Takáto je budúcnosť V4. Maďarská veľvyslankyňa pre PL aj o financovaní SMK

8.8.2016 13:30

ROZHOVOR Veľké davy ilegálnych migrantov na východnej a južnej hranici schengenskej oblasti majú rovnaké následky pre Slovensko aj Maďarsko. V4 je silnejšia než kedykoľvek predtým a výzvy predchádzajúceho obdobia spoluprácu ešte viac upevnili. Dôležité je, že medzi vyšehradskými krajinami bola od počiatku zhoda v zásadných hodnotách, akými sú kresťanstvo, národné tradície a oblasť bezpečnosti. Aj toto ParlamentnýmListom.sk povedala maďarská veľvyslankyňa na Slovensku Éva Czimbalmosné Molnár, ktorej sme sa spýtali aj na obvinenia, že maďarská vláda financovala predvolebnú kampaň SMK.

Takáto je budúcnosť V4. Maďarská veľvyslankyňa pre PL aj o financovaní SMK
Foto: Veľvyslanectvo Maďarska na Slovensku
Popis: Eva Czimbalmosné Molnár

Čo ste robili predtým, ako ste sa stali veľvyslankyňou na Slovensku?

Ako riaditeľka odboru Úradu pre Maďarov žijúcich v zahraničí, následne ako zástupkyňa riaditeľa v Úrade štátneho tajomníka Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Maďarska som sa venovala národnej politike. Bola som tajomníčkou (z maďarskej strany) zmiešanej maďarsko-slovenskej komisie pre záležitosti menšín, členkou zmiešanej komisie pre otázky kultúry a tlače a komisie pre otázky vzdelávania, vedy, športu a mládeže. V rokoch 2000 - 2005 som viedla Maďarský inštitút v Bratislave, od roku 2011 do októbra 2014 som pôsobila ako generálna konzulka Maďarska v Bratislave, 16.marca 2016 som pánovi prezidentovi Andrejovi Kiskovi odovzdala svoje poverovacie listiny.

Ako sa vám páči na Slovensku?

Na predchádzajúcom mieste svojho pôsobenia a aj počas minulého roka som v hlavnom meste Slovenska získala veľa priateľov, medzi ktorými je mnoho Slovákov, Maďarov a členov medzinárodného spoločenstva. Aj samotné mesto je môjmu srdcu blízke, veď sa tu spája veľmi veľa historických a kultúrnych pamiatok s Maďarmi, a tak sa v Bratislave skutočne cítim ako doma.                  

Mnohým Slovákom sa zdá, že slovensko-maďarské vzťahy sa v posledných rokoch zlepšili. Niektorí hovoria, že sú dokonca najlepšie od pádu komunizmu. Aký je váš názor?

Súhlasím s týmito názormi. Na jar 2012 vytvorili premiéri Viktor Orbán a Robert Fico nové základy pre maďarsko-slovenské vzťahy. Ich podstatou je, že v oblasti našich spoločných záujmov sa máme sústrediť na  záležitosti, v ktorých môžeme dosiahnuť úspechy. Je možné vymenovať mnoho takých záležitostí, ale medzi najvýznamnejšie patria cezhraničný rozvoj infraštruktúry, podpora tvorby pracovných miest, zvýšenie energetickej bezpečnosti a počas predchádzajúceho roka sa do popredia dostala problematika migrácie, ktorá je dôležitá nielen z pohľadu budúcnosti Maďarska a Slovenskej republiky, ale aj celej Európy. Chceli by sme vybudovať atmosféru dôvery, ktorá ponúka možnosti aj na vyriešenie našich problematických a sporných záležitostí.

Tento prístup priniesol do dnešného dňa mnoho výsledkov: vybudovali sa a stavajú sa mosty medzi našimi krajinami, prebieha výstavba prepojení našich diaľnic, bol dokončený interkonektor umožňujúci reverzný tok plynu a mohla by som menovať ďalšie výsledky. Mimoriadne dobré vzťahy medzi našimi politikmi sa prejavujú aj na spoločenskej úrovni, k ich posilneniu prispieva aj naše veľvyslanectvo. Jedným z najlepších príkladov je, že už po tretíkrát sme uskutočnili Týždeň maďarskej kultúry pozostávajúci z celotýždňovej série programov, pre ktorý sme si nie náhodou zvolili slogan „Viac ako sused.

Slovensko aj Maďarsko odmietli masovú imigráciu do Európy a bojovali proti plánu Európskej komisie o zavedení kvót pre utečencov. Ako tento spoločný postoj pomohol súčasnému dobrému stavu našich vzťahov?

Veľmi blízky postoj lídrov našich krajín v otázke migrácie potvrdzuje aj to, že, vyplývajúc z našej zemepisnej polohy, z našich veľmi podobných kultúrnych koreňov a tradícií, keď sa musí rozhodovať o tom, čo je prospešné pre obyvateľov našich krajín, v mnohých otázkach dospejeme k podobným záverom. Objavenie sa veľkých davov ilegálnych migrantov na východnej a južnej hranici schengenskej oblasti má rovnaké následky pre obe krajiny, preto ma neprekvapuje, že naši politici rovnako uvažujú o tom, ako by sa malo reagovať na migračný tlak na úrovni Únie.

