Tereza Spencerová: Vypukne v Sýrii vojna Západu proti Rusku? Už sa navyhrážali toľko, že sa nemôžu len tak zbaliť

0
Dym stúpa počas leteckých útokov sýrskych vládnych síl v sýrskej dedine Hobeit pri Idlibe (Autor: TASR)
Cez facebook ste vysielali smutné signály, že miesta v Sýrii, ktoré ste navštívili, sú značne poznamenané vojnou. Na taktiež ste uvádzali, že v Damasku už je všetko v poriadku. Tak teda, po utriedení všetkých podnetov… Čo ste si odviezli?
 
No neviem, či som vysielala len “smutné signály”, a ak áno, tak to zo mňa skôr hovorila totálna únava. Ale faktom je, že Damask funguje viac-menej bez problémov a rozvaliny sú vidieť len vo Východnej Ghúte, o ktorú sa bojovalo tento rok do apríla. Odvtedy sa už stihlo vyasfaltovať veľa ciest v tejto oblasti, opravili aj diaľničný okruh, ktorý cez Ghútu vedie, skrátka je vidieť, že sa niečo “hýbe”, a to rýchlo. Tamojšie úrady tvrdia, že už sprevádzkovali zásobovanie elektrinou a vodou a vraj sa do Ghúty už vrátili tisíce ľudí. To v Aleppe sú ruiny vlastne v samotnom centre mesta, okolo už opravenej Citadely a reštaurovanej slávnej Umajjádskej mešity, ale inak mesto – už o pár ulíc ďalej – žije a pulzuje, a to až neuveriteľne. Zato ľudia v Homse mi prišli akosi rezignovaní, bez optimizmu. Asi tretina mesta dodnes pripomína Drážďany po spojeneckom bombardovaní na konci druhej svetovej vojny. Aj to je síce, samozrejme, stále oveľa lepšie, než ako dopadli napríklad Rakka na východe Sýrie alebo Mosul v Iraku, ale aj tak je to veľmi depresívne. Tým skôr, keď máte možnosť porovnania s inými mestami. Úrady v Homse vraj nechávajú zničené štvrte tak, že vyberajú z nich len použiteľný materiál a stavajú na druhom konci mesta nové sídliská, ale najskôr to ide ťažko, pretože má Homs dnes stále len zhruba polovicu z predvojnového počtu asi 1,7 milióna obyvateľov. Ostatní naďalej žijú inde, vo vnútornom i zahraničnom exile. Úplne pritom bije do očí, že kým v Damasku alebo Aleppe komunálne služby neustále zvážajú odpad a na každom rohu vidíte zametačov ulíc alebo smetiarov, ulice Homsu sú zasypané odpadkami, a do toho k nebu fajčí tamojšia obrovská rafinéria. Je dobre, že vôbec funguje, dodáva na trh a zamestnáva ľudí, ale ten čierny dym tak nejako dokresľuje temnú atmosféru mesta.
 
Skrátka, čo mesto, to iná atmosféra, iná situácia, iný výsledný stav. Ale všeobecne platí, že – vzhľadom na to, že sú na Sýriu uvalené hŕby západných sankcií – tak si v tejto vnútenej izolácii, bez prístupu k medzinárodnému bankovému systému a západným pôžičkám, poradili, ako vedia. Za predpokladu, že vojna v Sýrii sa pomaly končí, tak vyvstávajú nové pálčivé sociálne problémy, a až podľa ich riešenia sa ukáže Asadova reálna popularita a to, ako pevne vlastne stojí.
 
Pokiaľ ide o kritickú provinciu Idlíb, Putin a Erdogan sa dohodli na vytvorení nárazníkového pásma. Vy ste to komentovali slovami, že niekomu “skazili” ďalšie pokračovanie vojny a “chemický útok”. Ide o dočasné opatrenie, alebo vec, na ktorú budeme spomínať ako na zvrat? A čo s ruským lietadlom, ktoré bolo tak nešťastne zostrelené? Schválnosť, náhoda? Akým spôsobom si asi teraz budú vysvetľovať túto nehodu Asadovi predstavitelia, Rusi a Izrael?
 
