Tyrania, hlad a strach. Utiekol od Cháveza, teraz bývalý diplomat opísal, čo musia znášať ľudia vo Venezuele

13. 5. 2019 0:00

EXKLUZÍVNE PRE PL: „Režim Nicolása Madura je totalitnou tyraniou, ktorá sa snaží kontrolovať všetky vrstvy spoločnosti a života. Ovláda ľudí cez hlad, strach,“ hovorí bývalý venezuelský diplomat Héctor Castillo, protokolárny expert, ktorý v domovskej krajine pôsobil aj ako historik umenia a viedol múzeá a umelecké zbierky. Po tom, ako Castilla v rámci diplomatickej misie umiestnili do Prahy, sa rozhodol utiecť. V jeho domovine totiž chýbajú nielen potraviny a lieky, ale aj základné slobody. Castillo by si prial, aby sa vo Venezuele, ktorá má obrovské ropné zásoby a v minulosti patrila k veľmi bohatým krajinám, situácia vyriešila mierovým spôsobom, pod vedením Venezuelčanov.

Tyrania, hlad a strach. Utiekol od Cháveza, teraz bývalý diplomat opísal, čo musia znášať ľudia vo Venezuele
Foto: Archív Héctora Castilla
Popis: Bývalý venezuelský diplomat Héctor Castillo

Kedy ste opustili Venezuelu a čo bolo dôvodom?

Krajinu som opustil v roku 2006, keď ma ministerstvo zahraničných vecí Venezuely vyslalo pracovať na ambasádu Venezuely v Českej republike.

Aký je súčasný režim Nicolása Madura? Chýbajú vo Venezuele niektoré slobody? Nakoľko sú slobodné v krajine médiá?

Režim Nicolása Madura je totalitnou tyraniou, ktorá sa snaží kontrolovať všetky vrstvy spoločnosti a života. Ovláda ľudí cez hlad (nedostatok potravín a vysoké životné náklady), strach (zločinci vyzbrojení režimom, ktorí beztrestne prenasledujú občanov). V skratke ide o štátny terorizmus.

Slobody vo Venezuele sú porušené, ukradnuté. Verejne protestovať proti režimu znamená ohrozenie na živote. Pre politické názory môžete ísť do väzenia. Štátni zamestnanci sa vystavujú veľkému riziku, pokiaľ hlasno nepodporujú režim, a môžu za to prísť o prácu alebo skončiť vo väzení.

Nie je tam žiadna sloboda prejavu, pretože každá poznámka, ktorá je v rozpore s ideológiou režimu, sa môže považovať za vlastizradu. Mnoho rádiových staníc uzavreli, televízne kanály stratili koncesie po tom, ako vysielali informácie, ktoré režim vyhodnotil ako protichodné k jeho záujmom.

Nicolás Maduro

Nicolás Maduro  Zdroj: TASR

V päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bola Venezuela štvrtou najbohatšou krajinou sveta. Až do osemdesiatych rokov slúžila ako ukážkový príklad juhoamerického ekonomického zázraku. Ako je možné, že krajina s najväčšími ropnými zásobami na svete je de facto zbankrotovaná?

Chávez, ktorý sa dostal k moci v roku 1999, odštartoval nevyspytateľnú ekonomickú politiku, začal znárodňovať a konfiškovať priemyselné odvetvia, továrne, banky, hotely, pozemky, obchodné reťazce atď. V politickej rovine posilnil spojenectvo s Kubou, ktorej postupne odovzdal národnú suverenitu v takých chúlostivých oblastiach, ako je vnútorná bezpečnosť, verejné a volebné registre alebo základná zdravotná starostlivosť. To všetko ako prídavok ku každodenným dodávkam ropy na ostrov, palivo, ktoré Fidelovi Castrovi umožnilo udržať chorú kubánsku ekonomiku nad vodou. To všetko navrch ideologického problému, ktorý vo venezuelskej spoločnosti napáchal nenapraviteľné škody, pretože rozdelil Venezuelčanov, dokonca v rámci jednotlivých rodín.

V skratke, problémy dnešnej Venezuely sa začali odovzdaním moci narcistickému, egomaniakálnemu demagógovi, ktorého túžba po moci ho viedla k nezodpovednému rozdeleniu venezuelskej spoločnosti na bohatých a chudobných, belochov a černochov, otrokárov a otrokov. Strašná dichotómia, nebezpečné dobrodružstvo, ktoré zničilo ekonomiku krajiny, jej priemysel, jej hodnoty a dokonca ohrozilo územnú celistvosť republiky.

