Mnohí politológovia konštatujú, že slovensko-maďarské vzťahy sú doteraz najlepšie za uplynulých 20 rokov. Súhlasíte?
Paradoxne do určitej miery súhlasím! Ale rozdeľme si to opäť na dve časti. Prvá časť je, že problémy tú naďalej existujú, to treba jasne pomenovať. Na Slovensku je ten problém najmä v oblasti školstva, najmä v už spomínaných malotriedok, resp. počet hodín na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským, kde je konflikt s Ministerstvom školstva SR. Aj sme proti tomu protestovali nedávno v Komárne. Ale celkovo, napríklad v ekonomickej oblasti tá spolupráca nie je zlá, v oblasti regionálnej politiky takisto nie je zlá, hoci aj tam by mohla byť lepšia. De facto hodnotím slovensko-maďarské vzťahy na tej základnej úrovni ako ešte nie priateľské, ale ako taký „studený mier“ medzi sebou, čiže určité latentné napätie tu je, to si priznajme. Problémy tu teda sú, mali by sa riešiť, ale je na to šanca aj politická vôľa. Celkovo však nejaké veľké tenzie nie sú, a to je dobre. Ale teraz do toho padol v uplynulom polroku iný moment, a to je migrácia.
Kontinuálne teda prechádzame k samostatnej téme a tou je práve migračná kríza… Ako súvisí s našimi bilaterálnymi vzťahmi?
Súvisí, dokonca to je tiež súčasť slovensko-maďarských vzťahov a v tejto oblasti – a bol som prekvapený – aké podľa prieskumov verejnej mienky veľké percento Slovákov súhlasí s krokmi maďarskej vlády, ktoré naopak Západ silno a často kritizuje. Ba dokonca som videl aj také štatistiky, že maďarská vláda má v slovenskej spoločnosti väčšiu podporu v tejto oblasti, ako má celkovo slovenská vláda (smiech). Vrátim sa však k podstate. Asi sa nám zúročuje to tisícročné spolunažívanie a je to pre mňa dôkaz, že to nebolo v minulosti až také zlé.
To myslíte naozaj úplne vážne?
Áno, samozrejme. Mali sme problémy, to si treba priznať a treba to odsúdiť. Koncom 19.storočia a začiatkom 20.storočia bolo približne 60 problematických rokov, a to nemalo byť! O tom niet čo diskutovať. Lenže to nie je to celé obdobie spolunažívania. A vidíme, že aj v tom historickom Maďarskom kráľovstve štát chránil každého občana, vtedy to ešte nebolo na národnostnom princípe, to prišlo až od 17.storočia vrátane Slovákov. A slovenský národ prežil aj vďaka tomu, že maďarský štát vtedy fungoval tak, ako fungoval. Miestami lepšie, miestami horšie, ale fungoval. Vytvorili sa v nás obdobné reakcie.
Ako to teraz myslíte?
To už experti, psychológovia, hovorili, že základné reakcie Slovákov a Maďarov sú si veľmi blízke. A teraz vidím, že v prípade migrácie sú skoro totožné. Vítam tento stav, myslím si, že treba vydržať, myslím si, že maďarský aj slovenský postoj je oveľa správnejší, ako ten západný – liberálny. Podľa mňa západná Európa trestuhodne podceňuje migráciu.
Súhlasíte s tým, že Brusel nechal Viktora Orbána „vykúpať sa“ sa v migračnej kríze, hoci prakticky on jediný chráni princípy a hranice Schengenského priestoru, teda robí iba to, čo by mali robiť všetci členovia Schengenu?
Presne tak. A presne túto vetu som si prečítal v nemeckých novinách pred pár dňami, kde samotní komentátori kritizujú nemecké úrady. Novinári sa pýtali, koľko ľudí prišlo na územie Nemecka a iné číslo dostali od polície – to bolo to najväčšie číslo, teda zhruba štvrť milióna ľudí za uplynulé tri mesiace – a úrad zodpovedný za migráciu povedal celkom iné číslo – zhruba 180-tisíc a sociálny úrad, ktorý má riešiť integráciu utečencov do spoločnosti,povedal dokonca iba číslo 140-tisíc. Takže samotní nemeckí novinári kritizujú vlastný štát za to, že nevie, koľko ľudí v skutočnosti prišlo na ich územie. Je to nevídané zlyhanie právneho štátu, ktorý má riadiť najmä život vlastných občanov. K tomu jediná alternatíva je tá, o ktorú sa pokúsil Orbán, hoci urobil aj niektoré chyby najmä v komunikácii – nemal napríklad povedať, že nikoho nepustíme na územie Maďarska, že nevítajú migrantov – mal povedať, že tým, ktorým treba pomôcť, pomôžu a vítajú ich. Ale tých ostatných, teda najmä ekonomických migrantov a tú neidentifikovanú masu často bez akýchkoľvek dokladov, tam sme opatrní a aj to iba vtedy, ak posúdime, že niektorí z nich potrebujú naozaj pomoc – takto mal komunikovať.
