Trump rozhodne nerobí žiadneho poslušného pajáca Putinovi. Analytik o všetkom, čo sa šéfovi Bieleho domu za rok podarilo

0
Prezidenti Ruska a USA, Vladimir Putin a Donald Trump počas stretnutia na okraj summitu G20 v Hamburgu (Autor: TASR)
Donald Trump má za sebou rok v úrade. Bol podľa vás viac úspešný alebo neúspešný? 
Z cieľov, ktoré si nový americký prezident stanovil, dosiahol iba časť. Ale tie, ktoré dosiahol, sa postupne začínajú prejavovať v pozitívnom smere pri fungovaní USA. Tie ciele, čo nedosiahol, nedosiahol nie tak úplne vlastnou vinou. Vzhľadom na to, že má len veľmi tesnú väčšinu v Senáte a s niektorými senátormi má naštrbené vzťahy. Celkovo by som tento rok hodnotil ako legislatívne možno trochu málo akčný, ale to, čo Trump nestihol legislatívne v podobe zákonov, vynahradil svojimi aktivitami v zahraničnej politike a exekutívnymi nariadeniami. V globále hodnotím jeho aktivity pozitívne, aj keď sú medzi nimi veci, s ktorými sa tak úplne nestotožňujem. 
 
Poďme k jednotlivým krokom. Ako vnímate Trumpovu zahraničnú politiku na Blízkom východe, konkrétne v Sýrii? Boli jeho kroky v tomto len veľmi pomaly utíchajúcom konflikte správne? Bol ráznejší ako jeho predchodca? 
Zdá sa, že Trumpove aktivity v Sýrii boli cielené aj efektívne, aj keď vznikla diskusia o tom, do akej miery prepustil v tlaku na IS miesto ruským vojenským aktivitám. V porovnaní s obdobím jeho predchodcu boli jeho aktivity rázne a cielené. Z tohto hľadiska mám pocit, že prispel k úspešnému zničeniu Islamského štátu, ktorý už operuje iba na minimálnom území, a dá sa to považovať aj za Trumpov úspech.  
 
Čo hovoríte na neustále opakovanie obvinení, že sa Trump dostal do Bieleho domu vďaka údajnému zasahovaniu Ruska do prezidentských volieb v USA? Platí ešte na voličov v USA táto rétorika? 
Myslím si, že Spojené štáty sú rozdelené na odporcov a priaznivcov Donalda Trumpa. Jeho oponenti asi nikdy neuveria, že to tak nebolo, a tým, ktorí na neho nemajú vyhranený názor, tým to začína byť už pomaly jedno. V prvom rade treba povedať, že niektoré Trumpove aktivity boli možno nešťastné z hľadiska očistenia samého seba. Na druhej strane to napriek obvineniam voči niektorým členom jeho tímu, že klamali pod prísahou, vyzerá tak, že pod klamstvami sa neskrývalo nič nelegálne. Pokiaľ tu aj boli nejaké kontakty so zástupcami Ruska, tak to vyzerá tak, že boli až po zvolení, čiže až keď bol Trump „president elect“, teda zvolený prezident. Zdá sa, že nie je opodstatnené hovoriť o nejakej spolupráci či spiknutí. Osobne si nemyslím, že by to malo vplyv na samotný výsledok volieb. To, či Rusko spolupracuje s WikiLeaks a či malo podiel na tom, ako sa ľudia v USA pri voľbách prezidenta rozhodli, to už je iná téma. Trumpovi sa nedá dokázať, že by za niečím takým stál on. 
 
Zlepšili sa podľa vás od nástupu Donalda Trumpa vzťahy medzi USA a Ruskom? 
Áno. Nestalo sa však to, z čoho Trumpa všetci po zvolení obviňovali, že bude ustupovať Rusku tam, kde by ustupovať nemal. Mám pocit, že vzťahy sú momentálne priamočiarejšie. Aj z vyhlásení Donalda Trumpa bolo vidieť, že v oblastiach, kde Putin prekročil červenú čiaru, sa americký prezident ozval. Bolo to vidieť aj v súvislosti s vyhostením diplomatov, že Trump rozhodne nerobí žiadneho poslušného pajáca Putinovi. Zároveň si myslím, že vzťahy sú férovejšie, menej ideologické a pragmatickejšie, čo určite prospieva fungovaniu oboch krajín. V tomto smere sa nedá Trumpovi vytknúť servilnosť. Zvolil zlatú strednú cestu.
 
