Čo hovoríte na zostrelenie ruského lietadla Tureckom, ktoré sa zrútilo v Sýrii?
Zostrelenie ruského lietadla Tureckom je predovšetkým porušenie zvrchovanosti Sýrie a zároveň odhaľuje špinavú úlohu režimu tureckého prezidenta Erdogana, ktorý podporuje neslýchaným spôsobom teroristické organizácie v Sýrii na čele s takzvaným Islamským štátom.
Dôveryhodné informácie, ktoré majú sýrske zainteresované strany, dokazujú, že ruské lietadlo sa nachádzalo v sýrskom vzdušnom priestore. Dopadlo na sýrske územie a vôbec nevstúpilo do vzdušného priestoru Turecka. Preto považujeme tento čin za provokáciu a nestala sa náhodou.
Je známe, že ruské nálety spôsobili veľké škody teroristickým skupinám v Sýrii na čele s IS. V posledných dňoch zničili dokonca viac ako tisíc cisterien, ktoré prevážali sýrsku ukradnutú naftu do Turecka spolu s naftovým zariadením, čo vyvolalo hnev Erdogana. Podľa istých informácií je práve jeho syn zapojený do nelegálneho obchodu s ukradnutou sýrskou naftou.
Aký je váš komentár k teroristickým útokom v Paríži? Ak som zachytil správne, tak sýrsky prezident Asad naznačil, že Francúzsko si za to trochu môže aj samo…
Prezident Asad prezentoval názor väčšiny obyvateľov Sýrie tým, že vyjadril ľútosť a smútok z utrpenia francúzskych občanov. Ale bohužiaľ, tí civilisti, ktorí padli vo Francúzsku, teraz aj predtým, boli zabití kvôli chybám politiky francúzskej vlády voči Sýrii a Blízkemu východu všeobecne. Minulý týždeň sa objavila správa, že bývalý šéf francúzskej vojenskej tajnej služby priznal, že Damask ponúkal francúzskej vláde mená tých teroristov, ktorí prišli z Francúzska bojovať do Sýrie na strane Islamského štátu a iných teroristických organizácií. Sýrska vláda upozornila vládu Francúzska, že mnoho z tých mladých občanov Francúzska, ktorí bojovali v Sýrii za Islamský štát, by sa mohlo do Francúzska vrátiť a spáchať hrozné teroristické činy a atentáty. Bohužiaľ, bývalý francúzsky premiér Fillon ponuku Sýrie na odovzdanie mien tých teroristov odmietol. Toto nehovoríme len my, to prosím povedal bývalý šéf francúzskej vojenskej tajnej služby.
My sme od začiatku krízy v Sýrii varovali Západ, že to, čo sa deje v Sýrii, je vojna s terorizmom. Ale bohužiaľ, niektoré európske štáty sa spojili s určitými blízkovýchodnými mocnosťami aj s USA, aby prakticky zvrhli sýrsku vládu. Bohužiaľ, niektorým vodcom západných štátov, konkrétne prezidentovi Francúzska Françoisovi Hollandovi a britskému premiérovi Cameronovi ide len o peniaze, ropu, lukratívne kontrakty a ovládnutie ekonomiky iných štátov. Pred niekoľkými dňami Saudská Arábia s Francúzskom podpísali zmluvu o nákupe zbraní za 12 miliárd eur. Preto nemôžu priznať, aké sú ich skutočné ciele a koho podporujú. A v európskych krajinách kvôli politike týchto európskych politikov umierajú nevinní ľudia. Ak nedôjde k zmene politiky Francúzska a ďalších krajín k sýrskej kríze a otázke terorizmu, tak možno očakávať, že ďalšie teroristické útoky prebehnú v Belgicku, Nemecku, Veľkej Británii a ďalších európskych krajinách. Iste ste si všimli, že po teroristických útokoch v Paríži francúzsky prezident Francois Hollande náhle zmenil postoj k zásahu Ruska v Sýrii proti teroristickým skupinám. A 26. novembra sa dokonca prezident Hollande v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Čo hovoríte na to, že summit EÚ, ktorý sa pred časom konal, označil režim prezidenta Asada zodpovedný za státisíce mŕtvych v sýrskej občianskej vojne? A aký máte komentár na to, že niektoré európske krajiny označujú vládu Bašára Asada za nedemokratickú či diktátorskú?
