Sú volebné prieskumy toxické? Takto čítajte skutočné preferencie strán, reagujú odborníci

20.9.2019 17:09

ROZHOVOR Kto je ako úspešný? Ktorá politická strana ide hore a ktorá padá? Mesiac pred voľbami zrejme nebudeme mať šancu zistiť to. Predseda NR SR Andrej Danko vyhlásil, že moratórium na zverejňovanie prieskumov pred voľbami sa predĺži z terajších 14 na 30 dní.

Sú volebné prieskumy toxické? Takto čítajte skutočné preferencie strán, reagujú odborníci
Foto: TASR/PL.sk
Popis: Na kombosnímke zľava Marian Kechlibar a Silvia Porubänová

„To už je, berte tak, to bude po tom, čo tu predvádzajú prieskumné agentúry, holým faktom,” vyhlásil Andrej Danko v TV Pravda v relácii Ide o pravdu. Zároveň treba podľa neho zriadiť kontrolný úrad na prieskumné agentúry.

„Mala by byť nejaká inštitúcia, ktorá by sa pozrela do čriev toho prieskumu,” myslí si Danko. Predseda Smeru – SD Robert Fico jeho návrh schvaľuje, sám by privítal aj moratórium 60  dní.

Čo na to hovoria odborníci? Sociologička Silvia Porubänová a Marian Kechlibar – český matematik a publicista sa zhodujú: Dlhšie moratórium výsledky volieb nezmení. 

Skúsme si to najskôr ujasniť: Do akej miery ovplyvňujú prieskumy o voľbách správanie voliča?

Porubänová: Vychádzame z dohadov, podľa ktorých sú podstatné tie prieskumy pol roka, tri až štyri mesiace pred voľbami, keď vzbudzujú istú emóciu.

Je to presne tá istá situácia, keď Zuzana Čaputová presiahla pôvodné preferencie o desiatky percent. Emócia z nárastu vzbudí také správanie, že ľudia, ktorí nevedia presne, koho by volili, tak sa pridávajú k víťazom.

Ľudia sa radi pridávajú k vysokým číslam.Toto je podstatné: keď je číslo nejakej politickej strany, ešte napríklad novej politickej strany, nečakane vysoké, vzbudí to v ľuďoch emóciu, že sa k nej chcú pridať.

Ako ovplyvní voľby, keď mesiac pred nimi volič nebude mať informácie, aké sú prognózy? Ako je to vo svete?

Kechlibar: V Spojených štátoch takéto obmedzenia napríklad nemajú, podľa ich Najvyššieho súdu by šlo o neústavné oklieštenie slobody slova. Striktné sú arabské štáty ako Maroko a Tunisko, takisto niektoré štáty Latinskej Ameriky.

Málokde je lehota nezverejňovania prieskumov dlhšia ako 10 dní. Zavedením 30-dňového ticha Slovensko s výrazným náskokom ostatné štáty prekoná. Ale napríklad Mozambik má lehotu dokonca 45 dní.

Porubänová: Na výsledky volieb by táto lehota nemala mať výrazný vplyv. Mesiac pred voľbami je zásadná časť ľudí už rozhodnutá, málokto si necháva rozhodnutie na posledné tri dni či dva až štyri týždne pred voľbami.

Preto si myslím, že ide skôr o upokojenie situácie pri tomto návrhu alebo možno niektoré zúčastnené strany majú pocit, že sa rozhoduje v posledných chvíľach pred voľbami, čo však nie je pravda.

Prieskumné agentúry upozorňujú, že treba rátať aj s tým, že ľudia nehovoria pravdu, komu dajú vo voľbách hlas a tým skresľujú čísla. Agentúram sa zasa občas vyčíta nejasné pozadie a tým pádom nedôvera vo výsledky. Do akej miery je podľa vás toto potrebné brať do úvahy?

Kechlibar: Tak ja verím tomu, že agentúry majú nejasné pozadie, ale určite to nebude horšie ako v Ekvádore alebo Gabune.

Ale je pravda, že aj pri najpoctivejšom prieskume existuje nejaká miera chybovosti, napríklad že áno, niektorí ľudia nepovedia pravdu alebo sa nebudú s pracovníkmi agentúry ani baviť.

Porubänová: Áno, toto je to fenomén. Ľudia nieže neodpovedia alebo nevedia, ale zámerne si na odpoveď zvolia inú stranu, lebo sa nechcú priznať k tomu, koho volia.

A teraz je otázka, kto sa nebude chcieť priznať, voliči ktorej strany sa zataja: voliči Smeru, kotlebovci, Mosta-Híd alebo niektorej z nových strán? Takže tam nám 20 aj 30 percent ľudí zámerne nepovie svoju voľbu, o ktorej sú už rozhodnutí.

Kechlibar: Takisto nesmieme zabudnúť na internet. Na poslednú chvíľu sa môže rozšíriť nejaké virálne video, ktorého význam na voliča nie je zanedbateľný.

