Účasť vo vláde určite škodí popularite Mosta, priznáva poslankyňa strany Pfundtner

13.2.2018 11:20

ROZHOVOR Účasť vo vláde škodí našej popularite. Ale rovnako nám škodia niektorí opoziční politici. Matovič sa chce spojiť s SMK, aby poškodil Bugárovi, hodnotí poslankyňa strany Most-Híd Edita Pfundtner.

Účasť vo vláde určite škodí popularite Mosta, priznáva poslankyňa strany Pfundtner
Foto: OS
Popis: Edita Pfundtner (Most-Híd)

Pred pár týždňami ste mali v Európskom parlamente vo výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci  (LIBE) vystúpenie k téme Európska migračná agenda: Legálne cesty a integrácia. O čom ste konkrétne diskutovali?

Téma migrácie je stále živá, a to nielen od roku 2015, keď sme boli konfrontovaní s najväčšou vlnou migrantov. Doteraz sa však Európska únia nevedela s týmto problémom popasovať.

Zúčastnila som sa spolu s kolegom Jaroslavom Paškom zo SNS na zasadnutí Výboru Európskeho parlamentu LIBE, pričom poslanci Európskeho parlamentu mali možnosť diskutovať s poslancami národných parlamentov o skúsenostiach a predstavách, ako by mal vyzerať dublinský systém, ktorý rieši aj otázku migrácie.

Zistila som, že táto téma žije vo všetkých krajinách EÚ. Sú na to však rozdielne názory. Vyšehradská  štvorka má v tomto bode spoločnú rétoriku a ja som prezentovala postoj Slovenska, ktorý je odmietavý najmä voči kvótam, ktoré neuznávame, pretože tento mechanizmus podľa nás nefunguje. Sme ochotní vecne diskutovať o tom, že utečenci musia mať určité práva, ale nie je normálne, aby ľudia, ktorých za utečencov v žiadnom prípade nemôžeme považovať, sa dostávali nekontrolovane do krajín EÚ. Nesúhlasíme preto s tým, aby sa teraz direktívne povedalo jednotlivým členským krajinám, že sú povinné prijať určitý počet migrantov. V prvom rade by sa podľa nás mal uskutočniť azylový proces, ktorým musíme zistiť, či ide skutočne o utečencov, ale ani v tomto prípade nemôžeme garantovať, že aj keď im určíme miesto azylu, tak tam aj ostanú.

Veľmi ostro vo výbore vystúpil poslanec zo slovinského parlamentu, ktorý poukázal na to, že Slovinsko prijalo ochotne na základe povinných kvót viac ľudí, ako malo. Napriek tomu, že títo ľudia u nich získali doklady a uskutočnil sa azylový proces, tak oni zmizli. Keďže platia medzinárodné dohovory ako Ženevský dohovor z roku 1951, tak my nemôžeme zadržiavať utečenca v nejakej krajine a on sa môže legálne pohybovať v rámci krajín EÚ.

Ozvali sa aj kolegovia z Nórska, ktorým tiež pretiekol pohár trpezlivosti a ktorí poukazovali na to, že nórsky sociálny systém nie je schopný uniesť taký nápor utečencov a migrantov. Treba však veľmi striktne oddeľovať tieto dve skupiny. Utečenci boli nútení opustiť svoju krajinu, kde je napríklad vojna a ich život je v ohrození. Do Európy však prúdia ekonomickí migranti, ktorých za utečencov nemožno v žiadnom prípade považovať.

Belgický premiér Charles Michel vystúpil prednedávnom veľmi kriticky voči Maďarsku a celej V4 s tým, že pokiaľ krajiny Vyšehradskej štvorky odmietnu solidárne prijímať migrantov, tak by im mali predložiť ultimátum. Napriek tomu je Robert Fico kritizovaný, že na Slovensku povie niečo iné a v Bruseli je podľa Sulíka poslušným žiačikom. Slovensko dokonca nie je ani žalované ako Česko, Poľsko či Maďarsko.

Slovensko nie je žalované, pretože sme splnili kvótu plus jeden človek navyše. Keď to naoko splníte, tak vás už nepostihujú, ale okolité krajiny to nesplnili a za to sú pranierované.

