Toto kaviareň nebude čítať rada. Ako je to s demokraciou v Poľsku? Trochu inak, ako poznáme z médií. Predný český politológ vyvracia mýty

27. 10. 2019 12:37

ROZHOVOR „Opozícia obviňuje vládu Práva a spravodlivosti, že sa snaží obmedzovať právny štát alebo demokraciu v Poľsku. Môj názor na to je taký, že keď sa pozrieme na súdnu reformu, ktorá sa často dáva ako príklad – tak to nie je čierno-biely príbeh. Obe strany sporu urobili niektoré kroky, ktoré vzbudzujú znepokojenie. Na druhej strane je to podľa mňa bežný politický súboj. (…) Myslím si, že Poľsko je demokratickou krajinou,“ hovorí politológ Petr Sokol. V rozhovore pre Parlamentné listy vysvetľuje, prečo strana Právo a spravodlivosť opäť vyhrala a z akého dôvodu neuspela hlavná opozičná sila – Občianska platforma.

Toto kaviareň nebude čítať rada. Ako je to s demokraciou v Poľsku? Trochu inak, ako poznáme z médií. Predný český politológ vyvracia mýty
Foto: CEVRO Institut
Popis: PhDr. Petr Sokol, PhD., politológ, člen Katedry politológie a medzinárodných vzťahov VŠ CEVRO Institut

Po štyroch rokoch vládnutia získala poľská strana Právo a spravodlivosť o šesť percent viac ako minule, dostala vyše 43 percent, čo je poľský rekord – a bude vládnuť sama. Volebný zisk je z môjho pohľadu úctyhodný, čím si ho PiS vyslúžila?

Hlavnou príčinou je, že počas ich štvorročného vládnutia – aj preto, že vládli sami – splnili hlavné body, ktoré voličom sľúbili. Právo a spravodlivosť je strana, ktorú by sme u nás nazvali sociálne konzervatívnou. V sociálnej oblasti urobili veľmi zaujímavé programy, ktoré ich voliči ocenili pri volebných urnách.

Hovoríte, že sú sociálne konzervatívni. Nie sú z európskeho pohľadu unikátni. V Česku teda asi žiadna sociálne konzervatívna strana nie je.

Určite platí, že z českého pohľadu je to veľmi neobvyklé. Otázka je, či tou výnimkou v regióne nie sme skôr my ako Poľsko, ktoré má v tomto blízko k Maďarsku. Slovensko je niečo medzi Českou republikou a Poľskom s Maďarskom. V európskom porovnaní by sme našli aj ďalšie takéto strany, ale nie je ich v súčasnosti príliš mnoho.

Aký veľký zádrh je pre víťaznú stranu, že nemá väčšinu v poľskom Senáte?

Porovnal by som to pre čitateľov so situáciou v Českej republike. Je to podobné. Poľský Senát má podobné miesto v ústavnom systéme ako český. To znamená, že spojená opozícia bude môcť cez Senát spomaľovať zákonodarný proces, ale nebude ho môcť meniť či zastavovať. Schvaľovanie zákonov, vládnych návrhov sa spomalí, ale nebude znemožnené. Navyše väčšina opozície tam bude veľmi tesná. Rozhodujú nezávislí senátori. Zdá sa, že to bude 51 k 49 pre opozíciu.

Opozícia však vo voľbách výrazne prehrala. Prečo?

Poľské voľby by sa tentoraz dali opísať tak, že všetci vyhrali, ale zároveň je tu niečo, čo sa im nepáči. Hovorili ste, že opozícia výrazne prehrala. To platí, keď sa pozrieme na zloženie Sejmu.

