Trumpovo veľkorysé gesto voči Putinovi a súhlas s anexiou Krymu je možný. Merkelová mu lezie na nervy a Brusel ho nenávidí. Profesor Tomský otvorene o konflikte USA a Európy

12.7.2018 0:00

ROZHOVOR „Trump a jeho tím nie sú žiadni šialenci a majú v rukách tromfy. EÚ nechce uznať realitu ani pri rokovaní s Britániou, ktorú hodlá poškodiť aj na svoj úkor. Bruselská nomenklatúra je ideologická, Trumpa nenávidí, nie je schopná pragmatického uvažovania a Ameriku na rozdiel od Británie poškodiť nemôže. Poškodí seba,“ hovorí profesor Alexander Tomský.

Trumpovo veľkorysé gesto voči Putinovi a súhlas s anexiou Krymu je možný. Merkelová mu lezie na nervy a Brusel ho nenávidí. Profesor Tomský otvorene o konflikte USA a Európy
Foto: Hans Štembera
Popis: Politológ a nakladateľ Alexander Tomský

Americký prezident Donald Trump pred pár dňami prirovnal obchodné praktiky EÚ k obchodným praktikám Číny. „Európska únia je možno rovnako zlá ako Čína, len menšia. Je hrozné, čo nám robia,“ povedal Trump v rozhovore s televíznou stanicou Fox News. Americký prezident ďalej uviedol, že EÚ vlani dosiahla v obchodovaní s USA prebytok 151 miliárd dolárov. Hovoril aj o protekcionizme EÚ v automobilovom priemysle a v poľnohospodárstve. Trump minulý mesiac pohrozil Európskej únii 20-percentným clom na dovoz automobilov, ak EÚ v krátkom čase nezruší svoje ochranné opatrenia proti Spojeným štátom. Podpredseda Komisie Jyrki Katainen následne varoval, že EÚ na prípadné zvýšenie ciel na dovoz áut do USA odpovie vlastnými krokmi. EÚ už minulý mesiac začala uplatňovať clá vo výške 25 percent na dovoz niektorých tovarov zo Spojených štátov, napríklad motocyklov, džínsov alebo whisky. Reagovala tak na americké clá na dovoz ocele a hliníka. Trump okrem toho odmietol podpísať záverečné komuniké nedávneho stretnutia G7. Čo sa to deje? Prichádza obchodná vojna medzi USA a EÚ? Je to len akési „licitovanie“ o lepšie podmienky a ukazovanie svalov alebo to môže mať nejaké väčšie geostrategické dôsledky? A TTIP je už asi definitívne mŕtva, že?

Donald Trump sa správa ako typický obchodník a Európska komisia nie je schopná reagovať racionálne. Obe strany by si namiesto odvetných opatrení a obchodnej vojny mali sadnúť k rokovaciemu stolu, detailne sa pozrieť na jednotlivé clá a vyrovnať nerovnosti a neférovú prax. Stopäťdesiatmiliardový deficit nie je pre Spojené štáty žiadna tragédia, Británia má s EÚ väčší deficit obchodnej bilancie (170 miliárd dolárov), ale keď k tomu pripočítame vysoké americké náklady na NATO a dlhoročnú neochotu Európanov prispievať už roky až na výnimky sľubovanými dvoma percentami, ale len polovicou, ide už o slušnú sumu. Nemecká vláda tento rok náklady na obranu dokonca o niečo znížila, čo musel Trump po všetkých svojich vyhrážkach považovať za provokáciu.

Donald Trump

Donald Trump  Zdroj: TASR

A nezabúdajme, že Amerika je najväčším exportným trhom Európanov, zatiaľ čo americká ekonomika je dnes, keď už nemusí prakticky importovať plyn a ropu, takmer sebestačná, takže obchod s Európou nie je taký dôležitý a Británia, druhá najväčšia ekonomika v Európe, bude stáť mimo. TTIP je určite mŕtva, ale Trump a jeho tím nie sú žiadni šialenci a majú v rukách tromfy. EÚ nechce uznať realitu ani pri rokovaní s Britániou, ktorú hodlá poškodiť aj na svoj úkor. Bruselská nomenklatúra je ideologická, Trumpa nenávidí, nie je schopná pragmatického uvažovania a Ameriku na rozdiel od Británie poškodiť nemôže. Poškodí seba.

Napätie medzi Európou a USA nepanuje len v otázke vzájomného obchodu, ale aj vo vzťahu k Iránu. Trump pred pár dňami potvrdil, že Spojené štáty budú uplatňovať sankcie na európske podniky, ktoré budú obchodovať s Iránom. Americký prezident sa v máji rozhodol odstúpiť od medzinárodnej jadrovej dohody s Teheránom a obnoviť hospodárske sankcie voči Iránu. Európske štáty však s Iránom obchodovať chcú... Čo sa tu dá očakávať?