A takisto sú aj iné vplyvy: napríklad po amerických prezidentských voľbách v roku 2016 sa veľa diskutovalo, aký vplyv malo zlé počasie (prietrž mračien) v niektorých nerozhodnutých štátoch.

Zrejme najmä pri stranách, kde je silné odmietanie zo strany spoločnosti – v minulosti to bolo HZDS – sa ľudia akoby hanbili alebo obávali povedať, že ich budú voliť. V súčasnosti je v tejto situácii určite napríklad Smer – SD alebo nie?

Porubänová: Áno, osobne si myslím, že tých terajších 20 percent je z tohto dôvodu pri Smere podhodnotených a číslo bude reálne vyššie.

Ako treba reálne čítať údaje v prípade viacerých novovzniknutých strán?

Porubänová: Tu majú zasa agentúry takú mantru, že to číslo, ktoré sa nameria pri nových stranách, treba deliť dvomi: je jedno, či je to Kiskova, alebo Druckerova strana, možno sa to týka aj Progresívneho Slovenska.

Ten najracionálnejší odhad je to, že deľte to dvomi s ohľadom na to, čo bude koncom februára.

Je ešte päť mesiacov do volieb, možno dovtedy prestane napríklad fungovať spojenectvo s prezidentkou Čaputovou a zvážanie sa na vlne jej popularity, mnoho ľudí nakoniec v reáli volí zotrvačne a vrátia sa k stranám, ktoré už volili v minulosti.

Kechlibar: Napríklad ja by som bol za to, aby sa nezverejňovali čísla, ale rozsahy. Napríklad „myslíme si, že strana S dostane medzi päť a osem percent“. Jedno konkrétne číslo typu 7,6 percenta pôsobí ako zdanlivá exaktná istota, ktorou ale nie je.

Nie je dobré dávať ľuďom pocit falošnej istoty.

Dá sa vytvoriť kontrolný mechanizmus na zber dát a výsledky? Ako by vyzeral? Považujete za vhodné, aby metodiku agentúr kontroloval nejaký úrad, ako to navrhol líder SNS a predseda NR SR Andrej Danko?

Kechlibar: Podľa môjho názoru nedá, na to sa spoločnosť mení príliš rýchlo. Akýkoľvek úrad by viedol ku skostnateniu celého procesu.

Veď ešte pred 15 rokmi sa prieskumy bežne robili pomocou volania na pevné linky, lenže presnosť tohoto postupu začala klesať úmerne tomu, ako si ľudia zadovažovali mobily a pevné linky odhlasovali.

Dnes tak rôzni ľudia experimentujú s nekonvenčnými postupmi na internete, ktoré môžu dávať zaujímavé výsledky.

Stránka FiveThirtyEight, ktorú prevádzkuje Nat Silver, odhadla v roku 2016 Trumpove šance vyššie ako ostatné prieskumné agentúry. Zavedenie úradu by takýmto inováciám zavrelo dvere alebo by im poriadne priťažilo. 

Úrady majú najradšej situáciu, keď komunikujú len s pár veľkými firmami, a nie s nejakým startupom s troma ľuďmi, pričom ten startup môže mať vynikajúcu myšlienku, ale nevojde sa do úradných formulárov.

Aký vplyv na voliča teda bude mať 30-dňové moratórium na prieskumy? Na jednej strane sa hovorí, že voliči pod vplyvom prieskumov nevolia racionálne, ale pod vplyvom emócií, na druhej že zverejňovanie je súčasťou práva na informácie.

Porubänová: Tých 30 dní voličov podľa mňa neovplyvní a neovplyvní ani politické strany.

Lídri strán si môžu dávať prieskumy robiť aj naďalej, takže budú vedieť veľmi presne reagovať na čísla, priemerovať ich a nemali by byť vo voľbách prekvapení.

Ak si niekto myslí, že toto 30-dňové ticho ovplyvní voľby – ani nie, skôr to možno pár ľudí naštve, že nemajú prístup k informáciám.

Kechlibar: Prieskumy podľa mňa môžu spôsobiť len jeden vážnejší problém: nové subjekty, ktoré nemajú päť percent, sa musia obávať, že voliči dajú hlas “na istotu” pre stranu, ktorá je úspešnejšia, lebo nebudú chcieť, aby ich hlas prepadol.

Toto je ale možné riešiť napríklad úpravou volebného systému – napríklad zavedením možnosti hlasovať pre viac kandidátov, vrátane poradia, v akom mi vyhovujú. V Austrálii alebo v Írsku sa podobné postupy používajú.

Je však pravda, že počítanie hlasov je potom trochu náročnejšie.

Autor. Lucia Balichová

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Mainstream a konšpirátori? Nevidím dve strany, len biznis a súboj záujmových skupín o korisť, tvrdí filmárka Piussi

20:31 Mainstream a konšpirátori? Nevidím dve strany, len biznis a súboj záujmových skupín o korisť, tvrdí filmárka Piussi

Nahnevala mainstreamových novinárov, že sú vo filme Ukradnutý štát postavení na úroveň akože novinár…