V spojitosti s migráciou si vysoko ceníme pomoc Slovenskej republiky poskytnutú v záujme ochrany schengenských hraníc. V období medzi 20. októbrom a 20. decembrom 2015 slúžilo na južnej hranici Maďarska 50 príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, 1. augusta bude na mesiac do Maďarska opäť vyslaných 25 slovenských policajtov, aby vypomáhali pri plnení úloh pohraničnej ochrany na srbskej hranici.

Po posledných parlamentných voľbách vznikla na Slovensku vláda, ktorá zahrňuje Most-Híd zastupujúci záujmy maďarskej menšiny aj národniarsku SNS. Čo si myslíte o tomto posune a aké máte očakávania od súčasnej slovenskej vlády?

Z hľadiska maďarsko-slovenských vzťahov je najdôležitejšie, že každý člen koalície zloženej z viacerých strán reprezentuje politiku založenú na tradičných a demokratických hodnotách, čím sú u nášho severného suseda naďalej zabezpečené podmienky stabilného vládnutia. Zloženie koalície nechcem okrem uvedeného hodnotiť, pretože je to vnútorná záležitosť Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o ďalší vývoj slovensko-maďarských vzťahov, nevidím žiadny náznak toho, že by program koaličnej vlády pozostávajúcej zo štyroch strán nezabezpečoval podmienky pre ďalšie posilnenie už i doteraz dobrých bilaterálnych vzťahov.

Mnohým Slovákom, tak politikom, ako aj bežným ľuďom, sa pozdáva myšlienka utuženia spolupráce medzi krajinami Vyšehradskej skupiny. Nedávny prieskum verejnej mienky odhalil, že 70 percent Slovákov považuje takúto spoluprácu za dôležitú. Čo vy do budúcnosti očakávate od formátu V4?

Vyšehradská spolupráca, podobne ako maďarsko-slovenské vzťahy, prežíva mimoriadne intenzívne a úspešné obdobie. Vyšehradské krajiny sa prostredníctvom „brandu“ V4 viac zviditeľnili na úrovni Európskej únie a na širšej medzinárodnej scéne, napríklad aj v Ázii. Úspech krajín V4 dosiahnutý v oblasti zahraničnej a európskej politiky spočíva v tom, že sa im aj po vstupe do EÚ a Severoatlantickej aliancie podarilo nájsť politické otázky, v ktorých zastávajú rovnaké alebo veľmi podobné názory a, vystupujúc spoločne v záujme ich presadenia, sa už môžu stať medzinárodnými činiteľmi.

Okrem toho vyriešili zakladatelia veľmi dobre aj štruktúru spolupráce. V4 je silnejšia než kedykoľvek predtým a výzvy predchádzajúceho obdobia spoluprácu ešte viac upevnili. Dôležité je, že medzi vyšehradskými krajinami bola od počiatku zhoda v zásadných hodnotách, akými sú kresťanstvo, národné tradície a oblasť bezpečnosti. Prekonávajúc byrokratické prekážky, dokážu lídri našich krajín rokovať o aktuálnych témach čo možno najpružnejšie a najúčinnejšie, svoje stanoviská  k najdôležitejším témam konzultujú na samitoch premiérov. Od 1. júla zastáva predsedníctvo vo V4  Poľsko. Po samite predsedov vlád vo Varšave budeme aj na septembrovom samite 27 krajín Európskej únie vystupovať so spoločným európskym programom.

Ako hodnotíte práva Maďarov žijúcich na Slovensku? Sú dostatočné alebo vidíte priestor na zlepšenie?

Vláda Maďarska venuje osobitnú pozornosť vývoju osudu maďarských komunít žijúcich v zahraničí a snaží sa im poskytnúť pomoc v tom, aby sa dokázali uplatniť vo svojej vlasti a zachovať si národnú identitu. Dôležitým prvkom  tejto pomoci je napríklad znalosť materinského jazyka, a teda aj zachovanie vzdelávacích  inštitúcií, počnúc materskými školami až po univerzity, ale mohla by som tu spomenúť zachovanie kultúrnych koreňov, tradícií alebo  práve zabezpečenie možností  používania svojho materinského jazyka v bežnom živote, v úradoch, u lekára alebo v dopravných prostriedkoch, alebo toho, aby mohli potrebné informácie získať v materinskom jazyku.

Tieto práva sú zakotvené v medzinárodných dohodách a medzinárodné organizácie pravidelne kontrolujú právny systém krajín, v ktorých žije početná komunita národnostných menšín. A vláda Maďarska povzbudzuje a víta všetky kroky, ktoré  podporujú zachovanie národnej identity maďarskej komunity. Na účel zachovania národnej identity menšín žijúcich na jeho území uplatňuje napríklad Maďarsko aj nástroj pozitívnej diskriminácie.