Boli ostatné kroky Maďarska podľa vás v poriadku?
Plot aj iné kroky Maďarska smerovali k tomu, aby ochraňovali nielen maďarské územie, ale celú Európu. Som rád, že visegrádska štvorka to pochopila, dokonca ide tak ďaleko, že pošle svojich vojakov na ochranu maďarských hraníc, čo by som nikdy nepovedal. Podľa mňa je však najdôležitejšie, že v tom celom je tu súhlas občanov. Toto podporujú českí, slovenskí aj poľskí občania. Podľa mňa vlády krajín V4 konajú správne, pričom vidím na Západe – čítal som napríklad Die Welt – že až o 12 percent sa znížil počet tých, ktorí napríklad vo východnom Nemecku povedali, že treba prijať viac migrantov. V Nemecku rastie napätie medzi skutočným názorom občanov a vlády. To znamená, tam je rozpor, u nás v tejto otázke takýto rozpor nie je. A myslím si, že v tomto sme aj demokratickejší a lepší.
Chorváti však teraz protestujú proti tomu, že na ich hranici s Maďarskom budú prítomní českí a slovenskí vojaci. Nevyvolá to nové napätie?
To je úloha diplomacie, ministri zahraničných vecí by mali vycestovať do Chorvátska a vysvetľovať našim priateľom Chorvátom, že to nie je nič proti nim. Dokonca by im mali ponúknuť spoluprácu, ak by si to Chorváti priali, tak aj na úrovni armády či polície. Najväčší problém migrácie je v tom, že každý sa snaží hrať sólo a chýba tu väčšia miera koordinácie, takže celkovo tu máme chaos.
Sme teraz pri koreni veci. Vy ste teraz v Bruseli ako europoslanec, ste prakticky v centre diania. Má vôbec Brusel koncepciu a scenár krízovej komunikácie, krízové riešenia, krízový manažment pre situácie, ako je určite migračná kríza? Vyzerá to tak, že nemá. Súhlasíte?
Nemá. Som asi jediný z europoslancov zo Slovenska, ktorý som vo všetkých hlasovaniach o kvótach nikdy nehlasoval za kvóty, hlasovalo sa o tom už trikrát na pôde EP, nehlasoval som rovnako ani za tie nemastné-neslané nezmyselné dokumenty vytvorené Európskou komisiou. Som v tejto oblasti mimoriadne silný kritik, možno ešte silnejší ako euroskeptici. To práve preto, lebo EÚ zaspala, zaspala Rada Európy a zaspala Európska komisia! Je pravda, aby som zasa nebol jednostranný, že nie je možné tvrdiť – a doteraz to mnohí tvrdili – že nechceme európsky superštát, nechceme dať silné právomoci do Bruselu a potom, keď je zle,tak očakávame riešenia len od Bruselu. Tu musí byť určitý balans medzi Bruselom a medzi národnými úrovňami. Ale ten balans nefunguje dobre, vypočul som si napríklad pred pár dňami vystúpenie Angely Merkelovej a Francoisa Hollanda na pôde EP, snažili sa, ale stále je to málo! Stále je to z ich strany slabé a neboli tam žiadne akčné kroky, ktoré teraz potrebujeme. Oni hovoria o nejakých princípoch, ako keby čítali nejaké školácke texty, pričom nemáme čas, lebo sa sem valí masa ľudí. A skúste ísť napríklad na územie USA tak, že sa nebudete identifikovať, že odstrčíte amerického policajta a poviete, nechajte ma, chcem ísť na Aljašku alebo do New Yorku… On ma zastrelí!