Európsku politiku sledujem už dlhšiu dobu a mrzí ma, že v nej vidím falošné a nepravdivé postoje. Niektoré štáty EÚ sú s našou vládou v stálom kontakte priamo alebo nepriamo a hovoria nám otvorene, že si myslia, že v Sýrii nešlo v žiadnom prípade o demokratickú revolúciu, ale dodávajú, že, bohužiaľ, nemôžu toho viac v rámci EÚ urobiť, pretože monopol na politické rozhodnutia Európskej únie majú prakticky len veľké štáty ako Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia. Preto chcem zdôrazniť, že to, čo sa deje v Sýrii, nie je občianska vojna. Jednotlivé náboženské či etnické komunity nebojujú proti sebe, nebojujú proti sebe napríklad kresťanská či moslimská komunita. Sýrska armáda, ktorá prakticky päť rokov bojuje za celý svet proti terorizmu a radikálnym islamistickým takfiristom (pozn. red. v islamskom práve je takto označený človek, ktorý je exkomunikovaný), je väčšinou tvorená vojakmi sunnitského vyznania. Sunnitský islam je väčšinové náboženstvo v Sýrii.
Najväčšiu zodpovednosť za vojnu v Sýrii nesú regionálne mocnosti ako Turecko, Saudská Arábia, Katar a podobne spoločne s niektorými západnými krajinami ako Francúzsko a Veľká Británia. Tieto krajiny nebojujú proti Sýrii preto, že by chceli vyviezť demokraciu, ako sami tvrdia, ale cieľom týchto krajín, ktoré stoja za vojnou nielen v Sýrii, ale aj v ďalších sekulárnych arabských republikách, je zvrhnúť režimy v týchto krajinách a dostať do vlády v týchto krajinách Moslimské bratstvo. Tieto štáty stavili na ozbrojené islamské radikálnej skupiny za účelom zvrhnutia sýrskej vlády. Cieľom je založiť menšie štátiky v rámci súčasných krajín a tie by mali náboženský, nie sekulárny charakter. Podobne ako židovský štát v Izraeli na základe náboženstva. Keby sa to stalo, tak to dáva Izraelu rámec, aby vyhodil Palestínčanov z Izraela s odôvodnením, že ide o židovský štát a že v ňom nemajú existovať príslušníci iných náboženstiev. To, čo sa deje, je realizácia projektu amerických neokonzervatívcov od roku 2001.
Akého projektu?
Cieľom tohto projektu je pretvoriť a vytvoriť nové usporiadanie Blízkeho východu a rozdeliť túto oblasť do menších štátov ako teraz, ktoré by boli založené na náboženských a kmeňových základoch a medzi ktorými by bolo nepriateľstvo, čím by kríza pokračovala desiatky rokov. Cieľom je, aby v tejto oblasti vládol chaos. Američania a ďalšie západné štáty by tým ovládli trh ropy a plynu a kupovali by to za najnižšie ceny a zároveň by pokračovali v predaji zbraní týmto štátom, aby bojovali medzi sebou. Ekonomiky malých štátov by tak boli závislé od USA a západných štátov. Tento projekt ,,konštruktívneho chaosu” bol predložený pod názvom Nový Blízky východ Dickom Cheneym, Condoleezy Riceovou a Georgeom Bushom a inými. Pod zámienkou šírenia demokracie chceli realizovať tento projekt. Oni hovoria o šírení demokracie, pritom vieme, že podporili a podporujú najkrutejšie a najreakčnejšie režimy na svete.
