Pred prvým kolom francúzskych volieb ste uviedli: „Kľúčovou otázkou však je, nakoľko sú už aj francúzski voliči otupení voči prefabrikovaným a ohavným antikampaniam médií a elít a nakoľko vo Francúzsku dozrela atmosféra ,vzbury‘. Odvaha Francúzov rozhodnúť sa slobodne pre zásadnú politickú zmenu by sa tak podobala vôli Britov aj Američanov slobodne hlasovať za zmenu. Podobný otras vo Francúzsku by bol pozitívnym signálom – pre Francúzsko samotné aj pre možnú nádej na lepšiu budúcnosť kontinentálnej Európy.“ Takže teraz po prvom kole, akú budú mať teda Francúzi odvahu?
Myslím si, že Francúzi v druhom kole zvolia nevýrazného, neurčitého kryptosocialistu s minulosťou v Hollandovej vláde, človeka, ktorý „hluchým sľubuje, že budú počuť, a slepým, že budú vidieť“, beztvarého francúzskeho euročloveka Emmanuela Macrona. Myslím si, že prvé kolo ukázalo, že atmosféra vo Francúzsku nebola a nie je zrelá na zásadnú zmenu. A voľba Macrona to potvrdí.
Čo hovoríte na to, že takmer všetci vrátane Fillona podporili do druhého kola Macrona, zatiaľ čo Mélenchon nepodporil nikoho? O čom to svedčí? A nie je to napríklad u Fillona sklamanie? A u Melénchona, naopak, pozitívne prekvapenie?
Fillon s Hamonom, teda kandidáti tradičných strán, ktoré šesťdesiat rokov tvorili jadro piatej republiky, nielenže Macrona podporili, oni ho podporili v prvej možnej minúte. Tak rýchlo sa ponáhľali pokloniť budúcej modle, že si ani neuvedomili, ako kryštalicky tým demonštrujú slabosť, bezmocnosť a bezvýznamnosť svojich strán. A Mélenchon? Je dôstojným zakončením jeho prezidentskej kampane, že svojich voličov vyzval na použitie ich vlastného rozumu, že sa im nesnažil „naliať“ do hlavy svoju pravdu. To od Mélenchona považujem za férové k všetkému, čo obhajoval vo svojej kampani, a čestné k tým, ktorí ho podporili.
Aj keby Le Penová zvíťazila a stala sa prezidentkou, mala by vôbec šancu niečo zmeniť?
Marine Le Penová sa prezidentkou nestane.
A čo si myslíte o Marine Le Penovej? Býva označovaná za populistku, fašistku…
Čo dnes znamená byť považovaný za populistu, xenofóba, neznášanlivého človeka či fašistu? Dnešná doba je taká charakteristická infláciou nezmyselného a primitívneho nálepkovania, že namiesto toho, aby sa ľudia zdráhali také prirovnania používať, sa k nim, naopak, hlásia. Poznám veľa ľudí, ktorí mi s istou hrdosťou hovoria, že oni sú populisti a xenofóbovia a že sa za to nehanbia. Pritom sú to len ľudia, ktorí používajú zdravý rozum opretý o vlastné skúsenosti a možno aj predsudky, ktoré však nemôžu bez skúseností nikdy vzniknúť.
Marine Le Penová a jej názory sú odrazom nálad vo francúzskej spoločnosti a Francúzov môžeme len ťažko považovať za fašistov. Le Penová hovorí jazykom tých, ktorí ju chcú, ktorí jej rozumejú a ktorí s ňou spájajú svoje nádeje. A ak tomu hlásatelia budúcich poriadkov v najrôznejších agentúrach na sledovanie pravdy hovoria populizmus, je to vcelku jedno.
Teraz iná téma. Čo hovoríte na útok Trumpa na sýrsku armádu Bašára Asada?
Považujem ho za unáhlený, neopretý o preukázateľné dôkazy o tom, kto skutočne použil chemické zbrane, za útok, ktorý s rozpakmi, prekvapením aj sklamaním sledovali mnohí z tých, ktorí si s nástupom Trumpa spájali umiernenosť a zdržanlivosť pri riešení zahraničnopolitických problémov. Stačí si prejsť stovky tweetov a odkazov na amerických weboch. Dajú sa zhrnúť slovami: „Na to sme Trumpa nevolili.“ A to už nekomentujem nepochopiteľne bojovné vystúpenia Trumpovej vyslankyne Nikki Haleyovej v OSN, ktoré by nepredviedla lepšie ani dvojica bojovníčok Clintonová a Albrightová.
Trumpovo zdôvodnenie útoku bolo také, že Asad použil chemické zbrane. Myslíte si, že by Asad použil chemické zbrane v tomto štádiu konfliktu, keď ho niekoľko dní predtým americká administratíva de facto uznala?