Znamená to, že Brusel v prípade Schengenu úplne zlyhal? Pretože si ešte pamätáme, aké prísne podmienky sme museli pri vstupe do tohto systému splniť my, aby nás prijali a dnes sa ukazuje, že Schengen prakticky neexistuje a pripomína ementál, pretože cez jeho hranice voľne prúdia ľudia, o ktorých často nič nevieme, nemajú dokonca ani doklady. Čo vlastne Brusel urobil pre to, aby Schengen fungoval?
Nič. To, čo sa teraz deje je karikatúra celého Schengenského systému. Ruskí novinári prišli na chorvátsko-maďarskú hranicu a smiali sa do očí maďarským orgánom, toto je Schengen? Že si tam voľne ide, kto chce? „Keby sme to vedeli, my ruskí novinári, tak nečakáme tri týždne na vstupné víza a na vstup do EÚ, čo sme dodržali práve prísne pravidlá Schengenu!“… Teraz to nikto nerešpektuje a najstrašnejšie je to, že nevieme, koľko ľudí reálne prišlo na územie EÚ, niektorí ľudia sa „stratili“, O niektorých nevieme, kto sú a medzi nimi sú určite aj potenciálni teroristi. Takže je to aj bezpečnostný problém a celá Európa to bude ešte veľmi ľutovať. Navyše je problém, že ani po toľkých týždňoch nevystúpi nikto, aby povedal: „Dajme tomu stop aspoň do marca!“… Urobme si tu poriadky, inventár, stratégiu a od marca budeme určitým spôsobom pokračovať a povieme presne, aké sú pravidlá, alebo teraz tu nie je nič iné, iba chaos. Lebo v týchto dňoch povedali, že Dublin III je mŕtvy a nefunguje, čo je pravda, lebo to bolo vytvorené za iných podmienok pre iné čísla.
Vyzerá to dosť bezvýchodiskovo, nie?
Najstrašnejšia veta, ktorú vyslovili traja najsilnejší predstavitelia troch najsilnejších európskych lídrov, znela: Merkelová povedala, že multikulturálna spoločnosť nefunguje, Sarközy povedal to isté svojho času vo Francúzsku, keď horela časť Paríža, a to isté povedal aj Cameron po výbuchoch v Londýne. Boli tu tri trochu odlišné modely ako inkorporovať do väčšinovej spoločnosti inú kultúru, teda najmä moslimov, no zdá sa, že to nefunguje. Niekto povedal „A“, no nepovedal „B“, teda, že máme taký a taký model a systém, ktorý funguje. V tejto chvíli sme na úrovni, že žiadny systém nemáme. A za takých okolností sem vpustíme státisíce? To je zákonite podklad pre ďalšie a ďalšie konflikty.
A to sme sa dozvedeli, že po začiatku bombardovania územia Sýrie tam stále zostáva ďalších vyše 6 miliónov ľudí bez strechy nad hlavou, naozaj reálne ohrozených na živote, ktorí sa určite „pohnú“… Čo by teda EÚ mala urobiť, aby sa z toho naozaj nestala ešte vážnejšia, ba až likvidačná hrozba aj pre našu bezpečnosť?
Dodám ešte, ???EK na podnet EK??? znížila finančnú podporu humanitného charakteru do týchto oblastí o 40 percent! To znamená, že namiesto toho, aby sme pridali, tak sme ešte odčerpali peniaze pre nich. Navyše my sa zatiaľ iba prizeráme tomu, že Američania nerobia nič a nič nerobia ani bohaté arabské krajiny. Saudská Arábia či Kuvajt a ďalšie bohaté krajiny neberú nikoho a je od nich vyslovene cynické, ak sa ponúkli, že postavia v Európe mešity pre utečencov. Je to dokonca provokácia, chápem to tak a treba to pomenovať úplne jasne!
Je to teda jedno z riešení, aby si lídri EÚ sadli za stôl s predstaviteľmi USA či spomínaných arabských krajín, aby hľadali riešenie?