Vo Viedni došlo k nejakej dohode o budúcnosti Sýrie. Majú tam prebehnúť voľby. Možno predvídať, ako to prebehne? Možno voľby vo vojnou zmietanej krajine vôbec zabezpečiť? Bude Bašár Asad kandidovať znovu na post prezidenta?
Je potrebné zdôrazniť, že sýrsky ľud je tým jediným, kto rozhodne o svojom osude a rozhodne, kto ho povedie. Niektoré štáty, ktoré sa zúčastnili na posledných rokovaníach vo Viedni, možno mali dobré úmysly k Sýrii, niektoré rozhodne dobré úmysly nemali, ale v každom prípade, my v Sýrii, nechceme pripustiť, aby niekto hovoril do vnútorných záležitostí Sýrie. Nezasahovanie do vnútorných vecí suverénnych štátov je jedným z hlavných princípov OSN. Sýrsky ľud by mal rozhodnúť, či Bašár Asad zostane sýrskym prezidentom na ďalšie obdobie, alebo nezostane. Nenecháme sa od štátov, ktoré každý deň porušujú ľudské práva, nemajú žiadne demokratické hodnoty, ako Saudská Arábia, Turecko a podobne, poučovať, ako máme spravovať veci v našej vlasti. My v Sýrii nedokážeme pochopiť, ako si môže štát ako Saudská Arábia, ktorý prakticky nevie nič o demokracii, neprebiehajú tam voľby, existuje tam obrovská diskriminácia žien, zatýkanie a popravy členov opozície, dovoliť diktovať Sýrii, kto by ju mal viesť. Tieto štáty bojujú proti sekulárnym štátom a považujú vyznavačov iných náboženstiev za neveriacich (KAFIRO). Ako nás také štáty môžu naučiť demokracii?
Pán prezident Asad viackrát povedal, že si na tú funkciu nepotrpí a keď sýrsky ľud povie, aby odišiel, tak odíde, a keď povie, že by mal pokračovať, tak zostane. Keby sme chceli teraz zorganizovať voľby v Sýrii, mali by byť splnené dve podmienky. Prvá je oslobodenie oblastí, ktoré sú teraz pod kontrolou Islamského štátu alebo iných teroristických skupín. Tieto organizácie, bohužiaľ, stále kontrolujú veľkú časť územia Sýrie. Tieto skupiny rozhodne nepovolia, aby sa usporiadali voľby v oblastiach pod ich kontrolou. Tie skupiny neuznávajú princíp štátu. Druhou podmienkou je, aby bola zaistená bezpečnosť pre voliča. Samozrejme, že nemôžu ísť voliť, keby na nich padali rakety a strely. Takže logickou cestou je poraziť teroristov, alebo ich výrazne oslabiť, a tým vytvoriť podmienky na usporiadanie volieb. Môžem vám potvrdiť, že jediná osoba, ktorá je schopná poraziť terorizmus a vrátiť stabilitu Sýrii, je prezident Bašár Asad, pretože väčšina Sýrčanov a sýrska armáda mu verí a stojí za ním.
V Európe sa hovorí o takzvanej sýrskej demokratickej opozícii. Aký na ňu máte názor?
Demokratická? Tak to je zlý vtip. V Sýrii sa nachádza národná politická opozícia. Ďalej je potom opozícia v zahraničí, väčšina z nej je tvorená osobami, ktoré sú v Sýrii neznáme. Tí dostávajú pokyny od štátov, v ktorých žijú, dostávajú od nich milióny dolárov a ich rozhodnutia podliehajú tajnej službe týchto štátov. A potom je tam opozícia ozbrojená. Ako môžeme niekoho označiť za ,,umierneného”, keď terorizuje civilné obyvateľstvo, ničí súkromný a verejný majetok a zabíja nevinných? Spojené štáty prakticky pomáhajú teroristickým organizáciám ako Islamský štát alebo Fronta an-Nusrat tým, že posielajú najmodernejšie zbrane pre takzvanú sýrsku umiernenú opozíciu a tá ich potom odovzdá do rúk IS a ďalších teroristov.
