Trump konal pod tlakom, ale obstál. Keby bol prezidentom namiesto Obamu, vyhli by sme sa Rusom v Sýrii aj na Ukrajine, hovorí analytik Valenta

16.4.2018 18:00

ROZHOVOR V týždni, v ktorom sa americký prezident Donald Trump rozhodoval o vojenskom údere proti režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada, bol na domácej pôde vystavený silnému tlaku pre svoje niekdajšie sexuálne aféry, poukazuje v rozhovore pre Parlamentné listy odborník na geopolitiku a strategické rozhodovanie Dr. Ing. Jiří Valenta. V dňoch predchádzajúcich úderu na Asada sa v americkej tlači dokonca objavili pasáže z chystanej knihy exriaditeľa FBI Jamesa Comeyho, v ktorých sa opätovne vracia k údajným sexuálnym eskapádam súčasnej americkej hlavy štátu v Moskve a kauze tzv. „zlatého dažďa“.

Trump konal pod tlakom, ale obstál. Keby bol prezidentom namiesto Obamu, vyhli by sme sa Rusom v Sýrii aj na Ukrajine, hovorí analytik Valenta
Foto: TASR
Popis: Donald J. Trump a Barack Obama

Expert na geopolitiku, Rusko a postsovietske krajiny Dr. Ing. Jiří Valenta je okrem Madeleine Albrightovej jediným Čechom, ktorý bol kedy členom prestížneho výskumného ústavu Council on Foreign Relations v New Yorku. V súčasnosti pôsobí ako senior výskumník Centra strategických štúdií (BESA) Bar Ilanskej univerzity v Tel Avive. Valenta je držiteľom striebornej medaily Jana Masaryka. Je autorom mnohých publikácií, okrem iného aj knihy o invázii varšavských vojsk do Československa v roku 1968. Spolu so svojou ženou Leni je autorom štúdie o možných vyhliadkach americko-ruských vzťahov.

Minulý týždeň v noci z piatka na sobotu podnikli Američania spolu s Britmi a Francúzmi útok na režim prezidenta Bašára Asada v Sýrii ako odvetu za údajné použitie chemických zbraní voči civilistom. Kľúčovou osobou v rozhodovaní o tom, ako „potrestať“ Asada, bol americký prezident Donald Trump. Ako a kedy sa vlastne rozhodnutie vykonať úder týmto spôsobom zrodilo v hlave amerického prezidenta?

K definitívnemu rozhodnutiu došlo pravdepodobne dva dni pred útokom. Akcia mala de facto poslúžiť ako potrestanie Asadovho režimu za útok otravným plynom na vlastné civilné obyvateľstvo, pričom malo ísť o koordinovanú akciu Spojených štátov a ich najbližších spojencov, teda Británie a Francúzska.

Fotogaléria: - Útok spojencov na ciele v Sýrii 13.4. 2018

Nočná obloha so svetelnými stopami raketových stri...
Nočná obloha so svetelnými stopami striel nad Dama...
Štart strely s plochou dráhou letu Tomahawk z palu...
Muž prezerá dymiace trosky zničeného Sýrskeho vede...
Napa cieľov útoku síl USA, Veľkej Británie a Franc...

Čo sa týka formy a spôsobu vykonania útoku, už dopredu bolo Američanom jasné, že predošlý útok, ktorý prebehol nečakane vlani v apríli a ktorý okrem niekoľkých letiskových plôch zničil aj zhruba pätinu sýrskeho letectva, bol nedostatočný (Trump vtedy vydal povel zaútočiť na letisko sýrskej armády strelami Tomahawk v odvete za použitie chemických zbraní, pozn. red.).

Z tohto dôvodu teraz americké námorníctvo použilo oproti vlaňajšku dvojnásobný počet rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk a navyše aj dodatočnú a nespresnenú armádnu výbavu.

Rád by som podotkol, že prezident Trump ohlásil útok dopredu a úder zdôvodnil. Chemické a biologické zbrane sú považované za zbrane hromadného ničenia a po prvej svetovej vojne bolo ich používanie medzinárodnou komunitou zakázané. Trump už predtým uviedol, že na následky používania týchto zbraní počas prvej svetovej vojny zomrelo viac ako jeden milión ľudí. Dokonca ani Adolf Hitler počas druhej svetovej vojny chemické zbrane nepoužil.

