Je niečo nové u vás v Malackách na Družstevnej ulici, kde máte dom a kde vás roky terorizujú susedia? Aká tam dnes panuje atmosféra?
Nové je to, že registrujem zákaz o tejto téme písať. Potvrdil mi to aj jeden známy z jedného slovenského denníka, šéfredaktor mu povedal, že v žiadnom prípade nemá písať o Družstevnej ulici.
Prečo?
Jednoducho mu povedali, že nemá o tom písať, že nech to nechá tak. Nejako som sa tým hlbšie nezaoberal, že kto ich do toho tlačí.
A čo je v situácii nové?
Máme nového primátora, vo funkcii rok a myslím si, že je šikovný, navyše je právnik. V marci tohto roka podal žiadosť o dotáciu od splnomocnenca vlády pre rómske komunity, pánovi Pollákovi, na výstavbu nízkonákladových domčekov. Rovnaké, aké sa montujú napríklad na strednom či východnom Slovensku. Pán Pollák mal dokonca dva a pol roka odložené peniaze na túto vec vo svojom havarijnom fonde a chcel to už dávno riešiť ako prvé. Ale bývalý primátor, pán Ondrejka bol ostro proti tomu, nechcel, aby do týchto domov išli Rómovia z Družstevnej ulice, lebo tých nechce nikto ani v rómskej osade. Pred dvoma týždňami sme mali na pôde Bratislavského samosprávneho kraja stretnutie, kde boli aj zástupcovia z vlády, primátor Malaciek či primátor Plaveckého Štvrtka, z dôvodu mojej ešte jarnej iniciatívy zriadiť v Malackách na Družstevnej a v Plaveckom Štvrtku rómske hliadky. Riaditeľ úradu splnomocnenca mi povedal, že oni už pred dva a pol rokom posielali tie peniaze do Malaciek, ale vrátili sa naspäť. Pretože ich primátor jednoducho odmietol.
Ako sa vyvíja tá žiadosť od nového primátora?
Pán Pollák to ihneď podpísal, ale, žiaľ, stále chýba podpis toho najdôležitejšieho, nadriadeného orgánu, ministerstva vnútra. Na ministerstve to bolo neuveriteľných sedem mesiacov a napokon to minister vnútra nepodpísal. Nikto tomu nerozumie – ani primátor Malaciek, ani splnomocnenec pre Rómov, moji normálni susedia a ďalší.
Čiže všetko mohlo byť vyriešené, keby to minister podpísal?
Áno. A pred týždňom mi písal esemesku pán Pollák, že znovu on napíše túto žiadosť, lenže to znovu môžeme čakať pol roka… Ide to do stratena.
Čiže sa nič nepohlo, ani odkedy ste poslancom župy?
Nie, práve naopak, ešte nám hádžu polená pod nohy.
Úrady alebo aj Rómovia?
No… Rómovia z Družstevnej sa asi nezmenia, od tých sa dištancujú aj malackí Rómovia. Čo si už o nich môžeme myslieť, keď ich nechcú ani ich ľudia do osady?
Mám taký pocit, že sa o týchto vašich susedských sporoch oveľa menej píše oproti minulosti, sám ste to v odpovedi na prvú otázku uviedli. Čím si to vysvetľujete?
Ako som povedal, tlačia na to oficiálne orgány, aj médiá, aby sa o tom vôbec nepísalo, aby sa to zamietlo pod koberec. Nemôžem tomu uveriť, ale určití ľudia, ktorých poznám, mi povedali, že sám minister Kaliňák povedal, že také niečo nemôže normálny človek dlho vydržať a rátajú s tým, že tu bude nejaký krvavý masaker. A tým sa to vyrieši. S touto rodinou asociálov sú desiatky rokov problémy, najskôr v Malackách, potom v Gajaroch a opäť v Malackách. Nikto nemá žiadne riešenia a oni uvažujú vraj nad týmto. Preto to Kaliňák odmietol podpísať.
Pred rokmi ste vyvolali vlnu solidarity, bol pochod, ľudia vám vyjadrovali podporu, vznikali skupiny na sociálnej sieti… Čo z toho platí dnes? Cítite nejakú podporu, keď už nie od médií, tak aspoň od okolia?
To áno, určite, ľudia vidia, že je to beznádejná situácia.
A organizovane sa nejaká skupinová pomoc uskutočňuje?
Čo sa mi dá pomôcť. Viete, také veci ako demonštrácia, pochody, to je zbytočné. Žil som osem rokov v Španielsku, tam prišlo protestovať stotisíc, pol milióna ľudí napríklad proti vojne v Iraku, ale u nás, keď sa zíde tristo, päťsto ľudí, to úrady neberú do úvahy.
Pred časom ste sa mali z Družstevnej ulice presťahovať do bytu v Malackách… Nebolo to riešenie?