Je tvrdý postup Donalda Trumpa voči KĽDR podľa vášho názoru tou správnou cestou, ako prinútiť severokórejský režim k ukončeniu jadrového programu?
Zatiaľ nevieme, či tieto kroky dospejú k tomu, aby Severná Kórea ukončila svoj jadrový program. Myslím si však, že po dvoch dekádach politiky tolerancie zo strany Georgea W. Busha a Baracka Obamu je tento prístup z môjho hľadiska rozhodne vítaným prístupom. Možno desať rokov dozadu sa dal Pchjongjang zastaviť, predtým, ako vyvinul jadrové zbrane. Momentálne už ich má a rozhodne by bola zlá politika ustupovať takejto hrozbe. Najsprávnejším prístupom z pozície USA by bolo pomôcť vyzbrojiť Južnú Kóreu a stiahnuť sa trochu z konfliktu. To však nie je očakávateľné a myslím si, že rázna akcia ochrany svojich spojencov je vítaná. KĽDR má kapacity na to, aby zasiahla ktorékoľvek mesto (na západnom pobreží) USA. Toto je od kubánskej krízy situácia, v ktorej si nemôže americký prezident dovoliť ukázať slabosť. Napriek Trumpovým vyjadreniam na Twitteri, ktoré boli možno niekedy prudké až smiešne, ale trefné, si myslím, že jeho politika voči Severnej Kórei bola správna. 
 
Nemyslíte si, že by v tomto konflikte mohlo pomôcť zapojenie Číny ako zmierlivého elementu, alebo sme už za bodom, v ktorom by ešte Peking dokázal niečo urobiť?
Treba si uvedomiť, čo severokórejský režim potrebuje. Potrebuje prežiť a na to, aby prežil, potrebuje finančné zdroje na fungovanie režimu aj na utíšenie obyvateľstva. Jediný spôsob, ktorým sa to KĽDR snaží dosiahnuť, je hrozba sily. Myslím si, že tento prístup jej bude fungovať iba bez sankcionovania Číny, ktorá má jediná dosah na to, že by mohol severokórejský režim padnúť. V prípade úplného zúfalstva sa nedá povedať, čo by Pchjongjang spravil, ale priestor na zasiahnutie zo strany Pekingu tu stále je a je to jediná možnosť, ako by sa mohlo zabrániť eskalácii napätia. Pokiaľ KĽDR pochopí, že hrozby vojenského zásahu niekde v zahraničí, či už v Japonsku, alebo Južnej Kórei, neprinesú výsledok, tak k vyvolaniu vojny režim nepristúpi. To by odhalilo jeho slabiny. Dovtedy musí Čína zasiahnuť, aby konflikt zmiernila, buď poskytne Pchjongjangu to, čo chce, alebo si vynúti zmeny v režime, aby upustil od týchto cieľov.  
 
Ako vnímate uznanie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela, ktorým Trump vyvolal medzinárodnú kritiku nielen zo strany moslimských krajín? Bol to správny krok, nepodpísať  odklad na presun ambasády USA do Jeruzalema, tak ako to robili roky pred ním aj tí najviac proizraelskí americkí prezidenti, ako boli Bill Clinton alebo George W. Bush?
Podľa mňa áno. Chápem, že situácia na Blízkom východe je veľmi silne kontroverzná, ale myslím si, že Trump iba ratifikoval Kongres dvakrát, a to naposledy v júli pomerom hlasov 90 k nule, takže povedať, že to bolo Trumpovo rozhodnutie, by nebolo správne. Bolo to odobrenie rozhodnutia Kongresu ešte z roku 1995. Je to niečo, čo malo byť, pri všetkej úcte, spravené už dávno, pretože ak sa tak rozhodli volení zástupcovia Američanov, tak prezident nemal byť ten, ktorý to nejakým spôsobom odkladal len z hľadiska politickej kalkulácie. Myslím si, že Trump spravil dobre a Izrael to, samozrejme, ocení. Bude to dostatočný tlak na palestínske autority, aby zmenili svoj prístup. Aby akceptovali realitu a dokázali sa posunúť k mierovému riešeniu, pretože „hodiť Izrael pod vlak“ by sa neoplatilo Spojeným štátom ani Izraelu. Niektorí ľudia môžu Trumpovi vyčítať, že je vždy na niečej strane a nesnaží sa byť za dobre s každým. Vždy zaujme postoj v záujme USA a ich spojencov a v tomto smere sa mu nič nedá vyčítať. Možnože ľudia súcitia s Palestínou a vnímajú to ako prejav sily, ktorú Spojené štáty majú, ale malo by to z dlhodobého hľadiska de facto pomôcť ustáleniu situácie. Pokiaľ to Palestína nebude akceptovať a bude pokračovať v politike násilia, tak treba jasne povedať, že niekde je červená čiara, ktorú krajina už neprekročí. 
 