Voľby, ktorých sa od roku 1998 konalo viac ako 20, už dávno nepredstavujú žiadnu záruku. Voličská moc (rovnako ako právomoci štátu, s výnimkou Národného zhromaždenia, ktorému predsedá Juan Guaidó) sa stala len príveskom výkonnej moci, ktorú skôr zosobňoval Chávez a teraz Maduro. Spoločnosť žije v zajatí, je podrobená, rozhorčená a snaží sa prežívať navzdory ťažkostiam. Inflácia prekročila jeden milión percent, v obchodoch chýbajú potraviny a systém zdravotnej starostlivosti je v troskách.

Za uplynulých dvadsať rokov Chávezov a Madurov režim z krajiny vyhnal asi tri milióny spoluobčanov, ktorí museli emigrovať pre otrasné životné podmienky, zatiaľ čo korupcia rastie do nevídaných výšin a členovia nomenklatúry sčista-jasna bohatnú. Súčasnosť vo Venezuele je veľmi temná, nezabúdajme ani na kriminalitu, ktorú formálne inštitucionalizuje samotný režim. Ten vytvára násilné skupiny (vyzbrojené polovojenské jednotky), ktoré zastrašujú, prenasledujú alebo dokonca eliminujú potenciálnych či imaginárnych nepriateľov a politických disidentov.

Venezuelčania si Cháveza sami vybrali v roku 1998. Vtedy prisahal, že zmení „smrteľne chorú“ ústavu. Čo viedlo ľudí k tomu, aby ho zvolili do úradu prezidenta? Boli znechutení pomermi v predošlej demokracii?

To máte pravdu, Venezuelčania si Huga Cháveza vybrali vo voľbách v roku 1998. K moci sa však dostal začiatkom roka 1999. Únava z predošlého systému bola rozhodne jedným z dôvodov, ktoré ich viedli k zvoleniu Cháveza. Systém, ktorý fungoval od roku 1958, po páde diktátora Marcosa Péreza Jiméneza, bol známy ako „reprezentatívna demokracia“ alebo stranícka demokracia. Tento systém postupne strácal schopnosť uspokojiť nároky spoločnosti a začal sa rozpadať. Tá dekadentná demokracia je tým, čo Chávez našiel a využil pre svoje úmysly, keď v začiatkoch nehovoril o socializme ani o znárodňovaní, a už vôbec o konfiškácii majetku. Chávez sa k moci dostal s nástrojmi formálnej demokracie, a len čo bol v úrade, premenil túto demokraciu zvnútra na autokraciu, totalitarizmus. Ale opakujem, išlo o postupný proces. Neboli to rýchle zmeny ako napríklad na Kube, kde sa režim dostal k moci v roku 1959 silou.

Vlani došlo k útoku na Nicolása Madura s pomocou dronu. Myslíte si, že bol zinscenovaný? Objavila sa aj skupina povstalcov vedená pilotom Óscarom Pérezom, ale všetkých nakoniec zabili provládne jednotky. Tieto snahy sú viditeľné, ale zatiaľ sa zdá, že sa vo Venezuele voči Madurovi nesformovalo naozaj veľké všeľudové povstanie. Prečo to tak je? Má Maduro stále podporu časti populácie?

Boli tam situácie ako tá s tým dronom alebo pevný postoj disidenta Óscara Péreza, ktorého s jeho mužmi zmasakrovali, keď už boli obkľúčení a vzdali sa. V prípade útoku dronom išlo zrejme o akciu prichystanú Venezuelčanmi žijúcimi v exile. Výsledok sme videli v médiách.

Venezuelčania protestujú proti Madurovmu režimu v uliciach už niekoľko rokov, ale represia demonštrácií je brutálna. Ľudia umierajú, stovky ľudí si odnášajú rôzne zranenia. Maduro už dávno premrhal popularitu, ktorú zdedil od Cháveza.

Ako dokáže Maduro udržať lojalitu časti obyvateľov? Počuli sme o nedostatkoch jedla a liekov naprieč krajinou. Je ťažké pochopiť, prečo v takých podmienkach ľudia vyjadrujú lojalitu vedeniu krajiny.

