Určite príde k veľkému vyťaženiu dopravy. V Bratislave je však viac áut na obyvateľa ako vo Viedni, situáciu treba riešiť, hodnotí župan Droba

18.9.2018 11:45

ROZHOVOR Naša ponuka je lepšia, ako bola doteraz, reaguje na kritiku verejnosti po zavedení nových grafikonov v bratislavskej autobusovej prímestskej doprave župan Juraj Droba. Podľa neho nový systém dopraví cestujúcich do hlavného mesta rýchlejšie ako doterajšie stereotypy. A hrozí Bratislave v tomto období podľa neho avizovaný dopravný kolaps? A čo pre zlepšenie situácie spravil jeho úrad?

Určite príde k veľkému vyťaženiu dopravy. V Bratislave je však viac áut na obyvateľa ako vo Viedni, situáciu treba riešiť, hodnotí župan Droba
Foto: TASR
Popis: Nový bratislavský župan Juraj Droba

V septembri čaká Bratislavčanov či dochádzajúcich do mesta podľa vyjadrení politikov a odborníkov dopravné peklo, a to v súvislosti s aktivitami konzorcia stavajúceho nultý obchvat mesta. Problémy spôsobia napríklad dočasné uzávery dvoch zjazdov z Prístavného mosta. Vy ste sa ešte pred prázdninami zúčastnili stretnutia všetkých zainteresovaných strán – mesta, mestských častí, ministerstva dopravy či zástupcov tohto konzorcia. Hrozí podľa vašich informácií Bratislave v septembri dopravný kolaps?

Kolaps nie je merateľné slovo. Určite príde k veľkému vyťaženiu dopravy a ktokoľvek tvrdí, že to tak nebude, buď klame, alebo nemá dosť informácií. To, čo sa tu deje, je dané tým, že za 25 rokov samostatného Slovenska a Bratislavy ako jeho hlavného mesta sa doprave v Bratislave nikto systematicky nevenoval. Došlo k niekoľkonásobnému nárastu počtu motorových vozidiel a mesto a príjazdové komunikácie boli štedro dimenzované na vtedajší počet áut. Vtedy zrejme nikto nerozmýšľal, že tu niekedy bude taký počet áut na obyvateľov, ako je dnes. Je ich viac na jedného obyvateľa ako vo Viedni. V tomto sme veľmocou, akosi to auto prirástlo obyvateľovi k srdcu a používa ho všade. Nie som nepriateľom automobilovej dopravy, ale myslím si, že by bolo dobré, keby v každom meste fungovala taká verejná doprava, ktorá by vodičom ponúkala alternatívu.

Vy ste na blížiacu sa problémovú jeseň zareagovali posilnením prímestských autobusových spojov od polovice augusta. Napríklad zo smeru od Ivanky pri Dunaji a späť pribudlo 58 percent spojov. Bude to ako reakcia na stav stačiť?

Toto posilnenie vychádza z plnenia strategického dokumentu Plán dopravnej obslužnosti. Odzrkadľuje dopyt – teda sedlo, špička a víkend, pravidelné intervaly a ponúkame prestupné miesta medzi vlakmi a autobusmi, a medzi autobusmi navzájom. Vypracovali sme taktové intervalové poriadky, prispôsobujú sa vlakovej doprave. Ten grafikon nevieme ovplyvniť, je v kompetencii Železníc SR a ministerstva dopravy. Výsledkom našich rozhovorov bolo významné posilnenie vlakovej dopravy od júna o 56 spojení smerujúcich do Bratislavy a 56 z Bratislavy naviac.

Proti novým autobusovým, posilneným grafikonom sa však ozvali viacerí občania, existuje petícia ľudí žijúcich v blízkosti Bratislavy proti tomuto posilneniu. Kritici vytýkajú spomalenie dopravy, dlhšie spustené závory na železničných priecestiach, čakanie autobusov v zápchach a podobne. Ako ju vnímate?

Nový grafikon máme od 19. augusta. Ponuka, ktorú sme pripravili, je rozhodne atraktívnejšia, ako tu bola doteraz. Samozrejme, môže sa stať, že niektorých obyvateľov niektorých obcí sa to dotklo, už nemajú svoj priamy spoj do Bratislavy. Dovolím si povedať, že ich dopravíme do Bratislavy za rovnaký alebo kratší čas tým, že prestúpia z autobusu na vlak. Zásah do denných stereotypov je cítiť a tiež by som sa ako občan ozýval. Rozdiel v tom, ako sa to robilo predtým a ako to robíme my, je v tom, že počúvame ľudí, ktorí sa sťažujú, komunikujeme s nimi a dochádza ešte aj k určitým korektúram v pôvodnom novom grafikone.