Pôvodne Európska únia nás začala vydierať aj tým, že nám siahne na eurofondy. Teraz belgický premiér hovorí o ultimáte. Toto však nie je spôsob, akým by sa malo komunikovať v rámci  Únie. Je veľmi nešťastné, ak začneme dávať ultimáta na takú závažnú vec, ako je migrácia, ktorá môže znamenať výrazný zásah do života každej spoločnosti. Každopádne by sa mal nájsť konsenzus, lebo Európska únia je už ochudobnená o jedného člena (Veľká Británia), a preto si myslím, že nie je dobré takýmto spôsobom vytláčať alebo vytesniť aj ďalšie štáty z európskeho zoskupenia.

Vy ste sa na zasadaní výboru v Európskom parlamente stretli aj osobne s nejakou kritikou od iných poslancov voči Slovensku?

Vôbec nie. Skôr som cítila, ako keby sa menila nálada a vnímanie migrácie u poslancov národných parlamentov. Dokonca aj niektorí europoslanci priznali, že je obrovský problém prijať nekontrolovaný počet ľudí s iným náboženstvom a s inou kultúrou. Rozhodne však odmietam slová jednej nemeckej poslankyne, ktorá tiež bola na zasadaní spomínaného výboru a ktorá tvrdila, že sme všetci spoluzodpovední za to, v akých podmienkach žijú migranti v utečeneckých táboroch v Líbyi.

Viem, že v afrických krajinách nie sú či už sociálne, alebo ľudské práva porovnateľné s Európskou úniou, ale presne to je tá motivácia, aby prišli do Európy, pretože ju majú vykreslenú ako raj na zemi. Aj vyspelé krajiny, ktoré platia migrantom, aby sa dobrovoľne vrátili domov, si uvedomujú, že nie je jednoduché integrovať a asimilovať týchto ľudí. Zároveň si musíme priznať, že sa tu podcenilo bezpečnostné riziko, na ktoré upozorňovali bezpečnostní analytici od začiatku.

Myslím si však, že sme dostatočne solidárni. Koniec koncov, krajiny Vyšehradskej štvorky dajú vyše 8,5 milióna eur na to, aby sa chránili hranice v severnej Afrike. Zastrešovať to má najmä Taliansko, pričom naša krajina je v tomto smere naozaj veľmi nápomocná. Prispievame aj do zvereneckého fondu pre Afriku.

Edita Pfundtner Zdroj: TASR

Spomenuli ste, že ste na zasadaní výboru LIBE prezentovali postoj Slovenska. Ste však poslankyňou strany Most-Híd, ktorá sa vždy prezentovala skôr proimigrantským postojom. Zmenil sa teda postoj Mosta-Híd?

Sme občianska strana a je predsa bežné, že ľudia môžu mať aj v rámci jednej strany odlišné názory na riešenie problémov.  V čom sa však určite všetci zhodneme, je, že máme byť solidárni. Nemyslíme si však, že povinné kvóty sú práve tou formou solidarity, ktorú máme preukazovať.

Bolo to teda skôr zle vnímané a vykresľované aj pred voľbami, keď sa hovorilo, že Most by tu vítal migrantov?

Na toto neviem presne odpovedať, nebola som členkou úzkeho vedenia strany a  neurčovala som ani jej komunikáciu v danej téme. Ale ak si spomínam na kampaň, strana skôr kládla dôraz na znižovanie napätia a na zmiernenie strachu, čím operovali viaceré politické strany, keď počas kampane vyslovene strašili ľudí. 

Vy ste ešte v roku 2012 vystúpili z Mosta-Híd a povedali ste vtedy, že muži politici majú ženy len na okrášlenie. Zmenilo sa to alebo je to stále rovnaké?

Teraz je už viac žien v parlamente (32 – pozn. red.). Dokonca máme aj podpredsedníčku parlamentu pani Nicholsonovú a historicky aj prvú predsedníčku VÚC  pani Jurinovú. Ženy sa teda postupne dokážu prebojovať aj v politike. Otázka je, či sa chcú angažovať. Keď sa otvorila téma kvót týkajúca sa žien na pracoviskách, tak ja skôr zastávam stanovisko, že ak je žena  schopná a šikovná, tak si svoju cestu určite nájde. Kvóty môžu určite pomôcť, sú rýchlym riešením na nejaký krátky čas, ale osobne by som nechcela zastávať pozíciu „iba preto“, lebo som žena a treba plniť kvótu.  V súčasnosti už existujú oblasti, kde je, práve naopak, prevaha žien, napr. na súdoch, v školách.

Takže už muži nemajú  ženy v parlamente len na okrasu?

