Svet Západu odchádza, uvádza docentka Švihlíková. A jasne hovorí, čo teraz príde

21.6.2018 0:01

ROZHOVOR Ustupovať v obchodnom spore so Spojenými štátmi nebude pre Európsku úniu z hľadiska taktiky tá správna cesta. Donald Trump je silový typ politika, ktorý ústupky neocení, skôr to pre neho bude signál, že postupuje správne. Tvrdí to ekonómka Ilona Švihlíková, podľa ktorej predtým rešpektovaná G7 stelesňuje minulosť, keď Západ ekonomicky, hodnotovo a politicky dominoval. Tento svet však odchádza. Americký prezident to možno inštinktívne chápe, a to aj vzhľadom na to, že nemá rád princípy, ktoré tento Západ dominovaný USA kedysi ukotvil v medzinárodných organizáciách.

Svet Západu odchádza, uvádza docentka Švihlíková. A jasne hovorí, čo teraz príde
Foto: Hans Štembera
Popis: Ilona Švihlíková

Aké veľké dôsledky vo vzťahu k vzájomnej obchodnej bilancii so Spojenými štátmi môže mať pre Európsku úniu prípadná obchodná vojna, ku ktorej sa vzhľadom na niektoré kroky prezidenta Donalda Trumpa schyľuje?

V tejto chvíli, keď sa bavíme o oceli a hliníku, tie ekonomické dôsledky nie sú veľké. Oveľa viac však Európsku úniu, predovšetkým Nemecko, desia podobné úvahy v prípade automobilov. Ustupovať nebude z hľadiska taktiky tá správna cesta, Trump je silový typ politika, ten ústupky neocení, skôr to pre neho bude signál, že postupuje správne.

Trump pokračuje v „boji na mnohých frontoch“, takže zároveň to je Čína, Európska únia, Kanada aj Mexiko, čím si koleduje o to, že sa tieto krajiny môžu spojiť proti nemu.

Donald Trump počas tlačovej konferencie na summite G7 v Quebecu

Donald Trump počas tlačovej konferencie na summite G7 v Quebecu  Zdroj: TASR

Doplácajú Američania na voľný trh a naozaj Spojeným štátom pomôžu rázne kroky a tvrdé opatrenia Donalda Trumpa?

Trump to tak očividne vníma, on uvažuje o obchode ako o hre s nulovým súčtom. Jedna vec je veľmi úzky pohľad na obchodnú bilanciu, čo preferuje Trump. Potom je tu bežný účet, čo je makroekonomický pohľad. A potom napríklad pohľad na to, aké tržby dosahujú americké korporácie v zahraničí. Nemyslím si, že Spojené štáty ako celok nutne na voľnom obchode tratia, ale skôr sú zisky z globalizácie veľmi nerovnomerne rozprestrené. A niet sporu, že globalizácia viedla k deindustrializácii USA, teda k odchodu priemyselných kapacít z krajiny, či už do Mexika, alebo do Číny, čo má obrovské sociálne a politické dôsledky, ktoré Trump jasne stelesňuje.

Nedávno sa takmer súčasne konali schôdzky G7 a Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS). Aké dôsledky môže mať nesúlad medzi USA a ostatnými členmi G7, možno okrem Talianska, a následné odvolanie Trumpovho podpisu pod záverečným vyhlásením summitu ekonomicky najvyspelejších krajín?

Bola to ukážka toho, ako „Východ“ hľadá nové cesty a multilaterálnu spoluprácu, zatiaľ čo Západ je tvrdo rozhodený a stráca pozície. V priamom prenose, porovnanie v priamom čase. To, že Trump uvažuje v iných dimenziách, je už zrejmé nejaký čas, jeho žiadna G7 nezaujíma.

Zato rokovanie Šanghajskej organizácie spolupráce sa konalo v úplne inej atmosfére, prezident Putin si pochvaľoval súdržnosť skupiny a neváhal porovnať domnelú váhu oboch stretnutí, keď uviedol, že spoločná kúpna sila členov ŠOS prevyšuje kúpnu silu členov G7. Z akého uhla pohľadu by ste porovnávali G7 a Šanghajskú organizáciu spolupráce vy a ako vidíte ich perspektívu?