Nehovorím, že každý, kto zavolá na Bratislavskú integrovanú dopravu, si vyboxuje novú linku, ale naozaj sa snažíme vyhovieť podľa počtu sťažností na počet obyvateľov daného kraja.

Znamená to, že po dokončení obchvatu, respektíve po ukončení kolapsovej situácie sa tieto spoje opäť zrušia alebo ostanú v ponuke aj naďalej?

Posilnenie znamená navýšenie počtu vozových kilometrov o vyše pol milióna na štyri najbližšie mesiace tohto roka. V budúcom roku chceme zvýšiť počet doterajších kilometrov o 10 percent. Teda z doterajších 13 miliónov kilometrov v priebehu roka narastieme o 1,4 milióna. Tieto opatrenia sú trvalé. Samozrejme, ak zistíme, že niektorý z tých spojov je veľmi málo vyťažený, budeme diskutovať o jeho ekonomickej návratnosti.

Dopravnú situáciu v Bratislave ste mali ako kľúčový bod predvolebného programu. Už sme hovorili o posilnených prímestských autobusoch, ešte predtým sa posilnila železničná osobná doprava, pribudli viaceré vlakové spoje v rámci integrovanej dopravy. Do akej  miery ste teda spokojný s tým, ako sa plní váš program?

Toto je prvá veľká zmena, ideme postupne. Doprava v Bratislavskom kraji môže byť o trocha lepšia o päť rokov. Nechcem sľubovať vzdušné zámky. Všetci vieme, že to tak nebude, lebo napríklad len vykúpiť pozemky s tým, že chcete nejakú cestu rozšíriť, trvá tri roky. Lepšia bude vtedy, keď si časť vodičov povie, že nevyužije automobil a využije niektorú z alternatívnych foriem dopravy, to znamená prímestské vlaky alebo autobusy, alebo aj skúter, alebo bicykel. Budem spokojný, keď sa mi bude dariť realizovať jednotlivé opatrenia. Máme pripravenú výstavbu niekoľkých záchytných parkovísk pri Bratislave, rekonštrukciu cesty Pezinok – Senec, máme pripravené ďalšie veci, o ktorých vieme, že sa zrealizujú a postupne s budovaním cyklotrás, so zahusťovaním vlakového spojenia, s vybudovaním novej železničnej stanice a keď sa podarí mnoho ďalších opatrení, tak potom prvýkrát budú Bratislavčania cítiť, že tá doprava je príjemnejšia.

Keď komunikujete so starostami, nemôžete na nich apelovať, aby viac dbali pri projektoch developerov na zabezpečenie väčšieho počtu parkovacích miest, aby nedochádzalo k obsadzovaniu týchto záchytných parkovísk autami obyvateľov nových bytov, ako sa to stalo napríklad pri vjazde do hlavného mesta v Rači?

Tá situácia je často komplikovaná aj pre starostov, mnohé pozemky pri staniciach vlastnia železnice, takže ich musia osloviť s návrhom na budovanie parkoviska a podobne.

Kde všade budú také záchytné parkoviská?

V programovom období 2007 – 2013 sa v rámci Operačného programu Bratislavský kraj vybudovali prestupné terminály verejnej dopravy v okresných mestách Malacky, Pezinok, Senec. Súčasťou týchto terminálov sú aj záchytné parkoviská. V programovom období 2014 – 2020 koordinuje BSK budovanie záchytných parkovísk na svojom území v úzkej spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Aktuálne sú schválené projekty v rámci Integrovaného operačného programu na nové terminály a záchytné parkoviská vo Svätom Jure, Šenkviciach, Bernolákove a Malackách a pripravované projekty v Plaveckom Štvrtku, Veľkom Bieli a Báhoni. V rámci Operačného programu integrovaná infraštruktúra, ktorý je v gescii MDaV SR, pribudnú nové záchytné parkoviská v Pezinku, Ivanke pri Dunaji, Nových Košariskách, Zohore. Spoločne však pripravujeme aj určenie ďalších lokalít, ktoré budú zmysluplné aj z hľadiska operability verejnej dopravy v nadväznosti na tieto nové projekty záchytných parkovísk a dopravných terminálov.

Nie je to ďaleko od Bratislavy?

Budovanie parkovísk v rámci mesta má v kompetencii mesto, my práve podporujeme budovanie takýchto parkovísk mimo, lebo lieviky zápch vznikajú na okraji Bratislavy.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Chmelár: Som jediný ľavicový kandidát. Viem, že nie som favoritom, ale favorit u nás nikdy nevyhral

0:00 Chmelár: Som jediný ľavicový kandidát. Viem, že nie som favoritom, ale favorit u nás nikdy nevyhral

ROZHOVOR Viem, že nie som favoritom týchto volieb. Ale favorit prezidentské voľby na Slovensku ešte …