Už mesiace mali bežať takéto rokovania! Už mesiace mali byť na svete riešenia na vytvorenie bezpečných táborov, že ľuďom v záchytných táboroch skúsime zlepšiť ich podmienky, aby nemuseli ďalej utekať. V tomto sa napríklad aj OSN vyhovára, že nemá peniaze, preto znížili potravinovú pomoc pre tieto zariadenia o približne polovicu, čo tých ľudí doslova vyháňa do Európy. Treba si sadnúť aj na úrovni OSN. V takejto vážnej situácii si politici odkazujú cez médiá, rovnako ako inštitúcie namiesto toho, aby spoločne za jedným stolom našli riešenia. OSN, OBSE, EK je to nezmyselné a nedôstojné. Treba vytvoriť bezpečné tábory, umožniť, aby sa im tam žilo lepšie, postaviť prípadne nové školy, umožniť im malé a stredné podnikanie. Napríklad Libanon a Jordánsko so svojimi záchytnými tábormi sú v tom naozaj veľmi seriózne aktivované, no aj ich zdroje sa dočerpávajú. Vedľa je bohatá Saudská Arábia, no tá neprispela na riešenie situácie ani grošom! Treba to teda celé riešiť komplexne, dokonca si myslím, že treba hovoriť aj o tom, že vojaci NATO by mali byť vyslaní na ochranu spomínaných táborov. Aby tí ľudia mali aj fyzicky garanciu a pocit bezpečia, aby sa časom mohli vrátiť do svojich pôvodných domovov, ak sa tam pominie vojnová situácia. Ak povieme, „tú sú vojaci NATO, ktorí budú dbať o vašu bezpečnosť, o to, aby ste tu žili dôstojne“, tak verím, že to môže byť silný argument na zníženie počtu utečencov. Migrácia totiž vždy bola a vždy aj bude, nerobme si ilúzie a naozaj sú aj takí ľudia, ktorí sa nemôžu vrátiť na svoje územia.
To je jasné, ale myslíte si, že sa dobrovoľne vrátia, kým je situácia taká, aká je?
Moja nemecká kolegyňa v EP napríklad povedala, že podľa štatistických údajov nemeckých orgánov sú iba tri percentá migrantov takí, ktorí podliehajú Ženevskej konvencii. Teda takí, ktorých životy sú v ohrození a majú skutočne nárok na politický azyl. Ale 34 percent je takých, ktorí sú rodinní príslušníci, teda prišli tam za svojimi rodinami, tí ostatní sú v drvivej väčšine mladí ľudia, u ktorých však treba rátať s násobkom 6 až 8, lebo ak sa tu chytia šance, tak automaticky za nimi prídu ich rodiny. No a po veľmi zlom politickom vyhlásení Angely Merkelovej, že v prípade Sýrčanov sa nebude aplikovať Dublin III a nevrátime ich domov a môžu zostať v Nemecku, tak každý sa zrazu vyhlasuje za Sýrčana, no ukázalo sa, že až 40 percent tzv. sýrskych pasov je falošných. Vyrábajú sa doslova priemyselne, v Istanbule, od 500 do 2-tisíc eur si môžete kúpiť falošný sýrsky pas.
Máte nejaké príklady takého zneužitia falošných pasov?
V uplynulých dňoch jedna holandská novinárka išla do Turecka, dala si urobiť sýrsky pas s fotografiou úradujúceho holandského premiéra na nejaké sýrske meno, pas jej vyrobili, zobrala si ten pas do Nemecka, kde išla robiť interview. Ukázala nemeckému úradníkovi doklad, že toto je vraj jej budúci manžel a nemecký úradník potvrdil, že pas je pravý a nie falošný. Takže až tak ďaleko zašla situácia, že holandský premiér je normálne považovaný za legálneho sýrskeho utečenca (smiech).
Ako vidíte vlastné pôsobenie v EP, teda celkovo slovenských europoslancov. Viete tam vôbec niečo reálne ovplyvniť, lebo u nás prevláda taká mienka, že neovplyvníte nič a že tam máte akurát dobré platy. Ako to je?
Povedzme si však pravdu, že minimálne polovica europoslancov nemá prakticky žiadne predchádzajúce politické skúsenosti a hlasujú podľa straníckej príslušnosti. Takže ak máte silný hlas a dobré argumenty, tak aj Nemci či Francúzi si vás vypočujú. Osobne som rád, že ma často oslovujú, pozývajú ma na rôzne stretnutia a pýtajú sa na moje názory, pravdepodobne aj vzhľadom na moje predchádzajúce skúsenosti ako dlhoročného podpredsedu vlády. A možno majú pocit, že určité skúsenosti mám. Takže z toho hľadiska to celé nie je beznádejné.
Čiže vidíte zmysel svojej práce v EP?
