Toto v Bruseli nepoteší. Expert na EÚ na rovinu hovorí, čo potvrdil summit Trump – Putin

30.7.2018 11:00

ROZHOVOR „Takzvaná obchodná vojna sa využíva ako jeden z prostriedkov presadzovania americkej zahraničnej a ekonomickej politiky a obchodní partneri, ktorí nie sú na pozícii Spojených štátov, nesú svoje dôsledky,“ vysvetlil odborník na Európsku úniu Jiří Malý. Okrem iného je vraj zrejmé, že Donald Trump všeobecne nemá Úniu veľmi v láske a radšej by rokoval so samotnými členskými štátmi. Navyše jeho stretnutie s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom ukázalo, aká je celá inštitúcia bezvýznamná.

Toto v Bruseli nepoteší. Expert na EÚ na rovinu hovorí, čo potvrdil summit Trump – Putin
Foto: TASR
Popis: Americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin si podávajú ruky po skončení tlačovej konferencie po rokovaní vo fínskej metropole Helsinki

Medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou dochádza k akejsi obchodnej vojne. V reakcii na Trumpove výroky, keď označil Európsku úniu za nepriateľa, ale aj na jeho politiku chce Únia zavádzať clá na uhlie, lieky, chemické výrobky a tak ďalej. Čo hovoríte na túto obchodnú vojnu a čakali ste, že sa dostane tak ďaleko?

Už tento rok na jar, keď prvýkrát Donald Trump hrozil uvalením ciel na hliník a oceľ voči Európskej únii a ďalším obchodným partnerom, týmto krajinám ponúkal, že clá neuvalí, ak budú podporovať politiku Spojených štátov. Bohužiaľ, v priebehu jedného až dvoch mesiacov nedošlo k dohode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi v otázke podpory amerických zahraničnopolitických krokov, takže nakoniec clá nadobudli účinnosť a potom už nasleduje klasický kolotoč protiopatrení, nových ciel zo strany Európskej únie voči Spojeným štátom a Američania zase hrozia zavedením ďalších ciel proti Európskej únii.

Táto takzvaná obchodná vojna sa využíva ako jeden z prostriedkov presadzovania americkej zahraničnej a ekonomickej politiky a obchodní partneri, ktorí nie sú na pozícii Spojených štátov, nesú svoje dôsledky. Niektoré krajiny, ako je Austrália alebo Južná Kórea, sa však clám vyhli. Došlo k tomu, že sa s nimi Spojené štáty dohodli na podpore svojej politiky, a clá sa nezaviedli.

Myslíte si, že je v poriadku brať ako rukojemníka obchod medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou v prípade, že Európa nepodporí politiku Spojených štátov, ktorej kritika sa objavuje už dlhé roky?

Myslím si, že Donald Trump všeobecne nemá Európsku úniu veľmi v láske. Táto organizácia sa mu veľmi nepáči. Radšej by rokoval so samotnými členskými štátmi. Veľkú rolu v tom zároveň hrá, že panuje nepriaznivý názor súčasnej americkej administratívy na Nemecko, na obchodné vzťahy medzi Nemeckom a Spojenými štátmi. Nemecko dominuje Európskej únii, a tak sa tento negatívny názor prenáša na celé integračné zoskupenie. Inak Američania v histórii vždy hájili svoj vlastný záujem. Nezáleží na tom, aký prezident bol vo funkcii, takže ide o pokračovanie tejto politiky. A zároveň do toho prišla určitá zmena celkovej štruktúry svetovej ekonomiky, zmena významu jednotlivých hráčov.

Predsa len úloha Spojených štátov sa znižuje, znižuje sa váha Spojených štátov vo svetovej ekonomike, takže vlastne to, čo kedysi Američania podporovali – voľný obchod, pretože im umožňoval zvyšovať ich rolu vo svete –, dnes vnímajú tak, že voľný obchod pomáha skôr Číne alebo ďalším ekonomickým konkurentom. Preto naopak z tejto politiky cúvajú a viac sa uzatvárajú. Takže sa tu stretli dva faktory, jednak určitá nechuť súčasnej americkej administratívy voči Európskej únii a zároveň pocit ohrozenia vlastného postavenia vo svete, ktorý sa snažia riešiť tým, že viac chránia a uzatvárajú svoju ekonomiku.

Aký vplyv na Európsku úniu a vzťahy môže mať stretnutie Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom v Helsinkách?

Toto stretnutie opäť ukázalo, aká je Európska únia bezvýznamná. Je to veľký trh, je to veľká ekonomika z hľadiska hrubého domáceho produktu, ale z politického a vojenského hľadiska je to bezvýznamná entita. Hlavní hráči vo svete neberú do úvahy názory tejto entity a myslia si, že Európska únia sa vždy podriadi tomu, na čom sa hlavní hráči – čo sú dnes Spojené štáty, Rusko a okrem nich Čína – dohodnú. Takže pokiaľ ide o vplyv na Európsku úniu, ukázalo sa, že je organizáciou, ktorá, aj keď má veľkú ekonomiku, z politického hľadiska nemá taký význam, aký by si predstavovala, a myslím si, že ten význam nebude mať ani do budúcnosti.

Iste sledujete, čo presadzuje kancelár Sebastian Kurz za Rakúsko, navyše Rakúsko v tomto polroku predsedá Európskej únii. Domnievate sa, že Európsku úniu a jej štáty čakajú zmeny v otázke migračnej politiky a že „sa konečne preberie“, ako o tom spolu vždy hovoríme?