Trump sa nemaznal ani s európskymi štátmi, ktorým rázne odkázal, že musia začať viac prispievať na svoju vlastnú obranu a nespoliehať sa na NATO, ktoré financujú prevažne Američania. Končí Trump jednu éru, v ktorej boli USA „svetovým policajtom“?
Čiastočne, ale je to aj tým, že Európa, ako aj všetci členovia NATO v podstate využívajú, že nemusia investovať do vlastnej armády a zodpovednosť za bezpečnosť za nich v podstate prevzali Spojené štáty. Takáto politika je síce pohodlná pre európske krajiny, ale povedzme si úprimne, že nie je podľa dohody, ktorú sme podpísali ako členovia NATO. Bolo preto vhodné, že sa na to poukázalo. Čiastočne je zmena politiky USA pod vedením Donalda Trumpa aj výsledkom tohto, ale prezident sa navyše snaží minimalizovať náklady aj riziká pre amerických vojakov. Chce, aby mali Američania čo najmenšie straty, a preto tlačí na to, aby aj ostatní spojenci dodržali slovo a boli aktívnejší. USA potrebujú tiež začať šetriť z hľadiska vlastných výdavkov, čo sa nerobí a to u Donalda Trumpa zatiaľ najviac kritizujem. Na druhej strane, už samotný Barack Obama sa dostal do Bieleho domu pod zámienkou toho, že bude preferovať multilaterálne riešenia po ôsmich rokoch Georgea W. Busha, a veľmi to nedodržiaval. Trump myslí viac na záujmy Ameriky a svojich spojencov než na „policajtovanie“ svetu, čo považujem za správne. 
 
Platí teda ten Trumpov predvolebný slogan „America first“ (Amerika v prvom rade)?
Áno, aj keď sa to niektorým ľuďom zle počúvalo, lebo im to prišlo nacionalistické. Myslím si však, že postupný rast miery obľúbenosti (approval rating) u Trumpa na 45 % je znakom, že to zafungovalo. Jeden americký komentátor poukázal na to, že keď je Trump na cestách, tak mu mimoriadne rastie „approval rating“. Je niečo na tom, že sa snaží chrániť USA a je rázny tam, kde je to potrebné. V tomto smere je jeho politika určite cielená aj z hľadiska ekonomických vzťahov. Síce zavrhol dohodu TPP (Trans Pacific Partnership), ale chce mať individuálne zóny voľného obchodu a individuálne obchodné vzťahy s krajinami vo východnej Ázii. V tomto smere to beriem ako veľmi pozitívny prístup. 
 
V USA čelí Donald Trump od svojho zvolenia kritike médií, ktorá, zdá sa, neutícha. Je tých dôvodov na kritiku skutočne toľko, ak vynecháme teda obvinenia z toho, že sa do Bieleho domu dostal za pomoci Kremľa?
Podľa mňa bude mať Trump vždy zlé vzťahy s médiami, pretože sa médiá vyhradili proti nemu. Médiá, ako sú CNN, NBC, CNBC a ďalšie, si v podstate od začiatku predvolebnej kampane určili pozíciu, či budú za alebo proti Trumpovi. S výnimkou Fox News sú všetci proti. Je to potom vidieť aj na osobných animozitách, ktoré mal Trump s viacerými moderátormi amerických televízií. Myslím si preto, že médiá to tak ľahko neprehltnú a nepovedia: „Poďme Trumpa objektívne zhodnotiť.“ To je podľa mňa tá najväčšia chyba, ktorú americké médiá robia, pretože sa vedie kultúrna vojna medzi republikánmi a demokratmi. Počas môjho života neboli Spojené štáty nikdy takto rozdelené a myslím si, že to nie je dobré pre budúcnosť Ameriky, pretože cesta z tohto bodu je veľmi ťažká, ak je vôbec možná. Médiá sa tak ľahko nedajú na stranu Donalda Trumpa a sexuálne škandály v amerických médiách poukazujú na to, že obe strany tohto konfliktu majú v sebe príliš veľkú mieru pokrytectva na to, aby sa posadili oproti sebe, podali si ruky a povedali si: „Poďme to robiť objektívne.“
 