Vo Venezuele je veľká skupina obyvateľstva, ktorá je od Madurovho režimu priamo závislá, pretože pravidelne dostáva krabice s jedlom. Je to strašná realita, v ktorej bola vytvorená veľmi krehká masa závislá od darčekov od režimu. Ďalší, ktorí trpia, sú štátni zamestnanci, tí takisto musia vyjadrovať svoju lojalitu k režimu. A nakoniec členovia nomenklatúry, ich príbuzní a tiež podnikatelia, ktorí profitujú z blízkych vzťahov s mocnými. To je v zásade skupina lojalistov, ak ich tak môžeme nazvať.

Je Venezuela ešte bezpečná krajina? Hlavné mesto Caracas je na vrchole svetového rebríčka vo vraždách na tisíc obyvateľov...

To je smutná realita. S Chávezom a Madurom kriminalita neklesla, ale vystrelila nahor. V boji so zločinom zlyhali.

Americký prezident Donald Trump niekoľkokrát pohrozil, že vezme veci do svojich rúk. Privítali by ste priamy americký zásah do venezuelských záležitostí? Ako by na americkú inváziu reagovala venezuelská verejnosť?

Ako venezuelský diplomat by som si úprimne prial mierové riešenie a dialóg medzi Venezuelčanmi. Bez zahraničnej intervencie. Ale keď nástroje politického dialógu zlyhávajú, všetko vedie na cestu použitia sily. Ako povedal Clausewitz, vojna je len pokračovanie politiky inými prostriedkami. Pre veľkú časť Venezuelčanov by bola intervencia celkom určite prijateľnejšia než pokračujúca kríza, ktorou krajina trpí, a to vrátane politického a kriminálneho násilia. Ale nemusí to byť len zásah USA, ideálne by vec mohla riešiť medzinárodná koalícia vedená Venezuelčanmi s podporou štátov, ktoré tvoria Skupinu Lima (medzinárodná organizácia štrnástich amerických štátov založená v roku 2017 s cieľom vyriešiť krízu vo Venezuele mierovou cestou  pozn. red.).

Donald Trump

Donald Trump  Zdroj: TASR

Dočasný prezident Juan Guaidó vyzval verejnosť aj ozbrojené zložky, aby skoncovali s vládou. Reakcia verejnosti bola kladná, ale zdá sa, že armáda je rozpoltená a jej väčšina stále stojí za Madurom. Môže Guaidó vôbec uspieť alebo zlyhá a skončí vo väzení či v exile?

Guaidó nevolal po prevrate, pretože Maduro nereprezentuje štát, on ho uzurpuje. Guaidó iba vyzval armádu, aby konala v súlade s ústavou. Či Guaidó skončí v exile, alebo vo väzení, je teraz ťažké odhadovať. Zatiaľ zostáva v krajine a Maduro so svojimi silovými zložkami ho nezatkli, lebo vedia, že USA by okamžite začali pracovať na jeho oslobodení. Tento scenár vojenskej konfrontácie sa Madurovi nehodí, špeciálne s oslabenou armádou. Ani vojenská sféra neunikla spoločenskej kríze, ktorá vo Venezuele panuje.

Sú voľby vo Venezuele férové? Prečo sa Národné zhromaždenie rozhodlo vymenovať za prezidenta Juana Guaidóa a nie Nicolása Madura? Na nezúčastneného pozorovateľa to môže pôsobiť zvláštne.

V mnohých prípadoch boli voľby zmanipulované výkonnou mocou. Keď k manipuláciám nedošlo, bolo to preto, že toho neboli schopní, pretože tlak bol príliš veľký. Národné zhromaždenie stanovilo Juana Guaidóa za prezidenta povereného vedením republiky, ako ukladá ústava. Maduro vyhral minuloročné prezidentské voľby prestúpené nezrovnalosťami, voľby, ktoré medzinárodná komunita neuznala.

Juan Guaidó

Juan Guaidó  Zdroj: TASR

Niektorí ľudia tvrdia, že venezuelská armáda je spolu s vládnymi činiteľmi zapletená do pašovania drog. Je to pravda? Dvaja synovci manželky Nicolása Madura boli v roku 2015 zatknutí na Haiti, keď sa pokúšali uzavrieť obchod s 800 kilogramami kokaínu...

Iste, kruh ľudí blízkych Nicolásovi Madurovi bol zasiahnutý zadržaním dvoch synovcov Cilie Floresovej, Madurovej manželky a prvej dámy. Ide o súčasť úpadku, ktorý prerástol vládnucu triedu. Rýchle bohatnutie, korupcia. A v tejto oblasti droga, ktorá poškodzuje spoločnosť, celkom iste skorumpovala viac úradníkov a vojakov, pretože to sú tí, ktorí kontrolujú hraničné priechody, checkpointy a letiská v krajine.