Takže demokratická opozícia nie je prakticky nič iné ako zásterka. Aby sa nedalo povedať, že Američania poskytujú priamo zbrane teroristickým skupinám, ktoré sú na zozname OSN vrátane takzvaného Islamského štátu a Frontu an-Nusrat. Takže zbrane dávajú takzvanej umiernenej opozícii a vedia, že tí ,,umiernení” odovzdajú zbrane teroristom. Rusi pri prvých rokovaniach vo Viedni žiadali Američanov a ďalšie štáty, aby im poskytli zoznam takzvanej umiernenej opozície, aby ich Rusi letecky nenapadli. Takýto zoznam však nedostali. Náčelník Generálneho štábu USA pri vypočutí v Kongrese priznal, že Američania vycvičili iba 60 takých ľudí, a keď sa títo ľudia dostali do Sýrie, tak väčšina z nich prešla k Fronte an-Nusrat či k Islamskému štátu. A americký rozpočet to stálo vyše 500 miliónov dolárov.
Možno vyhodnotiť úspešnosť ruského zásahu v Sýrii a ako to pomohlo sýrskej armáde?
Zásah Ruska sýrskej armáde veľmi pomohol. Rusko dosiahlo počas krátkej doby to, čo nedokázalo 60 štátov v takzvanej koalícii pod vedením Američanov počas 14 mesiacov. To dokazuje neserióznosť USA a ich spojencov v boji proti terorizmu. Čo to je za koalíciu proti terorizmu, keď niektorí jej členovia sponzorujú terorizmus?
Dnes máme už viac ako 50 dní od začatia ruského vojenského zásahu. Ruské sily bombardujú zo vzduchu a sýrska armáda postupuje na zemi. Aj sýrske vzdušné sily po boku tých ruských každý deň podnikajú nálety na pozície teroristov. V súčasnosti sme v Sýrii otvorili desať nových frontov boja s teroristami v Sýrii. Naša armáda dosahuje pokrok od juhu až na sever Sýrie. Jedným z úspechov je skončenie blokády vojenského letiska pri Aleppo, ktoré bolo tri roky obkľúčené tisíckou vojakov a dôstojníkov sýrskej armády. Sýrska armáda tiež dosahuje úspech pri snahe zakončiť obkľúčenie druhého najväčšieho mesta Sýrie Aleppa, ktoré je najväčším ekonomickým centrom v krajine. Sýrska armáda sa tiež snaží zničiť posledné pozície teroristických skupín na pobreží, v Latakii a okolí. Na juhu postupuje sýrska armáda a už je blízko jordánskej hranice.
Ruské letectvo doteraz podniklo cez 2 250 náletov. Ruský zásah je veľmi efektívny, čo sa týka veliteľských centier teroristických skupín, na ich skladiská zbraní a ich ďalšie dôležité zariadenia. V súčasnosti prebehol veľký útek islamistov z Rakka do Mosulu v Iraku.
Medzi európskymi politikmi sa objavili komentáre, že utečenci zo Sýrie mužského pohlavia v bojaschopnom veku a v stave sú fakticky dezertéri. Je to tak? Nemali by zostať vo svojej krajine a bojovať proti Islamskému štátu? Teraz aj český prezident Miloš Zeman či poľský minister pre európske záležitosti navrhli, že by bolo vhodné, aby utečenci zo Sýrie mužského pohlavia boli nasadení do bojov proti Islamskému štátu…
Posun sýrskeho obyvateľstva do Európy je výsledkom agresívnej politiky zo zahraničia a podpory teroristov zo strany niektorých už spomínaných štátov. Domnievame sa, že ide o súčasť sprisahania proti Sýrii, ktoré má za cieľ celú tú oblasť vyľudniť a zničiť a donútiť sýrske elity a inteligenciu odísť do zahraničia. Vzhľadom na to, že dochádza k ničeniu infraštruktúry v Sýrii a prerušeniu výrobného procesu, a nemožno ani zabudnúť na sankcie, ktoré Európska únia uplatňuje proti Sýrii, tak to všetko sa negatívne odrazilo na živote Sýrčanov. Veľa Sýrčanov uteká pre tie príšerné vraždy a mučenie, ktoré vykonávajú bojovníci Islamského štátu a iné teroristické organizácie na civilistoch. Preto tisíce sýrskych občanov museli hľadať bezpečnosť a prácu buď v časti Sýrie, ktorá je pod kontrolou sýrskej vlády, alebo v zahraničí.