Čo s týka základnej premisy Trumpovho úderu na Sýriu, tak malo ísť o to, aby udreli na ciele slúžiace na výskum, vývoj a skladovanie týchto chemických zbraní. Takéto zariadenia sú v Damasku dohromady tri.

Aké faktory hrali v procese rozhodovania rolu?

Úder bol vykonaný ešte pred začatím nezávislého vyšetrovania útoku chemickými zbraňami v Dúme. Z toho dôvodu možno usudzovať, že existovalo silné presvedčenie zo strany Američanov o tom, že v tejto veci majú k dispozícii dostatočné množstvo dôkazov svedčiacich proti Asadovi.

Úder bol zamýšľaný ako svojho druhu jednorazová akcia, ktorej cieľom nebolo zvrhnutie Asadovho režimu či niečo podobné. Pre Američanov a ich spojencov hrali počas plánovania útoku dôležitú rolu dve základné pravidlá.

Bašár Asad

Bašár Asad. Zdroj: SITA

Prvým z nich bolo pokiaľ možno čo najviac minimalizovať možné civilné straty. Druhým a súčasne zásadným bodom potom bola snaha vyhnúť sa tomu, aby odpaľované strely zasiahli ruské alebo iránske ciele, ktoré sa v oblasti vyskytujú.

Aj z tohto dôvodu bol útok veľmi obmedzený. Namieste je uviesť, že hoci neboli Rusi priamo informovaní, kedy presne k útoku dôjde, predpokladali, že Trump skôr či neskôr na Sýriu udrie. Týmto možno vysvetliť klasický vojenský manéver, ktorý Rusi urobili, keď v blízkosti prístavu Tars, ktorý si od Asada prenajímajú, rozptýlili svoje armádne plavidlá.

Možnú reakciu na chemický útok v Sýrii mal na stole v roku 2013 aj Trumpov predchodca Barack Obama. V čom si súčasný prezident oproti nemu počína odlišne?

Obama sa na rozdiel od Trumpa rozhodol vojenskú silu nepoužiť. V zásade si myslím, že Obama na podobné veci nemal odvahu. Izraelčania ho podľa toho, čo som počul, považovali za zbabelca a ani Rusi ho koniec koncov príliš nerešpektovali. Povedal by som, že keby bol Donald Trump americkým prezidentom už v roku 2014, mohli by sme sa efektívne vyhnúť nielen ruskej intervencii v Sýrii v roku 2015, ale aj akciám zo strany Rusov, ku ktorým došlo na Kryme a na východe Ukrajiny.

Ale aj tak ostatné dni nepredstavovali pre Trumpa rozhodne nič jednoduché. Práve keď sa americký prezident pripravoval na definitívne rozhodnutie o vojenskom údere v Sýrii, silneli aj tlaky zo strany jeho odporcov a de facto mu komplikovali prácu. Najmä z osobnej stránky veci to pre Trumpa nemohlo byť nič príjemné.

Zrejme máte na mysli tlak, ktorému Trump čelí zo strany špeciálneho vyšetrovateľa Ministerstva spravodlivosti Spojených štátov Roberta S. Muellera.

Tieto tlaky v praktickej rovine komplikovali Trumpovu prezidentskú prácu. Nielenže Trump v súčasnosti čelí na domácej pôde tlakom pre svoje niekdajšie sexuálne avantúry, ale aktuálna je aj aféra ohľadom možného zasahovania ruskej strany do amerických prezidentských volieb a Mueller má mandát práve v tejto veci.

FBI v uplynulých dňoch prehľadala kancelárie Trumpovho osobného právnika Michaela Cohena...

Ja osobne si myslím, že to, že do kancelárie Trumpovho osobného právnika Michaela Cohena vtrhla 9. apríla FBI a hľadala podľa môjho názoru čokoľvek, čo by sa na Trumpa dalo použiť, nebola náhoda. Do hry tu vstúpila žena s prezývkou Stormy Daniels, prostitútka, s ktorou mal Trump aféru približne pred desiatimi rokmi (Stormy Daniels je pornoherečka, pozn. red.).