Pokiaľ sa pozrieme, ako poľskí voliči odovzdávali svoje hlasy, tak poľská opozícia prehrala preto, že sa nezjednotila a kandidovala v troch blokoch. Tieto tri bloky dostali dohromady viac hlasov ako strana Právo a spravodlivosť, ktorá bude mať väčšinu v Sejme. Víťazstvo Práva a spravodlivosti je do určitej miery spôsobené volebným systémom, ale to všetci vedeli dopredu. Opozícia sa mohla zjednotiť.

Pre Občiansku platformu je výsledok mrzutý v tom, že oni boli hlavnou silou opozície. Boli spojení s demonštráciami proti súdnej reforme a podobne. V závere im akoby došla energia. Doplatili na to, že nemali silného lídra. Ich predseda nakoniec poslal namiesto seba ako premiérsku kandidátku podpredsedníčku Sejmu. Nemali asi úplne výrazne prepracovaný program, ktorým by čelili Právu a spravodlivosti a na druhej strane ľavicovej koalícii.

Výsledkom je, že hoci mobilizovali dosť voličov, ako ukazuje volebná účasť, nestačilo to. Sú z tých troch opozičných blokov jediní, ktorí v porovnaní s rokom 2015 stratili hlasy. Pre nich je to neúspech.

Ale Občianska platforma je najsilnejšia opozičná strana. Uviedli ste, že jej líder nebol nič extra. Pomôže im, keď sa z Bruselu vráti Donald Tusk?

Pokiaľ by niekto nemusel byť smutný z výsledku Občianskej platformy, tak je to dosluhujúci predseda Európskej rady, pretože Grzegorz Schetyna, ktorý bol predsedom Občianskej platformy, je dlhodobým Tuskovým rivalom v strane. Teraz by sa Donald Tusk mohol vrátiť do pozície, keď bude stranu veľmi silne ovplyvňovať. V Poľsku sa špekulovalo, že si založí nejakú novú stranu. Či sa postaví do čela Občianskej platformy, to ešte uvidíme.

Donald Tusk

Donald Tusk  Zdroj: TASR

Zaujímavé sú však prieskumy v období krátko pred voľbami, keď sa ukazovalo, že ani Donald Tusk dnes nie je populárnejší ako politici Práva a spravodlivosti. Takže nejaké zlepšenie by to síce mohlo priniesť, ale musíme si uvedomiť, že Tusk bol aktérom toho, čo sa v Poľsku celé štyri roky opakovalo. Keď strana Právo a spravodlivosť hovorila, že sa Občianska platforma na Poľsko stále sťažuje v Bruseli, využívajú na to Donalda Tuska a my ako jediní bránime poľské záujmy a bránime sa proti tomuto noseniu informácií do cudziny. To asi malo na Tuska tiež nejaký vplyv.

Na druhej strane stále platí, že Tusk je jedným z možných kandidátov prezidentských volieb, ktoré budú v Poľsku budúci rok a budú zase bitkou tých dvoch táborov. Dnešnej vlády a opozície. A tam by Tusk tiež mohol zohrať nejakú rolu.

Predpokladám, že súčasný prezident Duda môže opäť kandidovať.

Andrzej Duda ešte môže kandidovať. V Poľsku sa po voľbách rieši, že prezidentské voľby môžu byť zaujímavé. Pred voľbami sa riešilo, či Právo a spravodlivosť získa päťdesiat percent hlasov. Dostali, myslím, 43,7, takže im do päťdesiatky ešte niečo chýba. To znamená, že prezidentské voľby môžu byť zaujímavé.

Andrzej Duda

Andrzej Duda  Zdroj: TASR

Je tam však euroskeptická strana, ktorá by sa mohla pripočítať, ťažko jej voliči budú voliť výrazne proeurópskeho kandidáta.

Z môjho pohľadu je, samozrejme, Duda stále favoritom. Nielen pre prieskumy, ale aj preto, ako sa skončili parlamentné voľby.

