Hillary Clintonová sa chystá protestovať proti Trumpovej politike. Bude schopná niečo dosiahnuť?
Som presvedčený, že nech už sa bude snažiť akokoľvek, jej úsilie nebude mať žiadny alebo len minimálny dosah na súčasnú americkú politiku. Clintonová sama osebe nie je ani dômyselný stratég, ani originálny politický mysliteľ. Bola len nástrojom „hlbokého štátu“, ktorý v nej videl charizmatickú a dokonale riaditeľnú osobnosť, a preto dotoval jej volebnú kampaň obrovskými sumami. Tá investícia sa ukázala ako bezvýsledná a bezvýsledné investície sa neopakujú.
Ak sa jej podarí nejako zviditeľniť, tak azda len v role hovorkyne Trumpových odporkýň z radov feministiek. Ale feministická kritika Trumpa už podľa mňa dosiahla maximum, takže v najlepšom prípade môže Clintonová len prispieť k tomu, aby sa udržiavala na existujúcej úrovni. A tá, ako sa ukázalo, Trumpa až tak neohrozuje. Ale to, že je podľa mňa Clintonová ako hovorkyňa opozície proti Trumpovi odpísaná, ešte neznamená, že Trumpovo prezidentovanie nemôže ohroziť nejaká iná charizmatická osobnosť, schopná získať silnú podporu americkej verejnosti.
Podľa mňa už vlastne Trumpovo prezidentovanie začína byť vážne ohrozené, a to nie zo strany demokratov, ale z radov republikánov, ktorí, ako pred niekoľkými dňami ukázal Trumpov neúspech v snahe získať dostatočnú podporu v Snemovni reprezentantov USA na odvolanie Obamovho zákona o zdravotnom poistení, v ňom nevidia politického vodcu, ktorý by im garantoval súčasné preferencie voličov. Myslím si, že taká závažná politická porážka tak skoro v jeho funkčnom období je len ťažko napraviteľná a že už teraz sa dá pochybovať o tom, že sa Trumpovi podarí obhájiť prezidentský post v budúcich voľbách. Tým však zároveň nechcem povedať, že základná platforma vzbury proti elitám „hlbokého štátu“ a úpadku tradičných amerických hodnôt, vďaka ktorej Trump vyhral prezidentské voľby, stráca politickú podporu spolu s ním.
Tá verejnosťou pociťovaná potreba vzbury nie je v súčasnosti o nič slabšia ako pred voľbami, ale to, o čom vznikajú pochybnosti, je predstava Trumpa ako jej úspešného realizátora. Čo môžeme podľa mňa očakávať, nie je teda porážka samotnej Trumpovej politickej platformy, ale zmena toho, kto ju bude nakoniec realizovať a ako.
Pre mňa v tomto smere prichádza v súčasnosti do úvahy len jedna osobnosť a tou je viceprezident Mike Pence. Ako Trumpov viceprezident je vnímaný ako zástanca politickej platformy, ktorá Trumpa i jeho priviedla do Bieleho domu, ale zároveň nevyvoláva na rozdiel od Trumpa žiadne kontroverzie a nedopúšťa sa využiteľných prešľapov. Mimochodom, je navyše značne charizmatickou osobnosťou.
Čo si myslíte o rozhodnutí amerického ministra zahraničia Rexa Tillersona vymeniť stretnutie ministrov zahraničia NATO za rokovanie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a potom návštevu Moskvy? Znamená to určité odsunutie spojencov v amerických zahraničných záujmoch na druhú koľaj alebo nejde o ukážku pohŕdavého postoja pre neplnenie záväzkov členov NATO?
Neprikladal by som tomu až taký veľký praktický význam. Podstatný praktický význam by mal takýto krok v prípade, že by do Pekingu a do Moskvy išiel Tillerson s nejakými zásadnými návrhmi, ktoré revidujú súčasné vzťahy medzi USA a oboma krajinami. Tie si evidentne Tillerson so sebou neberie, to by už museli v tomto smere zaznieť nejaké náznaky, aby sa na to verejnosť pripravila. Podľa mňa ide len o programové vyhlásenie v duchu „najprv Amerika“. Inými slovami, v americkom národnom záujme je venovať primárnu pozornosť vzťahom s veľmocami, ktoré by pre Spojené štáty mohli predstavovať – na rozdiel od vzťahov s členmi NATO – bezpečnostné riziko.
Môže vôbec medzi Trumpom a Putinom nastať obojstranne výhodná situácia?
Vzhľadom na to, že Trumpove možnosti zmeniť americký protiruský postoj boli poškodené súčasnou kampaňou „hlbokého štátu“, ktorý sa snaží prostredníctvom FBI a CIA obviniť Trumpovo okolie a skrze to i Trumpa samotného zo sprisahania s Rusmi a Rusov z ovplyvňovania amerických volieb, sa taká situácia na obzore nerysuje. Teda vzhľadom na to, ako sa veci majú práve teraz.
Snažiť sa v tejto situácii o dohodu s Rusmi by bola pre Trumpa politická samovražda. Ale zmysluplná prognóza musí brať do úvahy každý reálne možný vývoj, ktorý môže súčasné okolnosti radikálne zmeniť. Podľa mňa takáto možnosť existuje, aj keď na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že pre politickú klímu v Spojených štátoch nemusí byť vôbec podstatná. Mám na mysli francúzske prezidentské voľby a možnosť, zďaleka nie nereálnu, že ich vyhrá Marine Le Penová. To by totiž takmer určite znamenalo frexit, v dôsledku neho koniec Európskej únie a s jej koncom aj nevyhnutné oslabenie NATO. V takejto situácii by bilaterálne rozhovory a dohoda o vzájomnej spolupráci medzi Ruskom a USA boli veľmi žiaduce. Takže víťazstvom pre obe strany.
Ako vnímate situáciu na Ukrajine, keď o blokáde a boji na Donbase už začali pochybovať aj vrcholní predstavitelia krajiny, ako napríklad prezident Petro Porošenko?
Riešenie ukrajinskej krízy je z môjho pohľadu možné v prípade, že v Kyjeve vznikne vláda, ktorú budú rešpektovať všetky ukrajinské protiruské mocenské skupiny a ktorá potom na základe tohto mandátu ponúkne rebelom prijateľnú autonómiu. Že by však taká vláda mohla prirodzeným vývojom vzniknúť, si neviem predstaviť. Takže je to otázka medzinárodná, nie národná.
Predstavuje smrť Davida Rockefellera pre americké a svetové finančné kruhy veľkú udalosť?
David Rockefeller zomrel vo veku 101 rokov. Myslím si, že nikto v takom veku už nemôže byť osobnosť, ktorej smrť by niečo významne ovplyvnila. Jedine, samozrejme, že by vznikli nejaké obrovské finančné spory medzi dedičmi. Ale, pokiaľ viem, Rockefellerovci to majú dobre ošetrené. David Rockefeller bol osoba minulosti, dnes už zaňho máme dávno iných.