Čo sa Trumpovi na domácej politickej scéne podarilo, za čo ho jeho voliči môžu po prvom roku vlády pochváliť? Bol to zákaz migrácie z prevažne moslimských krajín, ktorý vyvolal takú vlnu kritiky, ale aj pozitívnych reakcií z radov Trumpových voličov?
Čiastočne aj to. Myslím si, že táto politika nebola zle cielená. Možno bola kontroverzná, ale zároveň vidieť, že politika voči nelegálnym migrantom z Mexika sa začína dodržiavať. Nelegálna migrácia cez hranice je na ústupe a Trump navyše rozviazal ruky agentúre, ktorá je zodpovedná za „odchyt“ a následný návrat ilegálnych migrantov do krajiny pôvodu. V tomto prípade môže človek reagovať pocitovo alebo ideologicky, ale myslím si, že Trump mal právo poukázať na nedodržiavanie zákonov o nelegálnej migrácii. Vo viacerých medializovaných rozhovoroch samotní deportovaní ľudia uviedli, že keby sa niečo také stalo počas Obamu, tak nebudú deportovaní. Na tom vidieť, že Trump len začal dodržiavať pravidlá, a to je správne. Pokiaľ má Amerika meniť zákony, tak nech ich zmení, ale pokiaľ sú zákony takto nastavené, tak ich treba dodržiavať. Trumpovi na poslednú chvíľu vyšla reforma daňového systému, ktorú považujem za obrovský úspech. Treba poukázať na to, že zjednodušil systém zo siedmich príjmových sadzieb na tri. Paradoxne, najviac znížil dane pre stredné a nízkopríjmové skupiny. Ľudia s vysokými príjmami na tom budú v podstate veľmi podobne. V niektorých vysokopríjmových štátoch dokonca Trump zrušil niektoré odpočítateľné položky, takže tam dane stúpnu. Ide o takzvané „modré“ štáty, teda štáty, kde ľudia už tradične volia demokratov. Z tohto hľadiska je to podľa mňa politický aj ekonomický úspech. V neposlednom rade znížil Trump regulácie a dokázal navrátiť tvorbu pracovných miest v manufaktúre. To je obrovský úspech prezidenta. Jedno z amerických médií poukázalo na to, že množstvo zlepšení sa nedá priamo prisudzovať Trumpovi a jeho opatreniam, ale skôr tomu, že je to protrhový prezident, ktorý je na strane zamestnávateľov a podnikateľského prostredia. Nedá sa preto očakávať, že urobí nejakú negatívnu zmenu proti nim. U Obamu to bolo presne naopak. To bol antizamestnávateľský prezident a neistota tam bola, ale u Trumpa táto neistota nie je. 
 
Viacerí miliardári sa však najmä na sociálnych sieťach ešte pred jej prijatím nechali počuť, že daňová reforma Donalda Trumpa nie je dobrá, pretože zaťaží práve strednú vrstvu a bohatí budú ešte bohatší. Ako to teda je?
Treba povedať, že do veľkej miery išlo o populistické volanie, pretože čo bráni týmto ľuďom poslať viac alebo prispieť do spoločnosti viac? Príde mi to preto populisticky alebo ideologicky motivované. Sú miliardári, ktorí sú na strane demokratov, ako je napríklad Michael Bloomberg a ďalší, a môžeme sa baviť o tom, že návrh na daňovú reformu mohol byť iný. Ja som napríklad za rovnú daň, ale to je v USA nepriechodný materiál. Najnižšia daňová sadzba sa zvýšila o 2 percentá, ale zase tam pribudlo množstvo odpočítateľných položiek, zjednodušil sa daňový plán, a preto treba byť férový. Na papieri to možno nevyzerá úplne najlepšie, ale zdá sa, že to bude mať pozitívny dosah na nízko- a strednopríjmové skupiny obyvateľstva. Najhorší dosah bude mať práve na tých, ktorí žijú v takzvaných modrých štátoch. Veľké firmy si navyše vždy vedia nájsť cesty, ako znížiť svoje daňové zaťaženie. Takže kritizovať z tejto pozície nie je podľa mňa tak celkom úprimné.
 
- Reklama -