Stormy mala počas prebiehajúcej Trumpovej predvolebnej kampane dostať peniaze za to, že o pomere s Trumpom nebude hovoriť. Lenže sa rozhodla mlčanie prelomiť. Namieste je uviesť, že jej právnik otvorene spolupracuje s Muellerovým tímom a spoločne sa snažia vytvárať tlak na Trumpa prostredníctvom množstva rôznych mediálnych výstupov.

V poslednom čase do zahraničných médií navyše unikli útržky z knihy, v ktorej Trumpa a jeho správanie nepekne opisuje niekdajší riaditeľ FBI James Comey. Týkať sa majú aj nevšedných sexuálnych praktík v moskovskom hoteli...

Celá tá aféra musí byť nechutná najmä pre Trumpovu ženu Melaniu a jeho deti. Comeyho kniha o Trumpovi aktuálne vychádza. V pasážach, ktoré sa dostali ešte pred jej publikáciou k novinárom, Comey okrem iného opisuje, a veľmi detailne, chlipné aspekty niekdajšej Trumpovej návštevy Moskvy.

Asi si pamätáte na aféru tzv. „zlatého dažďa“ za Trumpovej účasti v jednom z moskovských hotelov, ktorá v médiách prebleskla začiatkom roka 2017 (aj v tejto súvislosti bola spomínaná tzv. ruská stopa, Rusi mali mať údajne na Trumpa v dôsledku toho, k čomu v hoteli došlo, kompromitujúce materiály, pozn. red.). Tak aj tejto témy sa kniha a výseky, ktoré publikovali novinári, týkajú.

Osobne si myslím, že Comey musí Trumpa skutočne nenávidieť. Koniec koncov je možno aj osobne zodpovedný za únik inkriminovaných pasáží do tlače. Zdôrazňujem, že k publikácii chlipných pasáží z Comeyho pripravovanej knihy v médiách došlo vo chvíli, keď sa Trump rozhodoval a Američania sa pripravovali na úder. V hre pritom boli potenciálne ohrozené životy Američanov, Rusov a Sýrčanov.

James Comey

James Comey. Zdroj: TASR

Vyzerá to, že sexualita a sexuálne aféry by mohli byť jasnou slabinou amerického prezidenta...

V súčasnosti nevieme, či sa Trump aktivít v onom ruskom hoteli, teda tzv. zlatého dažďa, zúčastnil. Vladimir Putin vtedy na danú vec reagoval tvrdením, že ruské prostitútky sú najlepšie na svete. Občas si kladiem otázku, ako to asi môže ruský prezident vedieť.

Ale Comeyho kniha práve vychádza. Za seba môžem povedať, že Trump má moju podporu. Osobne ma nezaujíma, či sa pred desiatimi rokmi v moskovskom hoteli týchto praktík zúčastnil alebo nie. Trump ako prezident zložil prísahu. A podľa môjho názoru zatiaľ svoj úrad vykonáva navzdory rôznym tlakom, ktoré na neho pôsobia, dobre.

V nedávanom rozhovore pre server ParlamentníListy.cz som pred sexuálnym škandálom, ktorý by mohol byť použitý na podkopanie Trumpovho prezidentského úradu, varoval. A ako vidíme, k snahe podraziť takto prezidenta skutočne došlo a koordinovali ju Trumpovi protivníci práve vo chvíli, keď sa rozhodoval o vojenskom údere na Sýriu.

Hrozí Donaldovi Trumpovi ešte stále riziko tzv. „impeachmentu“, teda de facto zbavenia úradu prostredníctvom ústavnej žaloby?

Predpokladám, že môžeme v nasledujúcich dňoch očakávať vskutku masívny útok na Trumpa ako prezidenta. Paradoxne si myslím, že Trumpov úder na Sýriu mohol americkému prezidentovi na domácej pôde pomôcť. Som presvedčený, že väčšina Američanov ho bude považovať vzhľadom na nebezpečnosť chemických zbraní za, vo všeobecnej rovine povedané, pozitívnu vec. Útoky majúce za úlohu dehonestáciu prezidenta sa im vo svetle týchto vecí asi veľmi páčiť nebudú.

Nanešťastie sú však Američania vo vzťahu k Trumpovi stále rozdelení a pokusy o jeho odvolanie či impeachment tak skrátka prídu. V novembri sú v USA voľby. Možno očakávať snahu vytvoriť v Kongrese a v Senáte väčšinu zástupcov Demokratickej strany, ktorí by mohli hypotetické zbavenie Trumpa funkcie odhlasovať.