To bolo inak, ešte v roku 2012. Chcel som sa odsťahovať, poslanci mi vybavovali náhradné bývanie, hľadal som v tom čase lacný podnájom. Lenže v tom čase môjmu otcovi diagnostikovali vážnu a neobvyklú chorobu, musel ísť na veľmi akútnu a riskantnú operáciu, nemohol som sa presťahovať. Nakoniec som si to rozmyslel a ostal som. Navyše nešlo o byt, ale o nebytový priestor, doslova pajzel v polyfunkčnej budove, kde boli aj firmy. Prosil som ich, že tam sa nedá bývať, tak to vymaľovali, namiesto dlažby dali PVC krytinu, okná naďalej netesnili, boli tam doslova fúgy, kuchyňa na chodbe v podobe dvojplatničky. Išlo jednoznačne o výsmech vtedajšieho primátora Ondrejku, museli sme to odmietnuť. A malo to byť aj tak len na 11 mesiacov, nie na dobu neurčitú. Vtedajší primátor rád kopal do ľudí, ktorí boli na kolenách.
Ste poslancom Bratislavského samosprávneho kraja. Máte teda možnosť vidieť v praxi, že veci sa dávajú do pohybu veľmi pomaly. Čo si o tom z tohto pohľadu myslíte?
Ako poslanec VÚC som mal v tejto veci viacero návrhov, ale… Viete, my župní poslanci rozhodujeme hlavne o dotáciách, komu pomôžeme, na čo prispejeme. Nemáme nejakú zákonodarnú moc. Žiadal som napríklad rómske hliadky, tie má ale v kompetencii splnomocnenec. Navyše Bratislavský samosprávny kraj je ôsmym najbohatším regiónom v Európskej únii, preto tieto projekty môžu byť financované len na strednom alebo východnom Slovensku, Bratislavského kraja sa to netýka. Preto je nutné doriešiť, ako by sa to financovalo, je to akútne najmä v Plaveckom Štvrtku, kde je najväčšia rómska osada na Záhorí, veľmi by tam takéto osvedčené rómske hliadky pomohli.
Chceli ste chrániť občanov žijúcich pod tlakom neprispôsobivých, cez občianske združenie Ľudia v ohrození. V akom to je stave?
Tak toto je stará vec niekoľko rokov, poradil mi to bývalý disident Vladimír Pavlík a pán Bednár, predseda československých politických väzňov. Ale neboli ľudia, ktorí by boli ochotní spolupracovať, tak to zaniklo. Ale bol tu naozaj úprimný záujem pomáhať ľuďom, ktorí žijú ohrozovaní asociálmi, bez ohľadu na rasu alebo etnikum, niečo podľa vzoru Človek v ohrození.
Pred vstupom do zastupiteľstva BSK ste ako jeden zo svojich cieľov uviedli snahu, aby ľudia viac vedeli o tom, aké kompetencie, aké možnosti a úlohy má VÚC, ako môže ovplyvniť ich bežný život. Budem úprimný, takúto vašu informačnú kampaň som dosiaľ nezachytil…
Ak som také niečo povedal, muselo to byť naozaj v čase, keď som ešte nebol v zastupiteľstve a nemal som presnú predstavu o kompetenciách poslancov VÚC, tu sa dá málo robiť vo veci asociálov. V iných veciach áno, napríklad žiadal som o finančnú pomoc na kultúrny dom v Malackách, ktorý tu chýba.
Aký názor máte na utečeneckú krízu? Pod jeden príspevok k ilegálnej migrácii ste napísali, že si kopeme vlastný hrob…
Súhlasím s názorom Richarda Sulíka, že tým ľuďom treba pomôcť, ale nie tu, ale v krajine, odkiaľ prichádzajú. Nie tu, v žiadnom prípade. Nesmieme ich sem pustiť. Žil som v Španielsku, kde boli celé štvrte, kam sa ľudia neodvážili ísť. Nepoznáme tých ľudí, nemajú žiadne doklady, čakať, či sa tu objaví nejaký terorista nie je najlepšie. Som za to, aby bol počet prijatých imigrantov z Blízkeho východu alebo z Afriky rovný nule. Viete, akých imigrantov by som tu privítal? Keby došli Japonci, Kórejčania, Nemci, Francúzi.
Kontaktovala vás nejaká zo strán pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami?
Pol hodinu pred vami mi volala jedna pani z východného Slovenska, nešlo o politickú stranu, ale o nejakú širšiu koalíciu. Povedal som nie.
A niektorá zo štandardných strán, napríklad zo súčasného parlamentu?
Áno, ale v živote by som nešiel do týchto akože štandardných strán, ako Smer, KDH – to v žiadnom prípade. Ale premýšľam, či nebudem kandidovať.
Za koho?
To ešte neprezradím, ale stretol som politika, s ktorým sa moje názory zhodujú a naozaj nad tým premýšľam.
AKTUÁLNA INFORMÁCIA: Ako dnes zverejnil Oskar Dobrovodský, minister vnútra po siedmich mesiacoch od podania žiadosti primátorom dotáciu na výstavbu nízkonákladových domov v Malackách podpísal, pričom ešte včera v čase nahrávania rozhovoru jeho podpis pod dokumentom chýbal.
