V sobotu 28. októbra si pripomíname 99. výročie vyhlásenia ČSR. Čo znamená vznik 1. ČSR pre Slovenskú republiku dnes?
Bez prvej ČSR by nebolo ani dnešnej Slovenskej republiky. Pre existenciu Slovákov prišiel vznik Československa v hodine dvanástej. Od roku 1867, teda po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, sa postavenie Slovákov v Uhorsku neustále zhoršovalo. Boli zrušené slovenské gymnáziá, Matica slovenská, prebiehala tvrdá maďarizácia, nech to znie akokoľvek klišéovito. Slováci boli určení na asimiláciu. Vznikom Československa došlo k radikálnemu obratu a Slováci sa prvýkrát v dejinách stali štátotvorným národom.
Prečo Česi a Slováci vtedy uvažovali o tom, že založia spoločný štát?
Československá republika bola jedným z výsledkov prvej svetovej vojny. Vypuknutie tohto konfliktu vyhodnotil Masaryk ako dejinný zlom, vojnu starých teokratických, monarchistických režimov proti demokracii. Vojnu vnímal aj ako jedinečnú príležitosť zaradiť český národ do druhej skupiny a to bolo možné jedine rozbitím Rakúsko-Uhorska, ktoré považoval za nereformovateľné. Preto hneď po vypuknutí vojny emigroval a začal pracovať na svojom pláne, pričom mu v tom aktívne pomáhali mnohí spolupracovníci, z ktorých najznámejší sú Beneš a Štefánik.
Obrovský význam mali desaťtisíce českých a slovenských dobrovoľníkov, ktorí vstupovali do československých légií. Títo bývalí vojaci rakúsko-uhorskej armády odmietali bojovať proti slovanskému Rusku a proti západným demokraciám a stotožnili sa s myšlienkou vytvorenia samostatného československého štátu, v ktorom videli uspokojenie svojich národných a sociálnych predstáv.
Aká bola prvá Československá republika v porovnaní s inými krajinami v Európe, aké mala renomé?
Československo bolo parlamentnou demokraciou s rozsiahlymi občianskymi právami. Medzi ne patrilo napr. aj volebné právo pre ženy, čo nebolo ani vo vtedajšom demokratickom svete samozrejmé. Napríklad Francúzsko ho zaviedlo až po druhej svetovej vojne a Švajčiarsko až v sedemdesiatych rokoch. Rozsiahle práva mali aj národnostné menšiny. V kontexte strednej Európy sa ČSR postupne stala ostrovom demokracie, pretože v Maďarsku aj Poľsku boli autoritatívne režimy, v Nemecku od roku 1933 vládli nacisti, v Rakúsku bol takisto v tridsiatych rokoch autoritatívny režim, to sa nakoniec stalo súčasťou Nemecka.
Československo bolo takisto jediným štátom v strednej Európe, ktoré neuzavrelo s Hitlerom priateľskú zmluvu, pričom z nemeckej strany takéto snahy boli. Samozrejme, ČSR trpela aj svojimi neduhmi, ako bolo časté striedanie vlád či väčšia miera korupcie. Je známe heslo z tohto obdobia na adresu niektorých politikov: „Ať žerou, ale ať nemlaskají.“ Československo bolo aj útočiskom prenasledovaným ľudom z okolitých krajín, môžeme spomenúť napr. nemeckého spisovateľa Thomasa Manna.
S prvou ČSR sú najčastejšie spájané mená ako Tomáš Garrigue Masaryk, Edvard Beneš či Milan Rastislav Štefánik. Kto podľa vás najviac ovplyvnil formovanie začínajúcej republiky a aké boli medzi nimi vzájomné vzťahy?
Bez týchto osobností, ale aj bez desaťtisícov Čechov a Slovákov v radoch československých légií by nebolo ČSR. „Otcom zakladateľom“ štátu bol Masaryk, stál na jeho čele od jeho vzniku až do roku 1935 a najviac ovplyvnil charakter tohto štátu. Jednoznačne rozhodol, že Československo bude republika a parlamentná demokracia. Boli totiž predstavy, najmä v domácom českom odboji, že na čele ČSR by mohol byť monarcha z radov ruských Romanovcov. Aj Štefánik sa spočiatku prikláňal k monarchii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však tieto predstavy definitívne padli. Beneš bol strojca zahraničnej politiky. Masaryk chápal Beneša ako pokračovateľa svojho diela, a preto aj pri svojej abdikácii odporučil Beneša ako nového prezidenta.
S M. R. Štefánikom sa spája skôr zahraničný odboj počas vojny a vznik ČSR. Žiaľ, Štefánik zahynul krátko po vzniku štátu, a teda na jeho fungovanie vplyv nemal. Avšak urobil obrovský kus práce pre to, aby Československo vzniklo, rokoval s vtedajšími rozhodujúcimi štátnikmi, organizoval légie, pomáhal a spolupracoval s Masarykom a Benešom. Štefánika si dnes privlastňuje kdekto. Hrdo sa k nemu hlásia aj ľudáci, hoci bol prísnym čechoslovakistom, teda stúpencom československej jednoty, a dnes by sa k nemu hodili obľúbené nadávky typu svetoobčan, „slniečkar“, voľnomyšlienkar a pod.