Väčšina sýrskych občanov, ktorí sa dostali do Európy, neprišla zo Sýrie, ale z Turecka, kde boli v utečeneckých táboroch niekoľko rokov. Turecko hralo svoju hru, aby dostalo týchto utečencov do Európy, a to z niekoľkých dôvodov. Po prvé, Turecko tým vyvíja tlak na európske štáty a NATO, aby vyhoveli ich žiadosti na vytvorenie takzvanej bezpečnej zóny v Sýrii, ktorá by bola pod kontrolou Turecka. Druhým dôvodom je vydieranie európskych štátov, aby Turci dostali mnoho miliárd eur pod zámienkou, že sa Turecko stará o utečencov na svojom území. Po tretie je tu snaha zbaviť sa záťaže z utečencov na tureckom území.
Chcem zdôrazniť, že sýrska vláda má najväčší podiel na zabezpečení potrieb obyvateľov Sýrie, ktorí museli opustiť svoje domovy a ísť žiť do iných oblastí pod kontrolou sýrskej vlády. Podľa štatistík OSN iba 30 percent výdavkov na spotrebu vnútorných utečencov prišlo zo zdrojov OSN. Teda sýrska vláda zabezpečuje 70 percent nákladov na utečencov žijúcich v Sýrii. Takže nie všetci Sýrčania, ktorí utekajú do Európy, to robia preto, že nechcú ísť do armády. Niektorí utekajú pred terorizmom a niektorí preto, že sú v zúfalej ekonomickej situácii, utekajú za lepšími ekonomickými pomermi.
Myslíte si, že by bolo preto vhodné vytvoriť zo sýrskych utečencov v Európe nejaký vojenský kontingent, aby išli bojovať proti Islamskému štátu? Napríklad v Českej republike sa objavuje taký názor, že keď bola krajina okupovaná nacistami, tak naši muži išli do Veľkej Británie či Sovietskeho zväzu a tam vytvorili vojenské jednotky, ktoré bojovali proti nacistickému Nemecku. Nemali by sýrski muži, ktorí odišli zo Sýrie, ísť bojovať za svoju vlasť?
Záleží na motívoch jednotlivých ľudí. Veľa ľudí, aj tých mladých, zostalo v Sýrii, pretože si uvedomujú, že je potrebné bojovať proti zlu, proti teroristickým skupinám, a preto zostali. Najlepšie by bolo, aby tí ľudia boli sami vnútorne presvedčení, že je potrebné bojovať za svoju vlasť a za seba. Môžem vám dať príklad zo Sýrie z predmestia Damasku. Tam vyvíja veľkú činnosť takzvaná Islamská armáda, ktorá je prakticky priamo podriadená Saudskej Arábii. Pred pár dňami odtiaľ utiekli desiatky ľudí, najmä muži, a žiadali sýrsku armádu, aby sa k nej mohli pripojiť a bojovať proti milíciám Islamskej armády. Na juhu Sýrie sa tiež hlásili dobrovoľníci do sýrskej armády. Prežili teror na vlastnej koži a chcú sa pomstiť za tie hrôzy, ktoré spôsobili teroristi. Ale dobrovoľníci sa hlásia aj z ďalších oblastí Sýrie.