Tieto úvahy sú zbytočné. Neprebehlo nič, čo by nám ponúklo materiál na posúdenie.
Ale že mi do seba nezapadá použitie chemických zbraní Asadom v čase, keď jeho jednotky úspešne postupovali vpred, keď už medzinárodné spoločenstvo Asada istým spôsobom akceptovalo, keď sa o Sýrii už prestávalo hovoriť a keď si Asad musel byť vedomý toho, že eventuálne použitie chemických zbraní jeho armádou by proti nemu s istotou obrátilo svetovú mienku, tak to mi teda nezapadá. Myslím si, že ten, kto mohol mať záujem na rozvírení situácie a strhnutí pozornosti aj podpory na svoju stranu, boli ľudia z teroristického Frontu an-Nusrá, ktorí daný priestor v tom čase kontrolovali a dodnes kontrolujú. Ale to všetko považujte iba za moje špekulácie.
Čo stálo za Trumpovým rozhodnutím? Chcel ukázať verejnosti a neoconom (neokonzervatívcom), že nie je agent Putina? Bol to taktický ústupok neoconom? Alebo je teraz Trump pod kontrolou takzvaného hlbokého štátu (deep state)? Prípadne bol podvedený tajnými službami? Čo za tým je? John Laughland hovorí, že sa zdá, že Trump koná inak vo viacerých otázkach: vo vzťahu k NATO, k Číne, k Rusku, sľubovanej politike neintervenovania v zahraničí… Vráti sa Trump do starých koľají a bude „skrotený“ alebo ho ešte nemáme odpisovať?
Donald Trump má za sebou prvých sto dní vo funkcii, takže definitívne názory si ešte nerobím, ale osobne považujem Trumpove „obraty“ za prejavy hlbokej vnútornej krízy americkej politiky, za dôkazy „vnútornej vojny“, ktorú Trump vo Washingtone vedie a ktorú asi stále viac prehráva. Ako to všetko dopadne, neviem, ale zázraky sa asi konať nebudú.
Čo hovoríte na myšlienku, že dnešná politická scéna už nie je založená na delení „ľavica verzus pravica“ na ekonomických základoch, ale rozdelenie je teraz patrioti a antiglobalisti verzus globalisti a neomarxisti? Pretože dnes vidíme, že pravicoví politici označujúci sa za vlasteneckých opúšťajú koncept voľného obchodu a podporujú protekcionizmus a ekonomický nacionalizmus (Trump, Le Penová, Orbán; „agent KGB“ Putin je viac-menej podporovaný patriotickou pravicou aj národnou ľavicou).
O tom, či je politika rozdelená takto, sa dá diskutovať. Ale jedna vec na zamyslenie je podstatná. Čo sa to v spoločnosti aj politike stalo, že si „starí“ konzervatívci rozumejú podstatne lepšie so „starými“ socialistami než s „mladými“ konzervatívcami, respektíve „mladými“ socialistami? Toto štiepenie je zrejmé vnútri tradičných strán v Európe aj u nás. Nie je to napríklad aj tým, že tí „starí“ berú boj za slobodu ako vážnu úlohu a v obhajobe hodnotového, v podstate ľavicového liberalizmu „mladí“ vidia priamy útok na slobodu? Zatiaľ čo pre „starých“ je obhajoba národnej existencie prioritná, „mladí“ sa identifikujú s „moderným“ európskym priestorom ľahko a „starým“ ich skostnatenosť vyčítajú. Inými slovami si myslím, že dnešné politické pukliny sú vymedzené hodnotovo, spor o výšku daňových sadzieb ustupuje do pozadia.
Keď sa na to pozrieme všeobecnejšie, nevyzerá to tak, že takzvané politické elity po šoku, ktorý pre ne znamenal brexit, Trump, vzostup preferencií Hofera, AfD, Wildersa a Le Penovej, začínajú znovu konsolidovať svoju moc a túto „rebéliu“ nespokojných patriotov „zvládnu“?
Áno, tak to zrejme bude. Európske elity si najprv zhlboka vydýchnu, že to prežili, a potom rovnako ako kedysi československí komunisti vyvodia „európske poučenie z krízového vývoja“ a poriadne pritiahnu skrutky.
V kontinentálnej časti Európy, bez Britov a so slabým Francúzskom, sa posilní dominancia Nemecka. Budú síce prebiehať „uspávacie tieňové tance“ okolo rôznorýchlostných integrácií a „reforiem“, ale fakticky sa bude realizovať politika stále tuhšej Európy pod ekonomickou aj politickou taktovkou Berlína. To neznamená, že z jednotlivých štátov zmiznú náznaky nálad a túžob po slobode a samostatnosti. Vnútorné napätie sa bude stupňovať a všetko bude smerovať k traskavému riešeniu. Aj keby som chcel, nie som optimista.
