsa hovorí v diktatúre. Väčšina rozhodla o odchode, ale oni ho nechcú pripustiť. Takže mačky a krysy.

Finančná oligarchia a nadnárodné koncerny vládnu svetu. Ako je však možné, že pred referendom nezvládli presvedčiť Britov o škodlivých dosahoch brexitu?

Treba povedať, že Londýn je proti brexitu. Je tam veľa Európanov, veľa migrantov a ide o globalizované mesto. V celej krajine sa to jednoducho nepodarilo.

Stretli ste sa tam s nejakými migrantmi, napríklad z Poľska?

Stretol som sa s poľskými, ruskými emigrantmi aj moslimskými emigrantmi z Bangladéša, Pakistanu a tak ďalej. Mnohí tamojší utečenci pochádzajú z Pakistanu a nie zo Sýrie, takže hovoria po anglicky a nie je problém sa dorozumieť. Chodil som s nimi do mešity, modlil som sa s nimi.

Je pravda, že oveľa viac Britov chodí do mešít ako do anglikánskych kostolov?

Je. Napríklad v mešite na východe Londýna, čo je jedna z najväčších v Anglicku, som v piatok videl sedemtisíc ľudí. Naozaj veľa. A to boli veriaci, žiadni turisti.

Stretli ste sa tiež s protiislamským aktivistom a reportérom Tommym Robinsonom, ktorého v septembri pustili z väzenia?

S ním nie. O ňom toho ani veľa neviem. Ale stretol som sa s mnohými proti- aj proutečeneckými aktivistami.

A tiež som sa napríklad videl s Nigelom Farageom, hlavou antiimigrantského hnutia v Anglicku. Rozprávali sme sa. Napokon, keby nebolo Faragea, nebol by brexit.

A s premiérom Borisom Johnsonom?

S ním tiež nie, ale s Jeremym Corbynom a s mnohými lídrami tamojšej spoločnosti.

Spisovateľ Tuvia Tenenbom

Čo tam bolo okrem antisemitizmu najhoršou skúsenosťou?

Asi potravinové banky. Mnohí ľudia tam nemajú peniaze na to, aby mohli kúpiť jedlo pre svoju rodinu, takže chodia do potravinových bánk. Tie sú napríklad v kostoloch alebo v knižniciach. Tam je na stoloch jedlo, ktoré poskytli supermarkety alebo bolo vyradené. Vidíte ľudí normálne oblečených, ako si tam berú bochník chleba či toaletný papier.

Naozaj sú niektorí Briti takí chudobní?

V Británii je veľa chudobných ľudí a veľa potravinových bánk. Je to smutné. Ide o ľudí, čo mali prácu, ale teraz chodia do neziskoviek, aby sa najedli. Prídu so špeciálnym listom z úradu práce, potom sa musia spovedať a potom príde otázka: Potrebujete zubnú kefku a pastu? A to sa stáva ľuďom, ako som ja alebo vy. Je to desivé, keď to vidíte v jednej z najbohatších krajín sveta.

Ako je možné, že v dnešnej informačnej dobe nájdete v každej krajine určité smutné tajomstvo? Nepreháňate občas?

Keď chcem napísať knihu, nesprávam sa ako turista. Nechodím do skvelých reštaurácií, nechodím do výletných lokalít, nenavštevujem turistické lákadlá. Prídem sa zoznámiť s ľuďmi. Chodím a pýtam sa. Napríklad o potravinových bankách som predtým nič nevedel.

Navyše žijeme vo svete, ktorý je zahalený lžou. Veľa novinárov nehovorí pravdu. Sedia na kresielkach v redakciách a opisujú jeden od druhého. Nikam nechodia, na nič sa nepýtajú. V USA som bol jediným, kto predpovedal, že Trump má veľkú šancu stať sa prezidentom. A to preto, že som celú krajinu precestoval.

Problémom v Británii sú imigranti, ktorí sa tam často dostávajú z francúzskeho Calais. Tak som sa tam vydal a stretol novinára zo Sky News, ktorý kládol otázky utečencom na mieste zvanom „iránska džungľa“. Hovoril mi, že mu trvalo mesiac rokovaní a žiadostí na niektoré mimovládne organizácie, aby s týmito ľuďmi mohol hovoriť. To je predsa šialené. Za dohľadu pracovníkov z mimovládnych organizácií sa navyše veľa pravdy dozvedieť ani nemohol.

Ja som si stopol taxi a išiel som tiež do „iránskej džungle“. A, samozrejme, mal som tam dosť problémov. Utečenci z Eritrey a Sudánu na nás začali hádzať kamene a chceli nás možno lynčovať. Taxikár sa od strachu roztriasol. Toto sa však nikde nedočítate, ako násilne sa utečenci správajú. Totálne násilie.

Cestujete po rôznych krajinách a všade strávite mnoho mesiacov. Obľúbili ste si tento cigánsky život?

Ono to až také drsné nie je. Niekedy bývam v lacných hotelíkoch, inokedy v päťhviezdičkovom luxuse. Užívam si to a verte, že sa veľmi neobmedzujem. Utrácam veľa peňazí. Necítim sa ako Cigán.

Hovoríte po anglicky, nemecky, hebrejsky a arabsky. Napísali ste knihy o Nemecku, Izraeli, USA a Veľkej Británii. Takže teraz opäť niekam do arabsky hovoriaceho sveta?

Neviem. Téma problémov medzi Židmi a Palestínčanmi je najsilnejšia. Tiež nepôjdem, aj keď by som uplatnil angličtinu, písať knihu o Kanade alebo o Austrálii. Chcel by som sa naučiť viac jazykov. Až sa naučím po rusky, pôjdem napísať knihu o Rusku.

Tak mi ešte povedzte, ako vnímate Českú republiku.

Neviem po česky, krajinu nepoznám. Česi, aspoň tí, ktorých poznám, sú skvelí ľudia. Ako novinár toho veľa hovoriť nemôžem, ako ľudskej bytosti sa mi tu páči a užívam si to.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jan Rychetský
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Kto si myslí, že raz doženieme Nemcov v platoch, je naivný. Ekonómka Šichtařová dáva na stôl fakty

0:03 Kto si myslí, že raz doženieme Nemcov v platoch, je naivný. Ekonómka Šichtařová dáva na stôl fakty

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Nie je rozumné zavádzať digitálnu daň a už vôbec nie v rámci jednej kr…