Volebná aliancia Konfederácia je veľmi protestné zoskupenie, pri ktorom sa dá čakať, že asi nikto z jej priaznivcov nepôjde v druhom kole prezidentských volieb voliť kandidáta opozície, ale asi nie všetci pôjdu voliť Andrzeja Dudu, lebo to už je veľmi politika proti všetkým, ktorú robí Janusz Korwin-Mikke a ďalší predstavitelia tejto aliancie.

Poľskú vládu niekedy v zahraničných médiách označujú za nedemokratickú. Oprávnene?

Toto je produkt vnútropoľského politického konfliktu. Opozícia obviňuje vládu Práva a spravodlivosti, že sa snaží obmedzovať právny štát alebo demokraciu v Poľsku. Môj názor na to je taký, že keď sa pozrieme na súdnu reformu, ktorá sa často dáva ako príklad – tak to nie je čierno-biely príbeh. Obe strany sporu urobili niektoré kroky, ktoré vzbudzujú znepokojenie. Na druhej strane je to podľa mňa bežný politický súboj.

Pri tých súdoch veci, ktoré vláda Práva a spravodlivosti odstránila alebo obmedzila – napríklad vplyv sudcovskej samosprávy –, tak to sú veci, ktoré napríklad v Českej republike vôbec nemáme a nikdy sme nemali. Demokratický štát môže fungovať aj bez nich. Myslím si, že Poľsko je demokratickou krajinou. Je to súčasť politických súbojov, keď sa toto v rámci predvolebnej kampane v Poľsku hovorilo.

Aké veľké sú politické paralely Poľska s Maďarskom?

Zaujímavé bolo, že Grzegorz Schetyna v prvom prejave, ktorý mal po voľbách, začal oslavovať, že u nás vo Varšave nebude Budapešť. To znamená, že strana Právo a spravodlivosť nezískala ústavnú väčšinu.

Paralely spočívajú v tom, že je tam veľmi podobný stranícky systém, keď je tiež v Maďarsku na jednej strane národne konzervatívna strana a stredová a ľavicová opozícia. Politika tam vyzerá podobne. Rozdiel je v tom, že v Maďarsku je iný volebný systém, ktorý je sčasti väčšinový, takže víťaznej strane dáva ústavnú väčšinu, čo má na politiku určite vplyv.

Nájdeme aj rozdiely, napríklad v zahraničnej politike. Vláda Viktora Orbána má oveľa lepšie vzťahy s Ruskom, ako má poľská vláda Práva a spravodlivosti. Je to trochu prekvapujúce vzhľadom na to, že tieto krajiny majú podobnú históriu, ale nie je to tak, že by to boli úplní „bratři v triku“, pán Kaczyński a pán Orbán.

Viktor Orban a Jaroslaw Kaczyński

Viktor Orban a Jaroslaw Kaczyński  Zdroj: TASR

Podobní v Poľsku aj v Maďarsku budú logicky asi aj voliči?

Áno. Vyplýva to zo štruktúry spoločnosti. Väčšia rola vidieka. Väčší rozdiel medzi mestom a vidiekom. To sú veci, ktoré tieto krajiny odlišujú od Českej republiky. A, samozrejme, dôležitá vec je, že mnoho Poliakov aj Maďarov sú veriaci katolíci. Cirkev hrá vo verejnom živote hodnotovo oveľa dôležitejšiu rolu, čo sa v politike oboch krajín prejavuje. To je ďalšia odlišnosť oproti Českej republike.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Oldřich Szaban
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Utečenci z Eritrey a Sudánu na nás hádzali kamene, totálne násilie, ale to sa nikde nedočítate. Spisovateľ Tenenbom je tu s knihou o dnešnej Británii

18:41 Utečenci z Eritrey a Sudánu na nás hádzali kamene, totálne násilie, ale to sa nikde nedočítate. Spisovateľ Tenenbom je tu s knihou o dnešnej Británii

ROZHOVOR Veľká Británia je na Západe najviac antisemitskou krajinou súčasnosti a žijú tam chudobní ľ…