Akú by teraz tieto útoky na Trumpa mohli získať podobu?

Mohlo by to prísť napríklad nejakou formou útoku na Trumpovho právnika Michaela Cohena. Príliš sa nehovorí o tom, že Cohen bol v minulosti obvinený z toho, že sa v Prahe v roku 2016 stretol s prominentným ruským predstaviteľom. Hoci Cohen samotné obvinenie spochybnil, najnovšie správy naznačujú, že sa so zástupcom ruskej strany v Prahe skutočne stretol. Na inkriminovanú schôdzku mal doraziť automobilom z Nemecka.

Podľa môjho názoru mohla byť dôvodom razie federálnych agentov v Cohenových kanceláriách snaha objaviť nejaké dôkazy o tajnej dohode Trumpovej strany s Ruskom. Takýto objav by mohol predstavovať zásadný obrat celého Muellerovho vyšetrovania.


Dr. Ing. Jiří Valenta (nar. 1945)

Jiří Valenta sa narodil v Československu za druhej svetovej vojny v česko-židovskej rodine postihnutej holokaustom. V šesťdesiatych rokoch študoval spolu s Milošom Zemanom na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. V roku 1968 opustil Československo v reakcii na augustovú inváziu vojsk Varšavskej zmluvy. Do USA sa dostal v roku 1971 vo veku 25 rokov.

Medzi rokmi 1976 – 1985 pracoval ako pedagóg na Námornej postgraduálnej škole v Monterey, kam sa dostal prostredníctvom výberového konania na odporúčanie otca političky Madeleine Albrightovej, Dr. Korbela. Na škole vyučoval sovietske a východoeurópske štúdiá. Jeho študenti sa v tom čase regrutovali z radov budúcich diplomatických atašé, príslušníkov spravodajských služieb, námorníctva a letectva. Jedným z Valentových študentov bol aj americký špión Arthur Nicholson, ktorý bol v roku 1985 zastrelený sovietskou hliadkou počas výzvednej misie na území NDR. Okrem toho Valenta vyučoval aj na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare (1984), na univerzite v Mexico City (1986) a na Inštitúte politických vied pri univerzite v nemeckom Kieli (1996).

V roku 1986 Jiří Valenta na Univerzite v Miami založil Inštitút sovietskych a východoeurópskych štúdií (ISEES). Jiří Valenta je medzinárodne uznávaným expertom v oblasti medzinárodných vzťahov, pričom svoj hlavný záujem obracia na ruskú vojenskú stratégiu a spory medzi veľmocami. Zameriava sa na problematiku postkomunizmu a veľmocenského rozhodovania.

V minulosti bol napríklad konzultantom v Bushovej a Reaganovej administratíve. Okrem toho radil aj Václavovi Havlovi. Za Havlovho úradovania pôsobil medzi rokmi 1991 – 1992 ako riaditeľ Ústavu medzinárodných vzťahov zriadeného pri českom ministerstve zahraničia.

V roku 2005 v súvislosti so svojím pôsobením v Ústave medzinárodných vzťahov dostal striebornú medailu Jana Masaryka za „prínos podpore a udržaniu vzájomných vzťahov medzi Spojenými štátmi americkými a Českou republikou“.

Jiří Valenta v súčasnosti pôsobí ako senior výskumník Centra strategických štúdií (BESA) Bar Ilanskej univerzity v izraelskom Tel Avive a prezident Inštitútu postkomunistických štúdií a terorizmu v Miami na Floride.

Je autorom mnohých publikácií, okrem iného aj knihy o sovietskej intervencii do Československa v roku 1968.


autor: Jonáš Kříž

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Občianska vojna vo Francúzsku? Nekladiem si otázku či, ale kedy. Ale je možné, že mocní kapitulujú a vydajú krajinu bez boja moslimským dobyvateľom, hovorí Žid z Paríža

10:30 Občianska vojna vo Francúzsku? Nekladiem si otázku či, ale kedy. Ale je možné, že mocní kapitulujú a vydajú krajinu bez boja moslimským dobyvateľom, hovorí Žid z Paríža

ROZHOVOR „Vrah Arnauda Beltrama, Maročan Radouane Lakdim, už pred rokmi dostal francúzske občianstvo…