PhDr. Tomáš Jahelka, PhD., Zdroj: Archív TJ
Dnes sa pozerá na prezidenta Masaryka ako na ideál politika. Nie je to iba klišé? V čom bol iný ako ostatní politici?
Predstava, že Masaryk je ideál politika, rozhodne neplatí absolútne, napr. ľudáci ani komunisti ho za takého rozhodne nepovažujú. Na druhej strane je otázka, či je možné si zadefinovať „ideálneho politika“. Svoju predstavu o ideálnom politikovi mal Platón, inú mal Machiavelli, inú mali ďalší politickí myslitelia.
Mohli by sme povedať, že Masaryk môže byť svojím spôsobom ideálom demokratického politika. Mohol by spĺňať Platónovu predstavu, že vládnuť majú filozofi. V masarykovskom zmysle je ideálom politik, ktorý je vzdelaný, požíva všeobecnú úctu medzi obyvateľstvom a kolegami politikmi, a to aj u svojich oponentov, nedopúšťa sa mravných deliktov, teda nekradne, nie je skorumpovaný, je demokrat a humanista.
Pre podporu vzniku Československa bola veľmi dôležitá aj úloha krajanských spolkov Čechov a Slovákov v USA. Tam vznikla Pittsburská dohoda, kde mala byť zakotvená v rámci spoločného štátu aj autonómia Slovenska. Prečo bola nakoniec realita iná?
Stále sa opakuje, že táto dohoda bola o slovenskej autonómii. To slovo sa tam ani nevyskytuje. To je dezinterpretácia, ktorú šírili ľudáci. Treba si tú dohodu prečítať. Z celého textu môžu byť sporné akurát tak dve slová, a to, že Slovensko bude mať „svoj snem“. Slovensko malo aj svoju administratívu, aj súdy. Je pravda, že existoval len jeden „snem“, československé Národné zhromaždenie, v ktorom mali svoje zastúpenie Česi, Slováci aj národnostné menšiny, najmä Nemci. Rovnako to bolo aj vo vláde. Nebol žiadny dôvod, aby Slovensko malo svoj snem v zmysle zákonodarného orgánu. To požadovali len ľudáci a národniari, ostatné slovenské politické strany takúto predstavu odmietali.
Na druhej strane, Pittsburská dohoda vznikla ako dohoda amerických Čechov a Slovákov. Nebola to listina zakladajúca štát. Okrem toho na záver obsahovala formuláciu, že ustanovenia o zriadení štátu sa ponechávajú oslobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom. Tak to aj bolo. Len ľudáci si z tohto dokumentu urobili modlu a na jej základe neustále požadovali autonómiu.
S akými najväčšími ťažkosťami muselo Československo počas dvadsiatich rokov svojej existencie zápasiť?
Bolo ich veľa. Hneď prvým problémom bolo, že Maďarsko, ktoré sa nezmierilo s výsledkom vojny a so vznikom ČSR, odmietalo opustiť územie Slovenska. Vznikol preto konflikt medzi maďarskými a československými ozbrojenými zložkami. Ďalší konflikt s Maďarskom bol v roku 1919, keď sa v marci dostali v Maďarsku k moci boľševici, vtrhli s vojskom na územie Slovenska a v Prešove vyhlásili tzv. Slovenskú republiku rád. Na Slovensku už od začiatku dvadsiatych rokov rástlo pomerne silné separatistické ľudácke hnutie. V roku 1929 napr. jeden z jeho vodcov Béla Tuka bol odsúdený na pätnásť rokov za špionáž v prospech Maďarska a úklady proti republike.
V rokoch 1929 až 1933 prebiehala svetová hospodárska kríza, ktorá bolestne zasiahla aj ČSR a priniesla státisíce nezamestnaných. Ekonomické problémy boli potom vodou na mlyn politickým radikálom, teda komunistom a ľudákom. V roku 1933 sa dostal v Nemecku k moci Adolf Hitler, čo sa neskôr v roku 1938 stalo pre prvú ČSR aj osudným, keď Mníchovskou dohodou s Veľkou Britániou, Francúzskom a Talianskom obral ČSR o rozsiahle pohraničné územia a Československo bolo vydané na milosť a nemilosť nemeckým nacistom.
Myslíte si, že naša politická reprezentácia už docenila význam Československa pre súčasnú slovenskú štátnosť? Nemal by byť 28. október štátnym sviatkom, ako je to v susednom Česku?
Nedocenila. Veď vznikom Československa, ako som spomínal, získali Slováci prvýkrát štátny útvar, v ktorom boli štátotvorným národom. Získali emancipáciu a všestranný rozvoj. Československo bolo rovnako štátom Čechov, ako aj Slovákov. Z veľkej časti tu však existuje od vzniku Slovenskej republiky politická reprezentácia, ktorá sa pozerá na Československo skôr negatívne. A samozrejme, že 28. október by mal byť štátnym sviatkom. Tým, že nie je, je to práve výraz nedocenenia. Česká aj Slovenská republika sú nástupnické štáty Československa a je smiešne, že v jednej krajine je vznik ČSR štátnym sviatkom a v druhej nie. Ako som povedal v úvode rozhovoru, bez Československa by nebolo ani dnešnej Slovenskej republiky.