Ak sa Európska únia preberie, tak len vďaka aktivite týchto niektorých členských štátov, ktoré nesúhlasia s bruselskou alebo úniovou migračnou politikou, ktorá sa doteraz presadzovala. Vieme, že na poslednom summite Európskej únie, ktorý sa konal koncom júna, nedošlo vlastne k žiadnej dohode v otázke migračnej politiky alebo respektíve došlo k tomu, že všetko je na báze dobrovoľnosti. Predstavili sa tam určité kroky do budúcnosti, ktoré by sa mali uskutočniť, aby bol každý štát uspokojený. To znamená, že nedošlo k prijatiu trvalých kvót na prerozdeľovanie migrantov medzi členské štáty. Naopak sa povedalo, že ak sa členské štáty podelia o nejakých migrantov, tak len na základe dobrovoľnosti. Prijali sa všeobecné formulácie, že by sa Európska únia mala snažiť opäť posilniť ochranu vonkajšej hranice, zriadiť strediská, kde by sa posudzovali žiadosti o azyl, buď v tých hraničných štátoch Európskej únie, alebo dokonca mimo Európskej únie, napríklad na pobreží severnej Afriky a podobne, ale zatiaľ nie je za týmito proklamáciami žiadny konkrétny postup alebo časový plán.

Summit sa skončil nejakým spoločným vyhlásením, ale je zrejmé, že štáty, tých niekoľko krajín, ktoré majú veľmi odmietavý postoj voči doterajšej migračnej politike, de facto uspeli, lebo sa podarilo odvrátiť to najhoršie a nedošlo k prijatiu návrhov Nemecka alebo Francúzska.

Sebastian Kurz

Sebastian Kurz  Zdroj: TASR

Taliansko začína byť dosť razantné, prestalo na svojich brehoch prijímať lode s utečencami, dohaduje sa s Maltou a v dôsledku toho silnie utečenecká cesta cez Španielsko. Je Európska únia v stave, keď si už dokáže poradiť?

Myslím si, že nie, pretože ak sme videli doterajší postup, tak migranti ďalej plávajú cez Stredozemné more. Ide o migráciu, ktorá je prepojená s pašovaním ľudí a medzinárodným organizovaným zločinom, pretože ľudia platia pašerákom za svoj prevoz. Oni ich vysadia v člne niekde pár kilometrov za pobrežím Líbye a potom ich naberie nejaká loď nejakej neziskovej organizácie a odvezie ich k brehom Európy. Keď Taliansko odmietlo týchto ľudí prijímať, tak sa prihlásili ďalšie štáty Európskej únie, ktoré ich nakoniec vzali. Prúd migrantov do Európy sa zatiaľ týmito opatreniami Talianska nezmenšil, len vchádza do Európskej únie cez inú členskú krajinu. Z tohto hľadiska to účinné nie je, účinkom je, že do Talianska pláva týchto ľudí menej. Ide o separátne riešenie, ktoré pomáha Taliansku, ale nepomáha Európskej únii ako celku.

Ako vnímate nové nariadenie Európskej únie, podľa ktorého politici nesmú vlastniť firmy čerpajúce dotácie Európskej únie, a ak ich majú v trustových fondoch, musia dokazovať, že ich neovládajú. Ani úradníci už nemôžu byť v konflikte záujmov. Inšpiráciou nariadenia bol aj český premiér Andrej Babiš. Pomôže to?

Určite je dobré, keď sa táto verejná podpora vo forme európskych dotácií na rôzne aktivity alebo súkromným firmám nemôže poskytovať tým, ktorí o nej rozhodujú. Je dobré, že sa ošetrila táto priama cesta, keď politik, firma politika alebo firma, na ktorú je politik či úradník napojený, poberá dotácie. Na druhej strane vždy sú cesty, ako to obísť. Môžete mať spriaznené osoby, cez ktoré môžete dotáciu schváliť alebo cez ktoré budete riadiť firmu, takže zdanlivo politik alebo úradník nebude s tou firmou spojený a aj napriek tomu bude mať nepriamo vplyv na jej chod a môže rozhodovať o schvaľovaní dotácie. Takže je to určite krok správnym smerom, ale zase si nemôžeme myslieť, že by riešil problém v celej jeho šírke. Vždy sa tam dajú nasadiť určité osoby, ktoré odvedú pozornosť a nebude zrejmé spojenie medzi daným politikom alebo úradníkom a firmou, ktorá čerpá dotáciu.

Zdá sa, že jediný spôsob, ako zaistiť objektivitu v tomto prípade, je politikom úplne zakázať čerpať dotácie...

Áno alebo ich jednoducho zakázať čerpať na určité typy projektov, niektorým typom subjektov a podobne. Chápem európske dotácie na budovanie infraštruktúry, ktorá má nejaký celoeurópsky význam a prepája jednotlivé európske krajiny, čo je, samozrejme, plne aj v duchu európskych zmlúv. Ale prečo sa dávajú dotácie na rôzne zariadenia rekreačného charakteru a podobne, ktorých význam je niekedy pochybný a kde môže dôjsť k zneužitiu dotácií vo väčšej miere?

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Zuzana Koulová
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Fanatický ekologický aktivizmus reprezentovaný napríklad Gretou nemá s ekológiou nič spoločné. Obsedantný nevzdelaný názor. Markéta Šichtařová varuje, ako sa to môže skončiť

15:15 Fanatický ekologický aktivizmus reprezentovaný napríklad Gretou nemá s ekológiou nič spoločné. Obsedantný nevzdelaný názor. Markéta Šichtařová varuje, ako sa to môže skončiť

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Ideológia ekologického aktivizmu sa už toľkým ľuďom zažrala pod kožu, …