Nebolo to celkom iba o tom. Mali sme za sebou krátko-trpké vládnutie a človek bol sklamaný aj z toho, ako sa to skončilo. V roku 2010, keď sme dostali mandát od ľudí ísť do vlády, tu bola veľká eufória, ktorá sa o dva roky premenila na sklamanie. Hnevalo ma, že koaliční partneri, konkrétne z SaS, takúto historickú šancu zahodili. Som rada, keď teraz Richard Sulík hovorí, že by konal inak. Preto tvrdím, že treba niekedy počúvať tých starších a skúsenejších. On ich však nepočúval. Išli sme do predčasných volieb a potom sme na striebornej tácke odovzdali moc Robertovi Ficovi, ktorý získal pohodlnú väčšinu v parlamente na štyri roky.

Teraz ste však opäť pri moci. Zaznieva tu však kritika na Most, že ste zradcovia, že nemáte charakter, keďže ste išli do vlády s Robertom Ficom.

Rozumiem, že ľudia boli nahnevaní, ale matematika nepustí. Čísla boli čierne na bielom a ukázali, kto aký výsledok vo voľbách dosiahol. Áno, je pravda, že naša kandidátka nedoniesla také čísla, aby sme mohli rozdávať karty. Dostali sme 6,5 %, napriek tomu, že sme čakali viac. Zloženie terajšej koalície bolo absolútne logickým vyústením výsledkov volieb.

Vláda Ivety Radičovej sa skončila predčasne aj z toho dôvodu, že slovo niektorých poslancov neplatilo ani pár sekúnd. Nemôžete vládnuť s ľuďmi, s ktorými ste už raz vládli a viete o nich, že nedodržiavajú dohody, a keď príde k rozhodujúcemu hlasovaniu, zrazu zistíte, že ich podporu nemáte, hoci ju predtým deklarovali. Na kolegov z OĽaNO sa prosto nedalo spoľahnúť a teraz nastala taká situácia, že ak sa špekulovalo o koalícii, kde by nebol Smer, tak by tam každopádne musela byť strana SNS, voči ktorej sa pán Bugár pred voľbami ohradzoval. Teraz vyčítajú Bugárovi, že povedal, že so Smerom nikdy nepôjde, ale on to ani raz nepovedal. On vždy, počas celej kampane, hovoril, akú vládu by sme chceli, pričom menoval KDH a stranu Sieť.

Ľudia sa rozhodli a dali dôveru stranám, z ktorých pomaly na druhý deň odchádzali členovia. Bolo vidieť, že tieto strany nevedeli zabezpečiť podporu svojich členov. Ak sa pozrieme na to, aká iná koalícia sa mohla črtať, zložená zo šiestich strán, tak by tu bolo stále riziko, kedy sa rozpadne. Boris Kollár navyše povedal, že do vlády nepôjde a bude zvonka podporovať koalíciu. Na tomto nemôže triezvy človek postaviť vládu.

Napriek tomu, že sa Béla Bugár ohradzoval voči SNS, tak aké je terajšie vládnutie?

V tejto koalícii dohody platia. Z toho dôvodu je to ľahšie ako vládnutie vo vláde Ivety Radičovej. Nie je to však ideálne vládnutie. Človek musí spraviť veľmi veľa kompromisov, no ak ich spravíte, tak očakávate aj vy, že váš partner spraví podobný kompromis. Je to ako v manželstve. Každý deň je možno dôvod na hádku, ale otázne je, či chcete zotrvať v danom vzťahu  a či to má význam.

Do vlády sme vstúpili preto, lebo sme išli do volieb s programom, ktorý chceme presadiť. Ak vidíme, že sa nám darí napĺňať programové ciele, tak vo vláde aj zotrváme. Treba ale podotknúť, že ako koaličná strana máme najmenej poslancov.

O Moste-Híd sa hovorí ako o strane s najväčším koaličným potenciálom, keďže by si s vami skoro každý vedel predstaviť vládnuť. Preferencie Mosta však oproti iným stranám nerastú a v župných voľbách ste stratili až tretinu poslancov. Napriek tomu, že sa vám darí presadzovať programové ciele, neškodí účasť vo vláde vašej popularite?

Určite škodí. Ale rovnako nám škodia niektorí opoziční politici, ktorí si dali za cieľ čo najviac oslabiť stranu. Igor Matovič pred parlamentnými voľbami viedol na južnom Slovensku nákladnú kampaň, pričom bol ochotný financovať materiály, v ktorých na nás útočil. Teraz prišiel s iniciatívou spojiť sa s SMK. Skôr si myslím, že to robí iba s cieľom, aby poškodil Bugárovi.