To je veľmi nepríjemné a opäť Európania nemajú šancu. Zhruba osemdesiat percent investorov, prevažne nemeckých firiem, už oznámilo ústup, nikto s výnimkou Číny a Ruska si nemôže dovoliť ignorovať americký bojkot. Američania majú výhodu kontroly medzinárodného bankovníctva. Nedávno na výstrahu odmietli vízum Javierovi Solanovi, bývalému generálnemu tajomníkovi NATO, pretože v čase sankcií navštívil Teherán.

Rozpor existuje aj v otázke Nord Streamu 2 medzi Merkelovou a USA. USA na ňu tlačia, aby odmietla stavbu ďalších potrubí plynovodu. Čo môžeme čakať tu? Mimochodom, Merkelová nedávno povedala, že Európa sa musí spoľahnúť sama na seba, nie na USA... To by opäť mohlo vyzerať ako zásadná roztržka... Trump a Merkelová si očividne nepadli do oka aj v súvislosti s imigráciou a ďalšími vecami...

Poliaci majú v USA silnú loby a považujú právom oba plynovody Nord Streamu za rusko-nemecký pakt proti Poľsku, chystajú sa postaviť druhý obrovský terminál na kvapalný plyn pre prípad uzavretia ukrajinskej cesty. Problém je však jeho cena, je drahší ako ruský plyn. V tejto záležitosti zrejme nemožno očakávať žiadny nový vývoj.

Čo rola Francúzska? Trump údajne ponúkal Macronovi, že keď Francúzsko vystúpi z EÚ, dostane lepšie obchodné podmienky, než má EÚ... Chce Trump roztrhnúť os Berlín – Paríž?

V tejto otázke sa nachádzame v oblasti špekulácií, ale niet pochýb, že Trump považuje Európsku úniu za absurdný spolok (nepochybne pod vplyvom Bannona a Faragea). EÚ sa voči nemu správa povýšene a, rovnako ako kancelárka Merkelová, neustále moralizuje, akoby bola osvieteným vedením sveta. Pokrokárska, utopická a univerzalistická ideológia musí ísť Trumpovi poriadne na nervy. Veď preto vystúpil z Parížskej dohody o zmene klímy aj z OSN. Prezident považuje pôsobenie nadnárodných organizácií (WTO, IMF, UNESCO a mnohých ďalších) za negatívne a pre Ameriku nevýhodné. Je zástancom pragmatických bilaterálnych, nie globálnych dohôd.

V pondelok 16. júla sa má Trump stretnúť s Putinom. Trump nevylúčil, že by mohol uznať anexiu Krymu, a podporil návrat Ruska do G7. Čo sa dá od stretnutia očakávať? Môže dôjsť k zlepšeniu vzťahov oboch veľmocí?

Nemám poňatia. Rusko je obchodne aj vojensky nevýznamné. Zasiahlo v Sýrii, pretože sa tam Západ po fiasku v Afganistane a Iraku neangažoval. Malo tam svoju jedinú zahraničnú základňu. Putinove výdavky na zbrojenie sú desatina amerických (65 miliónov dolárov). Anexiu prevažne ruského Krymu implicitne uznáva každý, takže Trumpov explicitný súhlas je celkom pravdepodobný a veľkorysé gesto voči Putinovi je takisto možné, hoci ho doma vyšetrujú za zrejme fiktívnu spoluprácu s Ruskom počas volieb a nerád by prilieval olej do ohňa.

A mali sankcie proti Rusku nejaký efekt? Nedôjde k ich opusteniu?

Vplyv sankcií na Rusko bol zatiaľ v podstate zanedbateľný, sankcie majú vždy veľmi pomalý a dlhodobý dosah, firmy nemôžu dovážať západnú technológiu, majú zmrazené dolárové kontá a podobne. Oveľa vážnejší bol pre ruské hospodárstvo prepad ceny ropy a následný vzostup. K zrušeniu zrejme nedôjde pre nesúhlas amerického Kongresu.

Výsledky politiky USA na Ukrajine a v Sýrii sa asi zatiaľ nedajú veľmi hodnotiť ako úspech, že?

To určite nie!

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Lukáš Petřík
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Určite príde k veľkému vyťaženiu dopravy. V Bratislave je však viac áut na obyvateľa ako vo Viedni, situáciu treba riešiť, hodnotí župan Droba

11:45 Určite príde k veľkému vyťaženiu dopravy. V Bratislave je však viac áut na obyvateľa ako vo Viedni, situáciu treba riešiť, hodnotí župan Droba

ROZHOVOR Naša ponuka je lepšia, ako bola doteraz, reaguje na kritiku verejnosti po zavedení nových g…