Videl som nejaké zábery z protestov, ktoré sa v Caracase konali 1. mája. Dianie vo videu bolo pre Európana veľmi znepokojujúce vrátane záberov obrneného transportéra, ktorý narazil do skupiny demonštrantov. Pri zásahu zomrela mladá žena Jurubith Rausseová, stala sa 55. obeťou protestov proti Madurovi v roku 2019. Čo a kto stojí za takou brutalitou?

Za udržanie verejného poriadku je zodpovedný Madurov režim, to je v ich kompetencii, pretože majú monopol na silu, na zbrane. Ale Maduro sa cíti ohrozený, lebo vie, že sa mu nedostáva podpory verejnosti, tak sa uchyľuje k násiliu. Režim sa snaží docieliť, aby ľudia nedávali najavo svoj nesúhlas. Aby sa báli a upustili od účasti na demonštráciách. Bezpečnostné zložky štátu vykonávajú túto brutalitu, na ktorú neexistuje pádny dôvod, pretože demonštranti nemajú žiadne zbrane. Ide o veľmi nerovný konflikt. Účasť na demonštráciách vo Venezuele je pre tých, ktorí chcú dať najavo svoju nespokojnosť s Madurovým režimom, nebezpečná.

Vo Venezuele sú politickí väzni, najznámejším z nich je Leopoldo López, ktorý má byť teraz v domácom väzení. Počas májových protestov sa však objavil vo videu vedľa Juana Guaidóa. Znamená jeho prítomnosť pred kamerami, že putá režimu slabnú? A sú obyčajní ľudia stále trestaní za svoje názory?

Iste, Leopoldo López je najznámejším politickým väzňom, ale nie tým jediným. Byť súčasťou politického disentu vo Venezuele je naozaj riskantné. Väznenie, mučenie a týranie: porušenie základných ľudských práv čaká každého disidenta. Vidieť Lopéza na slobode bolo obrovským prekvapením. On povedal, že Madurov režim, hoci stále kontroluje ozbrojené zložky, je vnútri nalomený a veľmi rozdelený. Na druhej strane, áno, obyčajní ľudia sú prenasledovaní pre svoje politické názory. Týka sa to 2,8 milióna ľudí v štátnych službách, ktorí riskujú stratu zamestnania, pokiaľ sa vyslovia proti režimu.

Čo by sa muselo stať, aby ste zvažovali návrat do Venezuely?

V mojom prípade je puto k Venezuele veľmi silné. Moji predkovia odišli zo Španielska medzi 17. a 18. storočím. V rodine máme veľa predkov, ktorí v mnohých rôznych oblastiach prispeli k tomu, čím je Venezuela dnes – či už vo vojenskej, politickej, alebo kultúrnej oblasti. To všetko nosím v žilách. Moja výchova bola vždy orientovaná k Venezuele, jej kultúre, histórii, idiosynkráziám, základným odkazom. Od detstva som sa o Venezuelu, so všetkými jej pýchami a chybami, zaujímal. Chcel som ju pochopiť a pomôcť jej tak, aby moji krajania žili lepšie životy. Za všetko, čím som, vďačím svojej krajine a nič ma nerobí šťastnejším, ako keď môžem slúžiť svojim krajanom. Preslávený venezuelský básnik a filológ Andrés Bello raz napísal text, ktorý veľmi dobre opisuje, čo sám cítim: Caracas, neustále v mojich myšlienkach.

Ak sa vráti demokracia a Venezuela opäť prejde k normálnemu životu, bude potrebovať podporu svojich najlepších detí. Krajina bude potrebovať ďalekosiahlu obnovu, pretože škody, ktoré napáchalo posledných dvadsať rokov, sú obrovské.

Autor: Marek Korejs

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Harabin naznačil, čo ukazujú jeho prieskumy: Nemám obavy, tvrdí. Vysvetľuje Kotlebu, hovorí aj o ultraliberálno-úchyláckom bloku

0:01 Harabin naznačil, čo ukazujú jeho prieskumy: Nemám obavy, tvrdí. Vysvetľuje Kotlebu, hovorí aj o ultraliberálno-úchyláckom bloku

Bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin zaznamenáva relatívne úspešné ťaženie so svojou poli…