Akú máte teda spätnú väzbu na vaše vládnutie od maďarskej menšiny na Slovensku?

Maďarov na Slovensku trápia rovnaké problémy ako Slovákov. V prvom rade ide o každodenné veci súvisiace s výškou ich príjmu, dôchodku či stavom zdravotníctva, školstva. Posledné voľby ukázali, že na juhu Slovenska ľudia už nevolia tak homogénne ako kedysi, keď bola maďarská menšina zomknutá, keďže bola napádaná Jánom Slotom a Vladimírom Mečiarom.

Počas tejto vlády sa nám konečne podarilo presadiť Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Vždy záviselo od danej vlády, koľko peňazí ide na národnostnú kultúru. Teraz máme zaručenú sumu. Tiež je zásluhou Mosta, že sa po toľkých rokoch zrušili hanebné Mečiarove amnestie. Nebyť Bugára a Mosta vo vláde, tak by nás tu ešte stále strašili. Bol to historický úspech, ale na to, ako keby sa zabúdalo.

Spomenuli ste, že maďarská menšina bola napádaná bývalým šéfom SNS Jánom Slotom. Je to teraz lepšie za Andreja Danka?

Samozrejme, že je to lepšie. Rozhodne nie sú v spoločnosti také pnutia, a preto v tomto smere cítim oveľa väčší pokoj a toleranciu. Zlepšili sa aj vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, či už v rámci V4, alebo aj bilaterálne. Sme za obdobím, keď sa posielali nóty a keď sa obe krajiny na seba navzájom hnevali.

Už nie je problém ani zákon o dvojitom občianstve?

Keď Robert Fico presadil tento zákon v roku 2010, tak sme upozorňovali na to, že je to hlúposť a zlé riešenie. Prichádzali však voľby a bolo to výslovne politické rozhodnutie. Maďarská menšina bola dokonca označená ako bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku. Teraz už aj minister vnútra Kaliňák si  uvedomil, že táto situácia bola najhoršia pre ľudí, ktorí prijali české, nemecké či rakúske štátne občianstvo. Tým sme stratili najviac občanov, a preto jeho ministerstvo prijalo nariadenie, ktoré umožňuje každému bývalému občanovi Slovenskej republiky, aby požiadal o opätovné udelenie štátneho občianstva. Nie je to však zákon a je to v moci úradníkov na ministerstve vnútra.

Práve zákon o dvojitom občianstve sme chceli počas Radičovej vlády napraviť. Vtedajší minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda pripravil návrh zákona, ale  Radoslav Procházka a kolegovia z OĽaNO tento návrh nepodporili. Nech to Igor Matovič teraz vysvetľuje SMK.

Je možné, že by sa v dohľadnom čase tento zákon napravil?

Môžu sa o tom začať rozprávať premiéri oboch krajín, pretože Maďarsko má obdobný zákon, ktorý umožňuje Maďarom žijúcim v inej krajine, aby prijali maďarské občianstvo spolu s hlasovacím právom.

Na vnútroštátnej politickej scéne v súčasnosti nevidím priestor na riešenie tohto problému, nie je to ani v programovom vyhlásení vlády. V tomto prípade by sme dohodu s našimi koaličnými partnermi hľadali ťažko.

Most-Híd vyhlásil, že postaví do prezidentských volieb v roku 2019 vlastného kandidáta. Kto by  podľa vás spĺňal kvality, že by mohol byť kandidátom vašej strany?

Zostanem pri tom, že sme vyhlásili, že chceme mať vlastného kandidáta. Nechcem personálne špekulovať. Bola som na predsedníctve, kde sme hovorili, či máme alebo nemáme mať vlastného prezidentského kandidáta, pričom padlo rozhodnutie, že postavíme vlastného kandidáta. Viac informácií nemám ani ja.

Bol by prijateľný Béla Bugár ako kandidát na prezidenta?

Pre mňa by bol pán Bugár prijateľný. Nepredbiehajme však udalosti. Uvidíme, či by vôbec do týchto volieb išiel. Koniec koncov, ani pán prezident Kiska neohlásil, či bude opätovne kandidovať.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Deportácie migrantov, zatváranie mešít, facka euru. Češka žijúca v Taliansku hovorí o programe vlády, ktorá desí Brusel

17:25 Deportácie migrantov, zatváranie mešít, facka euru. Češka žijúca v Taliansku hovorí o programe vlády, ktorá desí Brusel

ROZHOVOR Čakajú migrantov v Taliansku zlé časy? Pravdepodobne áno, povedala v rozhovore pre Parlamen…