G7 je organizácia na odchode. Stelesňuje minulosť, keď Západ ekonomicky, hodnotovo a politicky dominoval. Tento svet odchádza, Trump to možno inštinktívne chápe aj vzhľadom na to, že nemá rád princípy, ktoré tento Západ dominovaný USA kedysi ukotvil v medzinárodných organizáciách.

Naopak Šanghajská organizácia spolupráce je príkladom organizácie, ktorá bola spočiatku relatívne dosť defenzívna a začala sa vyvíjať na jedného z kľúčových aktérov smerujúcich k novému svetovému usporiadaniu.

Vladimir Putin a Si Ťin-pching s ostatnými lídrami počas summitu ŠOS v čínskom meste Čching-Tao

Vladimir Putin a Si Ťin-pching s ostatnými lídrami počas summitu ŠOS v čínskom meste Čching-Tao Zdroj: TASR

Do akej miery teraz Rusko a Čína potrebujú Západ, keď po minuloročnom vstupe Indie a Pakistanu do Šanghajskej organizácie spolupráce zahŕňa ich združenie takmer polovicu svetovej populácie?

Potrebujú sa navzájom. Ale, bohužiaľ, predovšetkým na strane Západu sa objavujú také tie nostalgicko-imperiálne tóny, ktoré sú mimo novej geopolitickej reality. V jednom prepojenom svete, nielen ekonomicky, ale aj ekologicky a, samozrejme, politicky, je pre vzájomnú potrebnosť a podmienenosť imperatívom hľadať diplomatické, mierové riešenia konfliktov a cesty vzájomnej spolupráce. Len tak totiž ľudstvo môže prežiť samo seba.

Čína patrí medzi najväčších svetových držiteľov amerických štátnych dlhopisov, čiže amerického štátneho dlhu. Často sa špekuluje, čo sa stane, keď začne Peking predávať americké štátne dlhopisy. Na to došlo hlavne v roku 2016, keď sa Peking rozhodol v záujme ochrany vlastnej meny predávať americké štátne dlhopisy a za americké doláre nakupovať čínsku menu. Aký je najnovší vývoj v otázke objemu amerických dlhopisov v čínskej držbe?

Treba si uvedomiť, že čínska držba je značná a že pri predaji väčšieho množstva amerických dlhopisov by si Čína sama znehodnotila ten zvyšok. Túto situáciu opísal napríklad americký ekonóm Paul Krugman ako tzv. dolárovú pascu. Podobné úvahy sa teda objavujú aj v Číne, predovšetkým v súvislosti s rastúcim americkým protekcionizmom, ale je sporné, či by sa skutočne realizovali. Čínski predstavitelia uviedli, že neuvažujú o predaji väčších objemov amerických dlhopisov. Držia ich zhruba za 1,2 bilióna dolárov, Čína je najväčším americkým zahraničným veriteľom. Vyjadril sa aj minister financií Mnuchin, ktorý sebavedome vyhlásil, že na americké dlhopisy sa nájde dosť kupcov a že sa prípadného predaja z Číny neobáva.

Veľká držba dlhopisov skôr ukazuje intenzívne prepojenie medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta a to, aká zhubná by mohla byť prípadná obchodná vojna nielen pre ne.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Určite príde k veľkému vyťaženiu dopravy. V Bratislave je však viac áut na obyvateľa ako vo Viedni, situáciu treba riešiť, hodnotí župan Droba

11:45 Určite príde k veľkému vyťaženiu dopravy. V Bratislave je však viac áut na obyvateľa ako vo Viedni, situáciu treba riešiť, hodnotí župan Droba

ROZHOVOR Naša ponuka je lepšia, ako bola doteraz, reaguje na kritiku verejnosti po zavedení nových g…