V prípade Slovenska považujeme za dôležité, aby štát splnil medzinárodné odporúčania  usilujúce sa o harmonizáciu zákona o štátnom jazyku a zákona o používaní jazyka národnostných menšín.

Keď sa domnievame, že vláda danej krajiny má v záujme ochrany maďarskej menšiny v určitých oblastiach k dispozícii viac možností, tieto naznačíme prostredníctvom vytvorených diplomatických a odborno-politických kanálov a aktuálne otázky sa snažíme objasniť formou rokovaní. V prípade Slovenska k tomu vytvára veľmi dobré základy atmosféra dôvery, ktorá sa vytvorila za posledné roky medzi našimi krajinami. Rámcom tejto problematiky je v systéme maďarsko-slovenských vzťahov  zmiešaná komisia pre záležitosti menšín, ktorej ďalšie zasadnutie sa bude konať ešte v tomto roku, spolupredsedovia komisie sa dohodli už aj na konkrétnom termíne.

Množstvo Slovákov sa sťahuje na maďarskú stranu spoločnej hranice, známa je v tomto ohľade Rajka. Aký je váš pohľad na tento zaujímavý trend?

Za tento trend môžeme vďačiť jednoznačne výdobytkom Európskej únie. Blízkosť Rakúska a Maďarska k Bratislave motivuje obyvateľov  k tomu, aby si za svoje bydlisko vybrali miesto, ktoré je pre nich najvýhodnejšie. Sloboda pohybu a usadenia sa v rámci schengenskej oblasti k tomu vytvára vynikajúce možnosti, ktoré mnohí občania Slovenskej republiky aj využívajú. Zároveň to prináša aj ekonomické výhody obciam a mestám, do ktorých sa nasťahujú Bratislavčania, či už je to slovenské, maďarské alebo rakúske mesto alebo obec v blízkosti Bratislavy. Značná časť obyvateľov Rajky sa presťahovala z Bratislavy a míňa významnú časť svojich príjmov práve v Maďarsku. V materskej škole je už vytvorená slovenská trieda a nápisy v obci sú vypísané väčšinou v obidvoch jazykoch. Všetko to nasvedčuje tomu, že s touto tendenciou v podstate nie sú žiadne problémy. Maďari sú pohostinný národ, počas predchádzajúcich storočí tu boli vždy vítaní osadníci, ktorí vykonávali osožnú prácu a snažili sa o pokojné spolunažívanie. Nie je preto náhoda, že v strednej alebo vo východnej časti Maďarska bývajú už 300 rokov až do súčasnosti občania slovenskej národnosti.

Pred niekoľkými týždňami sa v slovenských médiách objavilo obvinenie, že maďarská vláda cez združenie Fönix financovala predvolebnú kampaň maďarskej strany SMK. Čo by ste povedali k tomuto obvineniu?

Ako som to už predtým uviedla, vláda Maďarska sa snaží pomáhať zachovaniu národnej identity zahraničných Maďarov mnohými prostriedkami. Jedným zo spôsobov je, že pre maďarské civilné organizácie v zahraničí zabezpečuje vo forme verejnej súťaže finančné zdroje v záujme zachovania maďarského jazyka a kultúry alebo na účely podpory vzdelávania. Financovanie sa uskutočňuje transparentne prostredníctvom fondov založených na tento účel formou otvorených verejných súťaží. Príjemca je povinný dokladovať využitie poskytnutých prostriedkov a poskytovateľ grantu v každom prípade preverí ich autentickosť.

Ako sa podľa vás budú slovensko-maďarské vzťahy ďalej rozvíjať?

Domnievam sa, že súčasné politické prostredie v oboch krajinách dáva záruky na to, že dynamický vývoj  slovensko-maďarských vzťahov, ktorého sme svedkami v posledných rokoch, bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, čo bude viesť ku skutočnému priateľskému vzťahu  hlboko zakorenenému aj na spoločenskej úrovni, ktorý preklenie i rámec povinnej spolupráce vyžadovanej v rámci nášho spojeneckého systému. Verím, že tento fakt môžeme konštatovať nielen v budúcom, ale i v prítomnom čase. Z takéhoto vývoja môžu mať úžitok obyvatelia oboch krajín bez ohľadu na to, k akému národu sa hlásia. Myslím si, že nemôžeme mať ani iný cieľ, žijúc ako susedia v strede demokratickej Európy, založenej na kresťanských hodnotách.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Peter Števkov
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Kristian Kodet so ženou pre PL: Spoločnosť v USA je rozdelená. Rovnako ako v Česku. Za podporu Trumpa vám rozbijú okno

20:01 Kristian Kodet so ženou pre PL: Spoločnosť v USA je rozdelená. Rovnako ako v Česku. Za podporu Trumpa vám rozbijú okno

ROZHOVOR „Komunisti mi vtedy zakázali na päť rokov vystavovať. Ja som urobil výstavu a to bolo ako r…