Turecko sa vraj Putinovi zaručilo, že nielenže zvládne džihád v Idlíbe, ale že zabráni aj tomu, aby tam Biele prilby so svojimi kolegami z džihádu usporiadali ďalší “Asadov chemický útok”. Než ma zase niekto obviní z toho, že leziem Asadovi kamsi, pripomeniem, že práve s týmto argumentom – teda kvôli prepojeniu Bielych prilieb s teroristami – teraz ukončilo ich financovania napríklad Holandsko. A bez “Asadovho chemického útoku” nebude mať Západ zámienku na útok na Sýriu a na ničenie tamojšej infraštruktúry alebo oslabovanie sýrskej armády. Pretože ak by Západ svojím “kárnym” bombardovaním oslabil sýrsku armádu, zvýšila by sa pravdepodobnosť, že al-Káida a spol. z Idlíbu prelomí obkľúčenia a zaútočia znovu na Aleppo, ktoré je najbližšie. Všetko so všetkým súvisí. A vojna proti islamskému extrémizmu by sa v Sýrii zase akoby vrátila do bodu nula … Skrátka, chcem povedať, že dohoda medzi Putinom a Erdoganom je vo svojich dôsledkoch pre Sýriu kriticky dôležitá. Teraz už sa len uvidí, do akej miery bude Turecko vstave svoje záväzky dodržať, alebo čo bude ďalej. Však. Majú teraz mesiac na to, aby sa “ukázali”. A potom sa bude prípadne konať ďalej … alebo na to Rusi a Sýrčania “šliapnu” a Západ začne obhajovať al-Káidu bombardovaním Sýrie. A môže byť veľká vojna a do Európy vtrhnú ďalšie milióny ľudí … Je trochu šialené, keď si uvedomíte, čo všetko dnes závisí od Erdogana.
 
Izraelské útoky na Sýriu sú akoby z iného súdka. Rusko udržiava úzke väzby tak s Izraelom, ako aj s Iránom, a očividne do ich sporov a “vojny” nemieni nijako zasahovať, a tak Izraelčania útočia na iránske ciele v Sýrii vcelku nerušene. Minulý týždeň som bola v Damasku, keď práve trafili iránske nákladné lietadlo a zabili jeho pilota na tamojšom medzinárodnom letisku. V deň môjho odchodu zo Sýrie nasledovali útoky na vojenské zariadenia v Latakii. A pri nich sýrska protivzdušná obrana zostrelila ruské špionážne lietadlo s pätnástimi mužmi na palube. Pretože sa vraj útočiaca izraelská stíhačka schovala zaň, pretože vraj izraelská strana “zabudla” ruskú stranu informovať o chystanej akcii. Neviem, čo z tohto útoku nakoniec “vylezie”, ale dá sa predpokladať, že Izrael trochu pribrzdí…
 
Ale, ako som hovorila už minule, mám nepríjemný pocit, že sme fakt na hrane veľkého konfliktu, pretože až priveľa strán tlačí na pílu až príliš. Akoby všetci už hrali vabank. Veľmi silný a nepríjemný pocit. Ako som sa vždy posmievala každému, kto v uplynulých rokoch hrozil “treťou svetovou”, tak teraz už sa smiať prestávam …
 
Písali ste o tom, že Kurdi sa na severovýchode emancipujú, ale spolupracujú aj s Damaskom. Daeš už je akosi preč, snáď. Idlíb sa napríklad aj rieši. Tak teda… Sme bližšie koncu vojny? A mimochodom, v slovenských, ale aj globálnych médiách sa zrazu píše, že bojovníci v Idlíbe sú pomerne nebezpeční priatelia, či priamo členovia al-Káidy. Čiže už nie umiernená opozícia…
 
No jasné, veď klamať sa nedá donekonečna. Al-Káida je jednoducho al-Káida, žiadny demokratický krúžok nadšených feministov a slniečkarov. A keď už aj OSN tvrdí, že prinajmenšom desaťtisíc najradikálnejších z celkového počtu nejakých 50-tisíc džihádistov v Idlíbu treba “eliminovať”, tak je jasné, že sa niečo – prinajmenšom propagandisticky – zásadne mení. Ono je na prvý pohľad až šokujúce, že do Damasku teraz prišiel zástupca Spojených arabských emirátov, ktoré po celých sedem rokov vojny podporovali teroristov, že vraj ako majú nadviazať znovu obchodné a iné vzťahy. A v saudských médiách už Asad po siedmich rokoch nie je “mäsiar z Damasku”, ale “bojovník proti terorizmu”. To sú rendez-vous! A ak mení svoju propagandu Saudská Arábia, možno predpokladať, že svojimi peniazmi dokáže zmeniť aj propagandu v médiách západných. Tunajšie “ceny” pre nich nie sú nijako vysoké, verte mi. Nebude to síce proces veľmi rýchly, ale ak sa naozaj rozhodnú, potom všetko pobeží ako po masle.
 
Samozrejme, otázkou zostáva, čo sa vlastne stalo? Prečo tá náhla zmena u našich priateľov a sponzorov? Istotu žiadnu nemám, ale v saudskej kráľovskej rodine silnie nespokojnosť s faktickým vládcom, korunným princom Muhammadom bin Salmanom, ktorý na čo siahol, to prehral alebo pokazil, a tak sa možno k slovu hlási nejaká rozumnejšia panovnícka vetvu, ktorá chce do kráľovskej politiky presadiť aspon trochu racionality. Ale to len špekulujem.
 
Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
 
To je jednoduché: vypukne v Sýrii vojna Západu proti Rusku? Západ už sa navyhrážal toľko, že nemôže len tak zbaliť kufre a odtiahnuť zo Sýrie. A Rusko tiež nemôže ustupovať donekonečna, ak chce, aby ho niekto bral vážne …
 
- Reklama -