Určite. Keď analyzujem moje vystúpenia v apríli, máji a v júni a porovnáte to s tým, čo robila alebo bude robiť EK v septembri či októbri, tak tam nájdete niektoré prvky. A to netvrdím, že som si to vymyslel ja, ale to bola skupina poslancov, ktorí sme to dali na papier, dajme tomu 15 či 40 a poslali sme to príslušnému komisárovi, ten dal nejakú odpoveď a už to tam zostalo. Takže určitý zmysel tam vidím. Čo mi však prekáža a už som to spomenul, to je tá pomalosť a ťažkopádnosť EÚ.
V minulosti vás obvinili, že ste sa na pôde EP prihlásili k Maďarom a nie k Slovákom, Ako to bolo naozaj?
No ja som Maďar, tak sa k tomu hlásim (smiech), ale myslím si, že každý na Slovensku má v tom absolútne jasno. Samozrejme som občan Slovenska, no mám trojakú identitu: k kultúrneho a jazykového hľadiska som Maďar, z politického a spoločenského hľadiska som občan Slovenskej republiky a inak som presvedčený Európan. Takže napriek všetkým tým kritikám a problémom verím v budúcnosť Európy. Miestami sa to mohlo stať, napríklad keď sme písali francúzskemu prezidentovi Hollandovi, aby nepredali lietadlovú loď Rusom, boli sme tam podpísaní asi 17 a ja som sa podpísal iba menom a EPP – teda Európska ľudová strana. A neskôr sa v tlačovom vyhlásení dostalo, že Pál je maďarské meno a ten , kto to písal, tak dal k môjmu menu „HU“ (ako Hungaria), no bolo to skôr nedorozumenie (smiech). Pretože všade si to môžete skontrolovať, že sa hlásim k pravde, teda že som občanom Slovenskej republiky.
Ešte k budúcnosti SMK. Prečo ste sa stiahli z postu predsedu SMK, ktorým ste boli od roku 2007? Bolo to pre volebný neúspech v posledných voľbách? Navyše nie je vám ľúto, že sa rozdrobili maďarské strany aj tým, že Béla Bugár vytvoril Most – Híd a zobral SMK dosť veľa voličov?
Stiahol som sa naozaj preto, lebo SMK sa nedostala do parlamentu a povedal som vtedy, že ak náhodou moja osoba je prekážkou, tak sa stiahnem. Ale ukázalo sa, že to nebola moja osoba, lebo od tej doby je SMK na tej istej úrovni a, naopak, ja som sa s pomerne dobrým výsledkom dostal do EP. Takže ja tých fanúšikov a voličov mám. To, že sa rozdelilo SMK, bola vážna chyba, ale to bolo dané tým, že pán Bugár sa stal politickým „podnikateľom“ a práve v týchto dňoch sa snaží kupovať bývalých voličov SDKÚ ako vidím. Čiže Most – Híd už teraz ide do tej „slovenskej polohy“, na čo má samozrejme právo, len to treba pomenovať a ľuďom jasne povedať pravdu a neklamať im.
Nie je to možno výhoda teraz pre SMK, že keď sa Béla Bugár orientuje na slovenských voličov SDKÚ, nemohla by to SMK využiť?
Môže byť, hoci neviem, ako sa to podarí. Ale na druhej strane by som rád videl väčšie aktivity aj zo strany SMK. Tlačím teraz na našich, aby robili viac pre zviditeľnenie strany.
Ale v tom ste predsa aktívny aj vy, či nie?
To je však trochu problém, lebo ja na „staré kolená“ – lebo vlastne my, staršia generácia, ťaháme túto stranu – pričom mladší nie sú celkom viditeľní. Nevidím tam víziu, nevidím tam toľkú energiu.
A vidíte tam nejakého potenciálneho lídra z mladšej generácie?
Áno, práve v tomto čase sme odštartovali takú malú generačnú výmenu aj v SMK, na kandidátke do volieb budú aj mladí ľudia, ktorí nie sú straníci, chceme si ich overiť a potom uvidíme. Ale máte pravdu, veľmi veľa bude závisieť od toho, či sa SMK dostane do parlamentu alebo nie a ja budem musieť byť v nasledujúcich mesiacoch tiež aktívny, aby som tomu dopomohol, aby SMK sa dostalo do parlamentu.
A budete kandidovať aj vy vo voľbách?
Nie. Boli také predstavy, boli také hlasy, ale mne sa zdá, že by to vyvolalo skôr zneistenie zo strany voličov, že som europoslanec a ešte by som kandidoval aj tu. Takže budem aktívny a budem sa zúčastňovať na volebnej kampani, ale nebudem na kandidátke.