Spomenuli ste Jordánsko a Libanon, že majú samé problémy. Ale keď teraz napríklad Saudská Arábia predsedá Rade OSN pre ľudské práva a otázku utečencov má medzi prioritami, nemala by sa viac sama zapojiť do pomoci utečencom, aby podporila svoju agendu ľudských práv? Mali by sa zapojiť aj ďalšie bohaté štáty Perzského zálivu ako Bahrajn, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Katar…
(hurónsky smiech) To je veľký paradox, že Saudská Arábia bola zvolená do vedenia Rady OSN pre ľudské práva. To je podvod, čo vykonáva Západ. USA to podporili. Saudská Arábia možno prijala desať utečencov zo Sýrie. Štáty, ktoré sa podieľajú na vyvolaní a pokračovaní tej krízy, dávajú ruky preč od dôsledkov, ktoré sami vyvolali. Saudská Arábia, Katar a arabské štáty Zálivu sa tomu vyhýbajú. Platia za to tie štáty, ktoré tú krízu nevyvolali. Keď Saudskej Arábii a Kuvajtu vyčítali, prečo nevezmú utečencov zo Sýrie, tak odpovedali, že majú viac ako milión Sýrčanov. Ale zabudli dodať, že tí žijú v Saudskej Arábii už od založenia kráľovstva, čo platí aj pre ostatné štáty v Zálive.
Emeritný pápež Benedikt XVI. svojho času ešte pred vojnou označil Sýriu za vzor spolužitia kresťanov a moslimov. Ako teda prebiehalo pred vojnou či prebieha spolužitie kresťanov a moslimov a ďalších etnických a náboženských skupín v Sýrii?
Väčšina obyvateľov Sýrie sú moslimovia. Napriek tomu v Sýrii žije 21 náboženských a etnických komunít. Podľa sýrskej ústavy je formálnym náboženstvom štátu islam, ale v skutočnosti sme sekulárny štát. Pre zaujímavosť môžem uviesť príklad dobrého spolunažívania medzi moslimami a kresťanmi v Sýrii. Prvý predseda vlády v Sýrii po skončení francúzskeho mandátu bol kresťan. V Sýrii bolo a je ministerstvo pre náboženské záležitosti, ale týka sa prakticky len moslimov. V tom čase došlo k sporom, kto obsadí toto ministerstvo. Nemohli sa dohodnúť, tak z predsedu vlády, ktorý bol kresťan, urobili tiež ministra pre náboženské záležitosti. Takže kresťan riadil záležitosti moslimov v Sýrii. (smiech)
My sme vždy boli pyšní na to, že v Sýrii žili tie komunity v harmónii a bez problémov, boli sme vlastne takou jedinou oázou na Blízkom východe, kde to tak bolo. Nemôžeme opomenúť úlohu bývalého sýrskeho prezidenta Háfiza Asada aj terajšieho prezidenta, že dbali na zachovaní tejto svetlej stránky Sýrie. Moslimské bratstvo sa snažilo na začiatku sedemdesiatych a osemdesiatych rokov destabilizovať Sýriu, aby vznikli konflikty medzi náboženskými skupinami. Ale neuspeli a Moslimské bratstvo je v Sýrii zakázané.
Bývalý pápež Ján Pavol II. Sýriu navštívil. Sýria je považovaná za kolísku kresťanstva. Dodnes máme v regióne okolo Damasku niekoľko oblastí, kde ľudia hovoria jazykom Krista. Jedna z tých oblastí sa volá MALÚLA. Bohužiaľ, pred dvoma rokmi ju obsadili príslušníci Frontu an-Nusrat a zničili všetky kostoly a kláštory a ukradli ikony nevyčísliteľnej hodnoty aj rukopisy. Zabili tiež niektorých kresťanov z tejto oblasti, pretože odmietli prestúpiť na islam. Turisti, ktorí chodili do Sýrie, tam prišlii, aby počuli jazyk Ježiša Krista. Sýrska armáda našťastie túto oblasť dobyla späť. Prezident Asad nariadil, aby došlo rýchlo k oprave všetkých škôd, ktoré vznikli. Ale, bohužiaľ, niektoré ukradnuté ikony boli predané v Turecku a dodnes ich nemôžeme dostať späť.
